Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rozhovory Politika
23. máj 2022

Richard Rybníček

Matovič nie je zlý človek, ale v politike je autokrat, ktorý nerozumie štátu

„Vláda sa rozhodla, že vykradne samosprávu, lebo chce dať ľuďom peniaze. Hľadať by mala inde,“ kritizuje protiinflačný balík primátor Trenčína.

Matovič nie je zlý človek, ale v politike je autokrat, ktorý nerozumie štátu

Richard Rybníček. Foto: TASR/Radovan Stoklasa

„Igor Matovič nerozmýšľa o tom, ako samospráva a štát fungujú. A, žiaľ, ani sa o to nezaujíma. Lenže toto môže robiť vo svojej súkromnej firme, v riadení štátu to nefunguje,“ hovorí predseda Únie miest Slovenska a primátor Richard Rybníček. V rozhovore vysvetľuje, prečo nesúhlasí s protiinflačným balíkom ministra financií, v akej miere zasiahne samosprávy a prečo pokladá Eduarda Hegera za mocensky slabého premiéra.

Podpora rodín podľa Rybníčka má zmysel, ale celoplošné helikoptérové rozdávanie všetkým pokladá za nesystémové. Štát má podľa neho dostatok úradníkov na to, aby vedel v spolupráci s mestami a obcami zistiť, ktorá rodina podporu potrebuje. Hovorí tiež, prečo sa mu ťažko pozerá na fungovanie vládnej koalície i to, či plánuje vstup do celoštátnej politiky.

Parlament rokuje o miliardovom balíku pomoci rodinám. Viac ako dvojnásobné zvýšenie daňového bonusu na deti najviac pocítite vy samosprávy. Čo to v praxi pre vás znamená?

Musíme totálne prehodnotiť bežný rozpočet v rámci poplatkov za školy, škôlky, dane z nehnuteľností a takto by sme mohli pokračovať. Nehovoriac o tom, že ide o klasický príklad toho, keď si centrálna moc v polovici roka niečo zmyslí a nechutným spôsobom vám rozhádže v decembri minulého roka schválený rozpočet.

Máte prepočítané, koľko by vás mohol takzvaný protiinflačný balík stáť?

V Trenčíne sa výpadok za rok hýbe oproti prognózam rezortu financií okolo 700-tisíc eur. V budúcom roku to však môže byť v bežnom príjme menej v rozmedzí troch až štyroch miliónov eur.

Budete tento výpadok kompenzovať zvyšovaním daní?

Ešte je o tom predčasné hovoriť. Začneme to riešiť, až keď sa to definitívne prijme. Ale museli by sme zvažovať zvyšovanie daní z nehnuteľností, poplatky za školy a škôlky, ako aj poplatky za ošetrovateľské služby. Prípadne by sme museli škrtať výdavky na šport, kultúru, enviroprojekty, prácu s mládežou či cirkevné aktivity. Platí, že to, čo chce dať ľuďom štát, im cez samosprávy na konci dňa znova vezme. Bez toho to nepôjde.

Kým vy hovoríte, že rodiny si budú musieť balík nakoniec nepriamo zaplatiť samy, minister financií tvrdí, že na to nie je dôvod, keďže príjem daní pre obce z roka na rok rastie a obce aj po zavedení zvýšeného bonusu budú mať viac peňazí než doteraz. Kde je pravda?

Pravda je tá, že minister financií hovorí iba o príjmoch a vôbec nespomína oveľa viac rastúce výdavky. Zároveň ako predseda najsilnejšieho politického hnutia v parlamente sa momentálne rozhodol, že namiesto toho, aby napĺňal programové vyhlásenie vlády a uskutočnil normálnu reformu verejnej správy vrátane zmeny financovania celého štátu, sa zľakol a radšej začal hľadať peniaze v zle nastavenom systéme. A našiel ich v samosprávach.

Ministerstvo to však odôvodňuje práve tým, že samosprávy vlani skončili vo veľkom pluse, až okolo 400 miliónov eur, čo nenasvedčuje tomu, že by živorili. Skôr naopak, keďže neminuli ani to, čo mali. A to, že nemajú problém s financiami, ilustruje rezort aj tým, že existujúce schémy pomoci pre samosprávy až okolo 1 700 obcí vlani vôbec nevyužilo.

V normálnej krajne, ktorá je normálne a efektívne spravovaná, sa má vláda tešiť z toho, že mestá a obce majú viac peňazí, lebo vedia za ne poskytovať občanom lepšie služby. My však žijeme v centralizovanej krajine, o všetkom rozhoduje centrálna vláda a samosprávam sa vlastne ani nedovoľuje mať viac peňazí pre seba. Rovno sa im vezmú a rozdajú sa niekde inde. Je to smutný obraz o krajine i o OĽaNO, ktoré je absolútne centralistickým hnutím postaveným na rozhodovaní jedného muža.

Namiesto toho, aby vláda riešila problém financovania a spravovania štátu, v rátane komunálnej reformy, si zvolila skratku. Na peniaze, ktoré si mestá a obce našetrili do zlých časov, sa zrazu rozhodol siahnuť zle hospodáriaci štát. My, ktorí sa správame zodpovedne a máme peniaze v rezervných fondoch, sme boli potrestaní tými, čo konajú vrcholne nezodpovedne.

Je to rovnaké, ako keď sa zlodej rozhodne, že ide kradnúť do banky, lebo vie, že tam niečo nájde. Vláda sa rozhodla, že vykradne samosprávu, lebo chce dať ľuďom peniaze. Hľadať by mala inde.

Nedocieli nakoniec minister financií týmto krokom aj komunálnu reformu, keďže mnohým samosprávam podľa ZMOS-u zvýšením daňového bonusu hrozia existenčné problémy?

Ťažko povedať, ale nemyslím si, že minister financií v tejto veci takto rozmýšľa. Igor Matovič je v politike autokrat, verí svojej myšlienke a chce si ju stoj čo stoj presadiť. Keď sa vo veci rozhodne, chce ju okamžite presadiť, a kto mu stojí v ceste, toho odstráni. Taká je jeho povahová črta. To neznamená, že je to zlý človek, len nerozmýšľa o tom, ako samospráva a štát fungujú. A, žiaľ, ani sa o to nezaujíma. Lenže toto môže robiť vo svojej súkromnej firme, v riadení štátu to nefunguje.

Pritom si vôbec neuvedomuje, že cez peniaze, o ktoré nás chce ukrátiť, sa už dnes staráme o rodinnú politiku. Sme to my, kto sa snaží dať rodinám s deťmi v samosprávach to, čo potrebujú.

Výrok ministra, že je lepšie uložených 100 eur v kasičke rodiny ako v kase primátora, vás teda zrejme neprekvapil.

Samozrejme, že nie. To je on a na to som si už zvykol. Je to marketér, nie systémový človek. Pre mňa je to už len zábavné vyjadrovanie, ktoré však svedčí o tom, že netuší, ako funguje krajina, ktorú riadi.

Richard Rybníček. Foto: TASR/Jakub Kotian

Vy ste v zásade proti akémukoľvek zvýšeniu daňovému bonusu alebo si ho v istej miere viete predstaviť?

Jedným z bodov v programovom vyhlásení vlády je plánovaná daňová reforma. Podstatne sa mali zvýšiť majetkové dane a zároveň sa malo znížiť daňovo-odvodové zaťaženie práce, čo je vynikajúca vec. Ale ani to koalícia nespravila, lebo sa politicky zľakla. Bohužiaľ, žijeme v systéme, v ktorom sa zle riadi, šetrí, rozhoduje aj žije, a oni namiesto toho, aby systém zmenili, robia v ňom kompenzačné riešenia, ktorými systém len ďalej degradujú.

Samosprávam tak nezostáva nič iné, len dúfať, že nepríde niekto z vlády či parlamentu s ďalším z nezmyselných nápadov, ktorým zasiahnu do rozpočtov miest a obcí. Je v poriadku dofinancovať cirkevné a súkromné škôlky v mestách a obciach, ale nie bez kompenzácie štátu. Kým sa tento centralizovaný prístup do budúcna nezmení, budeme len štatisti. No zásadnejšiu zmenu do konca volebného obdobia už neočakávam.

Ako vnímate podporu tohto zámeru poslankyňami z hnutia OĽaNO Monikou Kaveckou či Zitou Pleštinskou, ktoré sú aj starostkami? Argumentujú napríklad tým, že samosprávy sa musia trochu uskromniť a ukázať, že sú tu pre rodiny s deťmi.

A čo iné môžu povedať? Musia poslúchať. Som hlboko presvedčený, že samy neveria, čo hovoria. Ak si niekto myslí, že pani Kavecká či Pleštinská sa rozhodujú podľa vlastného vedomia a svedomia, je to omyl. Pritom si tieto dámy vážim. Toto je proste stranícky valec a evidentne každý, kto vojde do parlamentu ako starosta, sa musí podriadiť straníckemu diktátu. A keďže náš volebný systém je taký, aký je, tak poslúchajú svojho vodcu. Nechcú sa tam zle cítiť, preto sa radšej prispôsobia.

Ako vyzerali rokovania s premiérom Hegerom a ministrom financií Matovičom o navrhovanej legislatíve?

Táto vláda je iná v tom, že sa so samosprávami stretáva. V tomto prípade sme sa stretli trikrát. Vláda síce komunikuje, vypočuje si nás, ale nepovažuje nás za partnerov. Aj tak si nakoniec spravia po svojom a rozhodnú o vás bez vás. Aj bez diskusie, ktorú vám predtým sľúbia. Zrazu len vidíte rozhodnutie, po ktorom si poviete, že tie stretnutia boli zbytočné.

Premiér Heger tvrdí, že vníma samosprávy ako partnerov. Vy to teda tak nevidíte?

Tak veľmi by som mu chcel veriť. Nech to znie akokoľvek, Igor Matovič, Eduard Heger aj ďalší z OĽaNO sú veľmi dobrí a slušní ľudia. Viem, že nemajú zle úmysly. Ale, žiaľ, tak ako v zahraničnopolitickej oblasti zohráva Eduard Heger absolútne kľúčovú rolu, je pevný v tom, čo hovorí, a cítiť v tomto smere z neho líderstvo, tak dovnútra riadenia krajiny je úplne evidentné, že ťahá za kratší koniec. Nemožno od neho očakávať zásadné presadzovanie reforiem ani nejakú víziu. Smerom von je to jeden skvelý premiér, no doma je mocensky veľmi slabý.

Čo by sa muselo stať či zmeniť, aby ste tento návrh podporili?

Som dvanásť rokov primátorom a dlhodobo presadzujem myšlienku decentralizácie a dokončenie reformy verejnej správy. Pre túto krajinu je to zo všetkých hľadísk to najlepšie a najzásadnejšie, čo sa jej môže stať. Nie je to ľúbivá téma, ľudia tomu nerozumejú, ale je to z politického hľadiska štátnický počin a treba to urobiť. Preto keď mi povie premiér či minister financií, že nás samosprávy budú kompenzovať, tak čo iné im predsa zostáva, keď nám ubližujú? Musia kompenzovať vlastný systém, ktorý sami aj degradujú, keď ho nedokázali zmeniť.

Inzercia

Je to principiálna otázka, v ktorej vláda, hoci to má v programovom vyhlásení, zlyhala. A to som povedal aj premiérovi. Túto svoju úlohu definitívne nezvládli. Európska únia nám pritom poskytla miliardy na reformy.

Ak si niekto myslí, že im teraz za kompenzácie poďakujeme, sú na omyle. Nebudem v tejto pozícii voči žiadnemu premiérovi ani ministrovi financií. To mám vláde ďakovať za to, že mi z „ich štátnej kasičky“ teraz láskavo niečo dá? To je absurdné. Za to, že nás teraz chcú kompenzovať, máme byť ticho a držať ústa? Ak vláda je jedna časť pľúc a my samosprávy druhá časť, tak si nemáme teraz ďakovať za to, že si vymieňame kyslík, ale máme robiť všetko spoločne pre to, abykrajina, ktorú riadime, fungovala ako celok.

Igor Matovič hovorí aj to, že doba je tehotná na to, aby sme podali pomocnú ruku rodinám. Nemá v istej miere pravdu, že rodiny treba podporiť? Ako sa na to pozeráte ako konzervatívec?

Samozrejme, má pravdu a podporiť rodinu má zmysel, ale predovšetkým tie rodiny, ktoré to potrebujú. Ja ďakujem Pánu Bohu, že mám túto prácu a zarábam slušne. Mám jedno dieťa, ale tieto peniaze by som v tejto chvíli radšej venoval tomu, kto ich potrebuje, a ja to nie som. Celoplošné helikoptérové rozdávanie všetkým je nesystémové. Súhlasím s tým, čo hovorí Igor Matovič, poďme robiť prorodinnú politiku, ale robme ju systémovo. Nech sa na mňa nikto nehnevá, ale poznám svojich obyvateľov, tak ako poznajú oni mňa, a viem, ktoré rodiny pomoc potrebujú a ktoré nie.

Keď vidíte rodinu bohatého podnikateľa s tromi deťmi, načo jej bude ďalších tisíc eur mesačne, keď má peňazí, koľko potrebuje? Prepáčte, ale toto nie je systémové a udržateľné riešenie. Ani z hľadiska verejných financií. Takto sa konzervatívna politika nerobí.

Richard Rybníček. Foto: TASR/Martin Baumann

Ako by ste navrhli rodiny podporiť vy?

Pre mňa je nepochopiteľné, že štát, ktorý má okolo 450-tisíc úradníkov, cez ministerstvo práce nedokáže v digitálnej dobe selekciou vygenerovať tých, ktorí to naozaj potrebujú. Naozaj to nejde pri tom obrovskom množstve úradníkov, ktorých ten štát má? Toto je podľa mňa čisté zlyhanie.

Som presvedčený, že keby sa s takou vervou, ako Igor Matovič presadzuje toto helikoptérové riešenie, pustil aj do tohto, tak by dokázal vyselektovať presne tých, ktorí pomoc potrebujú. Aj v spolupráci s mestami a obcami. Veď je tu finančná správa, vieme, kto a koľko akých daní odvádza a podobne. Štát by potom aj z vlastných rezerv vedel týmto rodinám pomôcť. Len treba chcieť.

Tu však rozhodujú emócie a je to na škodu veci. My samosprávy nie sme parlamentné strany, nemáme zastúpenie v parlamente, nemôžeme na to viac zatlačiť, pritom to nie je vôbec nepredstaviteľné.

Hovoríte, že samosprávy nemajú dostatočné zastúpenie v parlamente a nemáte tak možnosť presadiť niektoré návrhy. Nie je to tiež moment, ktorý sa ukázal aj pri riešení pandémie, kde samosprávy často suplovali štát, že podobná strana akčných starostov by mohla mať zmysel?

Nie som politológ, no za seba poviem, že v tom nevidím zmysel. Do niečoho takého by som ani nešiel a nemyslím si, že by to fungovalo dobre. Neviem ani, či by to malo šancu na úspech. Téma decentralizácie nie je pre občanov politicky zaujímavá, hoci sa dotýka každého z nás. No aj keby to nebolo postavené na tom, myslím si, že by šlo opäť len o hlúčik ľudí, ako je OĽaNO, bez spoločných hodnôt, systému, politickej kultúry. Ak sa niekto o to pokúsi, tak mu držím palce.

Podľa mňa však treba robiť jednu vec a poriadne. Potom vidíte, ako končia tí primátori, ktorí sú zároveň aj poslancami Národnej rady. Sú súčasťou hlasovacích mašinérií a idú aj proti sebe, rozprávajú veci, o ktorých nie sú vnútorne presvedčení. Ja by som takto fungovať nedokázal.

Tento rok síce opätovne kandidujete na post primátora, nevylučujete v budúcnosti vstup aj do celoštátnej politiky?

V politike nikdy nehovorte nikdy, ale v tejto chvíli to vylučujem. Chcem dotiahnuť štvrté volebné obdobie v meste, ktoré mám rád, ak mi to bude umožnené, a potom by som sa už chcel stiahnuť z verejného života. Na konci posledného obdobia budem mať 56 rokov, už teraz sa cítim veľmi unavený. Vo verejnom priestore sa hýbem od roku 1989, ale keď vidím, ako sa teraz rozsypal politický systém, že politické strany vlastne neexistujú a je to len znôška ľudí v Národnej rade, ktorí poslúchajú svojho predsedu, tak otvorene poviem, že nemám chuť angažovať sa vo veľkej politike.

Nastupuje nová generácia. Moja generácia, ktorá nežila celý život v jednom stabilnom demokratickom systéme, je už veľmi unavená a opotrebovaná v mnohých smeroch.

Ktorá strana vás dnes v parlamente najviac zastupuje?

To by som musel ísť rozhodnutie po rozhodnutí. Len také OĽaNO je hnutie, kde je Kresťanská únia, liberáli, takí, hentakí, onakí. Za seba viem povedať len to, že som vnútorne veľmi spokojný s tým, ako fungujú minister obrany Jaroslav Naď a minister zahraničných vecí Korčok. A v zahraničnej politike premiér Heger. Som rád, že zahraničnopolitická orientácia štátu je ukotvená v NATO a EÚ. Ale inak som hrozne sklamaný, ako súčasná vládna koalícia riadi túto krajinu. V podstate nevieme, kam ideme.

Krajina nie je riadená na základe vízie či rácia, ale len na základe emócií. Z hľadiska vnútorného riadenia štátu je vládna koalícia len čistá znôška emócií, inokedy zas nechutného pragmatizmu. Nikdy neviete, kde sa to skončí, a strašne ťažko sa mi na to pozerá.

Ste z tejto vlády sklamaný aj ako konzervatívec?

Samozrejme. Konzervatívny minister financií ani konzervatívny premiér by sa takto nemali správať k štátnemu rozpočtu. Zmysel každej konzervatívnej politiky je pre mňa systémovosť, hospodárnosť, princíp subsidiarity a systémového rozloženia moci v štáte a rozumného spravovania krajiny. Toto je zmysel konzervatívnej politiky. A, samozrejme, v tej potom presadzujete aj hodnotové veci.

Riadiť krajinu centralisticky je úplne antikonzervatívna hodnota a to, že z času na čas vyšplechnete, že pomôžete rodinám, obmedzíte interrupcie, to sú výšteky, ktoré so systémovou konzervatívnou politikou nemajú nič spoločné.

Keby boli nadchádzajúci víkend voľby, koho by ste volili?

Budem veľmi úprimný. Celý svoj život som volil KDH aj som ho verejne niekoľkokrát podporil. Napriek tomu, čo som povedal, že neexistuje v systéme nikto, kto by dokázal zmeniť nielen volebný systém, ale ani celé fungovanie štátu, otvorene poviem, že tradične volím tradičnú stranu a volil by som ju určite aj teraz. Nemám dnes o KDH žiadne ilúzie, no je to voľba zo zotrvačnosti i akási z núdze cnosť.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.