Momenty z Kyjeva Ľudia si zvyknú na všetko

„Zas to jačí,“ mykne plecami jeden z doktorov, keď sa mu na mobile vo vrecku spustí aplikácia ohlasujúca raketový nálet. Ani po ňom nesiahne, aby telefón stíšil. Teraz na to nemá čas. Čoskoro odchádza so sanitkou do Černihiva, mesta na severe, ktorému dnes hrozí mariupolský scenár.

Ľudia v čakárni najväčšej nemocnice v Kyjeve.

Pobehne ďalej k vozidlám a spolu s kolegami do nich nakladajú krabice, vŕšia ich na seba a presúvajú ako tetris. K liekom pridávajú múku, konzervy a zemiaky, ľudia v meste čoskoro nebudú mať čo jesť. Rusi obkľučujú oblasť.

V Černihive zostal po bombardovaní prístupný iba jeden most pre peších. Keď sanitky dorazia na jeho predmestie, náklad preberajú dobrovoľníci.

Ľudia, ktorí vedia, kadiaľ sa do mesta dá ešte dostať. Pomedzi míny a blato na terénnych autách dokážu prejsť polia zvlhnuté od dažďa a nástrahy pre blížiacich sa Rusov.

Budú to robiť, kým sa bude dať. Mesto vzdialené od Kyjeva necelých 150 km sa dnes uzatvára.

Ži

V kyjevskej nemocnici dohadujeme dodávku liekov zo Slovenska, v teréne je Slovenská katolícka charita a jej dobrovoľníci, posádka štyroch ľudí s dodávkou humanitárnej pomoci došla až do Kyjeva.

Pracovníci charity vykladajú v sklade v Kyjeve humanitárnu pomoc. 

Náhle sa mladej žene pri stole rozozvučí mobil. Vonku začuť sirény, pridáva sa k nim telefón lekára a v spoločnej kakofónii hlásia v Kyjeve novú vlnu bombardovania.

Na ten zvuk však dnes už takmer nikto nereaguje.

Slnko

Ukrajinci si zvykli, už to neriešia.

Nedá sa to, nedá sa vždy všetko položiť a utekať do krytu, človek by sa ustresoval k smrti.

Miesto toho chodia cez deň von, na slnko, do toho nového stánku s ovocím, ktorý otvorili na rohu ulice. Alebo rybárčiť. Ľudia v čase vojny.

Kyjevský rybár. Jeden z mnohých.

Foto – Iva Mrvová