Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
23. august 2021

Pohľad ekonóma

Dôchodkové kasíno

Návrh rodičovského dôchodku nie je solidárny, zásluhový ani prorodinný. Pripomína kasíno, v ktorom majú väčšiu šancu vyhrať bohatší ľudia.

Dôchodkové kasíno

Ilustračné foto Flickr

Najrozporuplnejšou časťou pripravovanej dôchodkovej reformy je takzvaný rodičovský dôchodok. Má umožniť pracujúcim poistencom prispievať časťou sociálnych odvodov na dôchodok rodičom. Najväčšiu pozornosť púta výsledná pol miliardová sekera v prvom dôchodkovom pilieri. Bude musieť byť vykrytá zo štátneho rozpočtu, čo ohrozuje udržateľnosť verejných financií. Rodičovský dôchodok je však vážnym problémom aj z pohľadu sociálnej spravodlivosti.

Penzijný systém sa snaží vyvažovať princíp solidarity s princípom zásluhovosti. Prvý menovaný princíp hovorí, že žiaden dôchodca by nemal prepadnúť pod istú minimálnu úroveň príjmu, ktorá je nevyhnutná pre dôstojný život. Druhý princíp požaduje, aby výška dôchodku odrážala príspevky do systému počas pracovného života. O správnom pomere medzi solidaritou a zásluhovosťou je možné viesť diskusiu, ale väčšina ľudí sa zhodne, že oba sú dôležitými morálnymi princípmi.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že rodičovský dôchodok zavádza do systému nový druh zásluhovosti. Zásluha rodiča je v tomto zmysle investícia do výchovy dieťaťa. Návrh túto zásluhu meria príjmom dieťaťa v dospelosti. Je to však morálne problematický prístup zo štyroch dôvodov.

Rovnaká odmena za nerovnakú prácu

Rodičovský bonus sa má vyplácať v rovnakej výške obom rodičom. Predkladateľom z nepochopiteľných dôvodov ušlo, že takzvaná pokuta za rodičovstvo - strata príjmu v dôsledku výchovy detí - je v skutočnosti pokutou za materstvo.

Iba ženám klesá príjem po narodení dieťaťa, na Slovensku výrazne viac v porovnaní s krajinami ako Švédsko či Dánsko. Dôvodom je skutočnosť, že starostlivosť o deti je u nás prevažne na pleciach matiek. Slovensko patrí ku krajinám s najmenej rovnomerným rozdelením tohto bremena medzi mužmi a ženami a najnižšou dostupnosťou služieb starostlivosti o malé deti. Je zásluhové odmeňovať nerovnú deľbu úloh a nákladov rodičovstva rovnostárskym rozdelením jeho ovocia?

Zabudnutí rodičia

Druhá nespravodlivosť z pohľadu zásluhovosti zasiahne rodičov, ktorých investícia do výchovy dieťaťa zostane v starobe neodmenená. Dôvodov môže byť viacero. Priemerná 29-ročná nová matka má podľa aktuálnych úmrtnostných tabuliek 2-percentné riziko, že jej dieťa zomrie predtým, ako ona dosiahne dôchodkový vek. Rodičovský dôchodok neuvidia ani rodičia 300-tisíc ľudí, ktorí od roku 2004 odišli do zahraničia. Potom je tu 8 percent ľudí v produktívnom veku, ktorí poberajú invalidný dôchodok. Mnohí z nich sú na trhu práce nezamestnateľní a ich rodičia v zákone zabudnutí.

Objavy behaviorálnej genetiky

Nespravodlivosť rodičovského dôchodku nezasahuje iba špecifické skupiny. Problematický je samotný predpoklad jednoduchej a priamej súvislosti medzi kvalitou rodičovskej investície do výchovy a výsledkami dieťaťa na trhu práce. Predstavu o jedinečnej zásluhe výchovnej ruky rodiča na tom, aký človek z dieťaťa vyrastie, podmýva silnejúci prúd vedeckých dôkazov z behaviorálnej genetiky.

Táto vedná disciplína sa snaží rozpliesť klbko vplyvov genetiky a vplyvov prostredia (výchovy) na to, čo odlišuje ľudí v ich psychologických črtách a správaní. Metódou genetikov je skúmanie rozdielov v rámci párov identických dvojičiek, súrodencov, adoptívnych súrodencov (rozdiely v genetickej príbuznosti), z ktorých niektorí vyrastali v rovnakej rodine, iní boli rozdelení po narodení a vyrastali v odlišných rodinách (rozdiely v podobnosti prostredia).

Výsledky sú konzistentné naprieč tisíckami štúdií. Ukazujú na vysokú mieru dedičnosti psychologických čŕt. Vrátane takých, ktoré sú kľúčové pre výkonnosť v práci, ako napríklad inteligencia, príjemnosť, svedomitosť a cieľavedomosť. V priemere okolo polovica rozdielu medzi dvoma ľuďmi je dôsledkom ich genetických rozdielov. V prípade inteligencie, ktorá je jedným z faktorov najlepšie predvídajúcich dosiahnuté vzdelanie a pracovný status, je dedičnosť až okolo 60 percent.

Vplyv rodinného prostredia na psychologické črty je po zohľadnení genetiky zanedbateľne nízky. Povahové podobnosti medzi súrodencami vyplývajú z genetickej príbuznosti, nie z podobného prostredia. Biologickí súrodenci, ktorí boli rozdelení a vyrastali v odlišných rodinách, sú si povahou navzájom rovnako podobní (v priemere) ako biologickí súrodenci, ktorí vyrastali v rovnakej rodine. Adoptívni súrodenci vyrastajúci v tej istej rodine sú v priemere rovnako odlišní ako dvaja ľudia vybratí náhodne z populácie.

Inzercia

Na základe týchto štúdií možno povedať, že systematické rozdiely v rodinnom usporiadaní a rodičovských praktikách strednej triedy západných krajín nevplývajú významne na rozdiely v psychologických črtách detí. Ľudská osobnosť nie je plastelína, ktorú rodičia môžu vo svojom dieťati aktívne tvarovať podľa vlastných predstáv. Určujúci dar zo strany rodičov je biologický a pasívny, je ním DNA.

Toto, samozrejme, neznamená, že rodičia sú bezvýznamní a nepotrební. Rodičovská láska a ochrana sú nenahraditeľné. Zanedbávanie dieťaťa alebo zneužívanie mávajú zničujúce dôsledky. Našťastie, ide o zriedkavý jav, ktorý nedokáže vysvetliť významnú časť psychologických rozdielov medzi ľuďmi. Navyše, ak odhliadneme od psychológie, ekonomický výskum ukazuje, že dosiahnuté vzdelanie a príjem sú do istej miery ovplyvnené rodinným prostredím. Ale aj v týchto prípadoch platí, že vplyv genetiky je silnejší.

Regresívna lotéria

Pozornému čitateľovi neušlo, že ak genetické rozdiely vysvetľujú polovicu psychologických a príjmových rozdielov medzi ľuďmi a vplyv rodinného prostredia je slabý, stále zostáva vysvetliť zvyšnú zhruba polovicu. Zdá sa, že nevysvetlené rozdiely medzi ľuďmi sú v podstate výsledkom náhody. Lepšie povedané, sú výsledkom nespočetného množstva náhodných individuálnych životných skúseností a faktorov, z ktorých niektoré môžu mať vplyv ešte počas vývinu ľudského plodu pred narodením. Vplyv každého z nich je veľmi malý a výsledok ich kombinácie je nepredvídateľný.

Tento exkurz do behaviorálnej genetiky naznačuje, že rodičovský dôchodok možno vnímať ako lotériu, navyše nie veľmi férovú. Rodičia s lepšou genetickou výbavou z pohľadu potrieb trhu práce majú navrch, keďže majú vyššiu šancu, že aj ich deti budú mať nadpriemerný zárobkový potenciál.

Ani oni však nemajú vyhraté. Skutočnosť, že deti sú v priemere 50 percent geneticky podobné svojim rodičom, znamená, že v priemere sú na 50 percent odlišné. Rozdiel v IQ medzi dvoma náhodne vybratými ľuďmi v populácii je v priemere 17 IQ bodov, medzi prvostupňovými príbuznými (napríklad rodič a dieťa) je to 13 IQ bodov. To vytvára značný priestor pre medzigeneračnú sociálnu mobilitu smerom nadol aj nahor.

Ak k tejto genetickej lotérii pridáme vplyv náhodných individuálnych faktorov, výsledok z pohľadu rodiča pripomína kasíno, v ktorom ekonomicky úspešnejší rodičia majú o niečo väčšiu šancu vyhrať. Takáto regresívna lotéria by rozdeľovala časť dôchodkových dávok v príkrom rozpore s princípmi solidarity a zásluhovosti, na ktorých dnešný systém stojí.

Hrozba pre rodinu

Behaviorálna genetika má pre rodičov jednu zásadnú a užitočnú radu. Dieťa nie je kreatívny projekt, rodič nie je kováč ani záhradník, ktorý podľa návodu vykuje či vypestuje spokojného a úspešného človeka. Rodičovstvo nie je prostriedok v službe nejakého vyššieho účelu, ale ľudský vzťah, ktorý môže byť zdrojom pohody, bezpečnosti a šťastia, ale aj útlaku, bolesti a utrpenia. Najlepšie, čo môžu rodičia pre dieťa urobiť, je pomôcť mu spoznať samého seba, svoju individualitu a prirodzenosť, aby do dospelosti vkročilo sebavedomé a s peknými spomienkami.

A tu sa dostávame k štvrtému problému rodičovského dôchodku. Viazanie penzie na príjmovú situáciu dieťaťa podporuje vnímanie rodičovstva ako prostriedku k materiálnemu zabezpečeniu v starobe. Peniaze majú potenciál korumpovať ľudské vzťahy a rodičovský dôchodok vytvára potenciálny konflikt medzi finančným záujmom rodiča a záujmom dieťaťa venovať sa v živote aktivitám, v ktorých vidí najväčší význam a priestor na sebarealizáciu. Motivuje rodičov k snahe tvarovať budúcnosť svojho dieťaťa s vidinou zisku, nie viesť ho na ceste sebapoznania.

Rodičovský dôchodok tak nie je iba extrémne drahý a nespravodlivý. On v skutočnosti nie je ani prorodinný.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.