Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
05. máj 2009

HISTÓRIA: Generál a záhady zostrelenia

Osobností a dejinných zvratov, ktoré rozdeľujú Slovákov, je skutočne viac než dosť. To, že predmetom sporov je Hlinka, Tiso, Dubček či Husák, je celkom pochopiteľné. Všetko dobré, čo urobili, niekedy viac a niekedy menej prekrývajú temné kapitoly ich života. Jednou z mála postáv, ktorá je glorifikov...

Osobností a dejinných zvratov, ktoré rozdeľujú Slovákov, je skutočne viac než dosť. To, že predmetom sporov je Hlinka, Tiso, Dubček či Husák, je celkom pochopiteľné. Všetko dobré, čo urobili, niekedy viac a niekedy menej prekrývajú temné kapitoly ich života. Jednou z mála postáv, ktorá je glorifikovaná všetkými, je M. R. Štefánik. Spoluzakladateľ československého štátu, disciplinovaný vojak, skvelý vedec, diplomat, hrdina. Hviezda, ktorá vyhasla pred 90 rokmi. Avšak hviezda, okolo ktorej pádu sa dodnes vedú špekulácie.

Československá vyšetrovacia komisia ako príčinu leteckej havárie gen. Štefánika uviedla nepriaznivé meteorologické podmienky a neskúsenosť zahraničného pilota riadiaceho stroj Caproni. Hoci oficiálna verzia je spochybňovaná už od jej vzniku, len málokto berie podobné úvahy vážne. Napriek tomu celá séria argumentov, ktoré hovoria o potenciálnej vražde, stojí za povšimnutie.

Oficiálna verzia nemusí byť správna

Ako prví začali kampaň proti úradnej správe o smrti rodáka z Košarísk ľudáci. Za všetkých stačí spomenúť Ďurčanského, niekdajšieho ministra zahraničných vecí prvej SR. Ten vo svojej knihe Právo Slovákov na samostatnosť vo svetle dokumentov píše, že taliansky kráľ Viktor Emanuel III. po stretnutí so slovenským vyslancom Galvánkom v roku 1940 povedal: „Vyšetrovanie uskutočnené talianskou stranou nevyvrátilo podozrenie, že letecké nešťastie, pri ktorom zahynul gen. Štefánik, nebolo dielom nešťastnej náhody, ale výsledkom zásahu zločinných rúk.“ Pravda, Ďurčanského svedectvo asi ako relevantný dôkazový materiál neobstojí. Každopádne zapadá do mozaiky tých, ktorí sa so suchým konštatovaním o havárii nechcú zmieriť.

Bahná minulosti sa dnes pokúša odkryť profesor Ďurica. I keď s ním možno polemizovať, jeho prínos pre slovenskú historiografiu je nespochybniteľný. Dlhé roky pôsobil v Taliansku a preskúmal kvantum archívov. Vo svojom diele M. R. Štefánik síce zločin nedokazuje, ale popiera oficiálnu verziu Masaryka a Beneša. Ďurica jednoducho zistil, že kpt. Zapelleni, vedúci talianskej vyšetrovacej komisie, vo svojej dôvodovej správe vylúčil problémy s prudkým nárazom vetra a rovnako tak odmietol aj zlyhanie pilotov. Takýto konflikt výsledkov komisií je už minimálne dôvod na zamyslenie.

Zradený a zavraždený?

Zlatým klincom v protibenešovskom ťažení je však kniha Emila Karola Kautského Kauza Štefánik, ktorú vydala Matica slovenská v roku 2005. Kautský, austrálsky Slovák, strávil množstvo času v pražských archívoch. Ponúka desiatky dôkazov, ktorých vyústenie môže byť iba jedno.
Autor v knihe dokazuje už známy fakt, že na lietadlo vracajúceho sa generála, ktorému sa za jeho zásluhy „odvďačili“ ministerstvom vojny, sa strieľalo. Tvrdil to občan Lechta, voči ktorému sa v roku 1928 viedlo vyšetrovanie kvôli prečinu voči republike. Nepravdivosť jeho slov sa však nepodarilo dokázať. Kautskému sa potom zdá podozrivé, že ministra československej vlády, francúzskeho generála a hrdinu, ktorý sa po mnohých rokoch vracal do rodnej domoviny, nečakal na letisku ani Masaryk, ani Šrobár. Minister pre správu Slovenska v ten deň totiž odcestoval do Skalice, kde nezmyselne sadil lipu. Nechceli byť svedkovia jeho smrti?

Ďalej sú to záhadné úmrtia ľudí, ktorí mali s vyšetrovaním Štefánikovej nehody niečo spoločné. Napríklad generál Čeček, vedúci komisie zriadenej Masarykom, sa vzoprel a odmietol prezidentovi podpísať správu o výsledkoch ďalšieho skúmania smrti ministra vojny v rokoch 1926-1928. Čeček náhle zomrel v roku 1930. Údajne na otravu spôsobenú golierom uniformy. Ako uvádza Kautský, po smrti bol spálený, hoci sám Čeček si neprial byť spopolnený.

Inzercia

Aký by však mohol byť dôvod zabiť tak vynikajúceho človeka? „Štefánik měl plán, že by po svém návratě z Francie domů se stal vicepresidentem Slovenska,“ objavil Kautský v archíve prvého československého prezidenta. Navyše protaliansky orientovaný Štefánik bol zasnúbený s markízou Benzoni z rodu savojských – talianskych kráľov. Masaryk a Beneš však boli spolčení s Francúzskom. Bol teda Milan Rastislav obeťou strachu tých, ktorí sa báli jeho silnej pozície?

Masaryk, Beneš aj Štefánik sú osobnosti najvyššieho rangu. Všetkým trom patrí zákon o zásluhách. Jeden z nich však možno bol zradený. Semienko nejasností a pochybností je už zasadené. Či však niekedy vyklíči a prerastie učebnicovú verziu, je otázne.

Tomáš Kysel

Foto: blog.sme.sk, svedomi.cz

Zobraziť M. R. Štefánik na väčšej mape

Odporúčame

GLOSA: Keď trafená hus zagága

GLOSA: Keď trafená hus zagága

Každý, kto píše, sa s tým už stretol. Vyjde váš článok a vzápätí (niekedy až o niekoľko dní) vám zvoní telefón. Volá vám trafená hus. Mne naposledy minulý týždeň, keď sa najčítanejší slovenský denník voľne inšpiroval mojím komentárom o nástenkových tendroch v samospráve a v trochu prifilmovanom kont...

ZAHRANIČIE: Delara Darabi: Tragický príbeh obesenej maliarky

ZAHRANIČIE: Delara Darabi: Tragický príbeh obesenej maliarky

Medializovaný prípad americko-iránskej novinárky Roxany Saberi odsúdenej na osemročné väzenie pre údajnú špionáž nie je najsmutnejším príkladom bezprávnosti Iránskej islamskej republiky. V piatok, 1. mája nadránom bola v jednej z iránskych väzníc obesená 23-ročná maliarka Delara Darabi. „Ó, mami, v...