Poučenie z Ukrajiny Nie je konzervatívec ako konzervatívec

Kamarát Štefan Hríb (dúfam, že ma ešte stále považuje za kamaráta a že aj ja ho smiem za kamaráta označiť) v .týždni okrem iného napísal:

„Putinova vojna z nás vytiahla veľa zlého. Vidíme, ako pešiaci za ruské peniaze zrádzajú republiku. Vidíme, ako sa Ján Čarnogurský posmieva Západu, že sa bojí ruskej sily a zničenia Ríma, Paríža, Prahy či Bratislavy, a ako navrhuje naše pokľaknutie pred diktátorom. Vidíme takzvaný konzervatívny svet a niektoré jeho médiá, ako nedokážu opustiť ilúziu ruského duchovna a západného pekla a ako toporne sa snažia zakryť, že moc a kultúrne vojny sú pre nich viac než utrpenie nevinnej Ukrajiny.“

Na to by som odpovedal: Nie je konzervatívec ako konzervatívec. Všetci vlastne zažívame „moment Vichy“. Kedysi som ho opísal takto:

„Ste katolícky monarchista vo Francúzsku v 30. rokoch 20. storočia. Pohŕdate ľavicou a parlamentom, ktorý je len ,žvanírnou‘; nepáči sa vám útlak Cirkvi a zákaz jej školstva. Domnievate sa, že monarchia lepšie zodpovedá tradíciám, histórii a hrdosti Francúzska než skorumpovaná republika.

Potom príde leto 1940. K svojmu úžasu zisťujete, že mnohí vaši doterajší konzervatívni priatelia namiesto toho, aby bojovali proti tomu neopohanskému barbarstvu, sú okolo maršala Pétaina vo Vichy a s nacizmom kolaborujú. Vy viete, že Francúzsko, ktoré sa mu poddá, stratí svojho ducha, svoju hrdosť a svoju česť a ako také bude mŕtve. A mnohí socialisti, ako napríklad prefekt Jean Moulin, pre ktorých ste doteraz mali len pohŕdanie, to – na rozdiel od mnohých vašich doterajších priateľov – vidia. Sú v odboji, sú jeho hrdinami, sú vašimi spolubojovníkmi. Stále nesúhlasíte s ich názormi, ale vážite si ich.

Alebo z druhej strany: ste francúzsky socialista. Veríte v ideály ,sloboda, rovnosť, bratstvo‘; pravicu považujete za reakcionárov, Cirkev za tmárov. Príde leto 1940. A niektorí vaši doterajší súdruhovia – ako napríklad bývalý premiér Pierre Laval – vo Vichy kolaborujú s nacistami. Svojich socialistických židovských súdruhov – svojich bývalých priateľov – vydávajú gestapu. Zrazu vidíte, že niektorí aristokratickí katolícki monarchisti so zdvihnutou hlavou zostupujú do mučiarní gestapa. Nie ako katani; ako tí, ktorí tam budú mučení.

Obdivujete ich odvahu. Odvahu ľudí, ktorí sa boja Boha, ale už nikoho iného, ​​žiadneho človeka, nieto toho rakúskeho frajtra so štetkou pod nosom. Nesúhlasíte s nimi naďalej politicky, ale vážite si ich za to, že sú v odboji, a za ich odvahu. Je to nielen de Gaulle v Londýne, ale aj mnohí ďalší v Résistance (boli to napríklad aristokratickí monarchisti, ktorí v Alžíri odzbrojili vichistické jednotky a odovzdali mesto Američanom).“

Vlastenectvo, patriotizmus, je stále najsilnejšou ľudskou motiváciou k boju.Zdieľať

Takže nie je konzervatívec ako konzervatívec; a všetci sme v momente Vichy. Ján Čarnogurský a Magda Vášáryová sú teraz objektívne (nech už sú ich subjektívne pocity akékoľvek) na rovnakej strane. Na strane protipoľskej, čo znamená protiukrajinskej. Ale k tomu sa ešte vrátime.

No a zoberme si, aké poučenia nám Ukrajina priniesla. Predovšetkým poučenie, prečo ľudia bojujú. Prečo vlastne? Za čo reálne bojujú? Za čo bojujú Ukrajinci?

Nebojujú za „ľudstvo“, „rodovú rovnosť“ či Istanbulský dohovor. Ak majú niečo spoločné s Istanbulom, potom to nie je ten „dohovor“, ale drony Bayraktar. Ukrajinci nebojujú za multikultúrnu utópiu, rodovú rovnosť či Gretu Thunberg. Bojují za slobodu, nezávislosť a predovšetkým za svoju vlasť. Vlastenectvo, patriotizmus, je stále najsilnejšou ľudskou motiváciou k boju. Jednoducho: Ukrajinci bojujú za Ukrajinu. Takáto „primitívna“ odpoveď sa progresívcom páčiť nebude; tým progresívcom, ktorí milujú ľudstvo, ale konkrétni individuálni ľudia sú im ukradnutí.

Muži a ženy, ich „rodová rovnosť“. Ako je to na Ukrajine? Väčšina mužov bojuje za svoju vlasť, väčšina žien a detí ide do bezpečia. Ženy tam, kde nie je potrebná fyzická sila, dokážu bojovať rovnako dobre ako muži; sú napríklad dobré odstreľovačky (rovnako dobré ako muži, možno lepšie); alebo keď sedia za počítačom a riadia drony Bayraktar; za také odpoludnie sú schopné zničiť dvadsať až tridsať tankov a zabiť veľa Rusov. Skvelé, úžasné!

Ale prečo tu máme tak veľa ukrajinských žien? Na vzniku nového človeka muž i žena spolupracujú rovnako; tu, v tomto prípade, platí „rodová rovnosť“. Ale ako to súvisí s vojnou?

Jeden muž je schopný za svoj život mať s veľa, s veľmi veľa ženami mnoho detí; tak stovky, možno tisíce. Šestnásť miliónov obyvateľov Strednej Ázie sú potomkovia Džingischána.

Žena však, s akýmkoľvek počtom mužov, je schopná mať za svoj život len veľmi obmedzený počet detí, povedzme nie viac než dvadsať. Ak vo vojne zomrú muži, ale ženy prežijú, populácia sa v budúcej generácii obnoví. Ale ak zomrú ženy, spoločnosť zaniká. Preto v západnej civilizácii vždy platilo a platí, že ženy a deti sa zachraňujú v prvom rade a muži sa pre ne obetujú.

To je však konzervatívny pohľad, úplne protikladný voči tomu progresívnemu, podľa ktorého biologické pohlavie je menej podstatné než gender (v slovenčine nesprávne preložené ako „rod“), t. j. spoločenská konštrukcia, ktorou si ľudia sami stanovujú svoju identitu. Obe pohlavia (alebo ich je omnoho viac?) sú v tomto progresívnom pohľade vzájomne zmeniteľné a zameniteľné.

A nakoniec Poľsko.

Traja premiéri a jeden vicepremiér odcestovali 15. marca tohto roku do Kyjeva, aby sa stretli s prezidentom Zelenským. Vtedy sa zrodil nový politický európsky národ. Vtedy sa opäť zrodila Európa a jej sloboda. Vtedy traja premiéri prišli do obkľúčeného, brániaceho sa mesta a tým gestom jednoznačne povedali: „Putin, idi na chuj!“

Všetci traja premiéri, a jeden vicepremiér, boli a sú konzervatívci. Síce trošku iní než Ján Čarnogurský, ale konzervatívci…

Pani Magda Vášáryová však bola z toho v rozpakoch. Ona stále žije v mentálnom svete pred 24. februárom 2022.

Poľsko v praxi reálne robí pre Ukrajinu viac než pani Magda. Ona je, objektívne, bez ohľadu na subjektívne pocity, na strane Jána Čarnogurského.

Takže nie všetci konzervatívci sú rovnakí; a nie všetci socialisti sú rovnakí. Niektorí sú vo Vichy a niektorí z nás sme v Résistance.
 

Sláva Ukrajine, jej hrdinom sláva!