Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
25. marec 2022

Deň počatého dieťaťa

Spomeňme si dnes na všetkých, ktorí pomáhajú ženám a rodinám

Hnutie Pro-life pomáha nielen tehotným ženám v zložitej situácii, ale aj rodinám po narodení detí. Masívne sa zapojilo aj do pomoci ukrajinským utečenom.

Spomeňme si dnes na všetkých, ktorí pomáhajú ženám a rodinám

Fórum života

Deň počatého dieťaťa, 25. marec, je na Slovensku pripomienkou činnosti mnohých organizácií, ktoré pomáhajú ženám a rodinám. Nejde len o pomoc a poradenstvo pre ženy, ktoré neplánovane otehotneli a sú v životnej situácii, ktorá ich núti zvažovať, či si dieťa nechajú.

Pomoc sa nekončí pôrodom, ďalšie jej formy prichádzajú po narodení dieťaťa. Mnohé ženy a rodiny sú v ťažkej finančnej situácii a majú možnosť dostať nielen hmotnú pomoc, ale aj rady, ako získať inštitucionálnu podporu. Poradne Alexis, projekt Zachráňme životy, Centrá konkrétnej pomoci Femina a mnohé ďalšie kontinuálne pomáhajú týmto ženám a rodinám.

Deň počatého dieťaťa je tento rok postavený na motte Život je dar. Aj ten zdanlivo neproduktívny. Tento rok sa snaží zaujať aj ekologickým mydlom „s vôňou bábätka“, ktoré vyrábajú rómske ženy zapojené do Gréckokatolíckej rómskej misie Misia možná.

Do popredia sa v posledných týždňoch dostala najmä konkrétna pomoc vojnovým utečencom z Ukrajiny. Veľkú časť z nich tvoria matky s deťmi.

Fórum života má svoju činnosť postavenú na troch základných pilieroch, ktorými sú advokácia, prevencia a konkrétna pomoc, hovorí pre Postoj koordinátorka projektu Zachráňme životy Mária Demeterová.

„V rámci advokácie bránime tých, ktorí sa sami nedokážu brániť. Usilujeme sa presadzovať legislatívu, ktorá rešpektuje ľudskú dôstojnosť každého človeka od počatia až po prirodzenú smrť, a na to kladieme hlavný dôraz v našej činnosti.

Prevencia sa viac zameriava na výchovu najmä mladej generácie a detí, scitlivovanie ich svedomia od malička v rodinnom prostredí, pretože sme toho názoru, že manželstvo a rodina ako základná bunka spoločnosti je optimálne miesto pre život.

V rámci konkrétnej pomoci rozvíjame jednotlivé formy, ako je poradenstvo, sprevádzanie, charitatívna činnosť, hmotná pomoc, finančná pomoc tým, ktorí to najviac potrebujú. Predovšetkým matky s deťmi, ktoré sa napriek zložitej situácii rozhodujú, či dať život dieťatku a akým spôsobom,“ vysvetľuje Mária Demeterová.

Informácie musia byť podľa nej podávané nenásilnou formou, aby ženy mali možnosť správne sa rozhodnúť.

Zdroj: Fórum života

Projekt Zachráňme životy sa začal pred pätnástimi rokmi, v roku 2007. Mária Demeterová však hovorí, že postupom času zistili, že pomoc sa musí špecifikovať, aby obsiahla všetky životné situácie, ktoré riešia ženy a rodiny od tehotenstva až po výchovu detí.

„Dva roky po spustení projektu Zachráňme životy preto vznikol projekt poradne Alexis, ktorá sa zameriava na ženy a dievčatá, ktoré sa ocitli v zložitých situáciách spojených s neplánovaným tehotenstvom a rozhodujú sa, či dieťatko priviesť na svet. Potom sa pomoc presunula na Zachráňme životy. Ak sa žena rozhodla, že život svojmu dieťaťu dá, tak sme ju zaradili do projektu na materiálnu a finančnú pomoc pre ňu a bábätko, prípadne v ďalšej fáze sme sa zamerali aj na celé rodiny v núdzi.“

Pomoc po jednom roku veku dieťaťa preberajú Centrá konkrétnej pomoci Femina, ktoré sídlia v Leviciach, v Prešove a v Snine.

Keďže aj mottom tohtoročného Dňa počatého dieťaťa je Život ako dar, ktorý si zaslúži ochranu od počatia až po prirodzenú smrť, cieľom jednotlivých organizácií nie je „bitka o klientky“, ale skôr kontinuálna pomoc. Každá z organizácií, každý z projektov sa venuje inej fáze, inej životnej situácii a pre ženy či celé rodiny majú vytvoriť stabilný priestor istoty, v ktorom nájdu pomoc.

Ženám, ktoré sa v minulom roku obrátili o pomoc na niektorú z organizácií spojených s Fórom života, sa vlani narodilo šestnásť detí, od začiatku projektu ich je už viac ako dvesto. Vyše dvesto je aj žien, ktoré boli doteraz zaradené do rôznych foriem pomoci. Poradenstvo či jednorazovú pomoc vyhľadalo doteraz viac ako tritisíc žien. Priemerne sa pomoc každý mesiac rozdeľuje sedemnástim ženám, od darcov im každý mesiac putuje viac ako 4 500 eur.

„Začínali sme s troma príjemkyňami pomoci, ktoré sme zaradili do projektu, a pred narodením a do prvého roku veku dieťatka sme im poskytovali materiálnu a finančnú pomoc. Projekt je postavený výlučne na darcoch, to znamená, že my nemáme zo štátnej pomoci ani z pomoci samosprávy ani jedno euro. Je postavený iba na ľuďoch dobrej vôle,“ vysvetľuje Mária Demeterová.

Vlani darcovia poskytli viac ako 60-tisíc eur, za celú existenciu projektu to bolo viac ako 600-tisíc eur. Ku koncu minulého roka malo Fórum života registrovaných 592 darcov. Pomôcť však možno aj tým, že ak človek pozná vo svojom okolí ženy či rodiny v ťažkej sociálnej situácii, môže ich nasmerovať na niektorú z organizácií, ktorá poskytuje pomoc. Symbolickou formou podpory je aj biela stužka pripnutá na oblečení.

Okrem finančných príspevkov možno pomôcť aj materiálne. Na sociálnych sieťach Fórum života často zdieľa výzvy na darovanie napríklad kočíka či iných nevyhnutných potrieb.

Mária Demeterová spomína aj na konkrétne prípady žien. Je medzi nimi veľmi veľa odchovankýň detských domovov. A mnohé považujú za prirodzené, že vrátia pomoc, ktorú dostali, tým, čo sa ocitli v podobnej situácii.

„Napríklad Silvia, ktorá chcela pomáhať a ísť študovať sociálnu prácu, ale zrazu zistila, že čaká dieťatko a sama potrebuje pomoc, takže nešla študovať a neskôr sa jej život uberal úplne iným smerom. Pôvodný, prvý vzťah jej nevyšiel, dala sa dokopy so svojím kamarátom z detstva. Ten ju týral, mala s ním ďalšie tri deti a vyzeralo to veľmi zle. Spätne sa na nás obrátila a pomohli sme jej tak, že dnes už samostatne býva, stará sa o tieto deti. Ja si často myslím, že mnohé matky, ktoré majú fantastické zázemie, sa nedokážu tak postarať a toľko lásky dať svojim deťom ako napríklad ona.

Inzercia

Alebo taká Evka, čo mala dvojičky. Mala už dvoch veľkých chlapcov a všetci jej hovorili, že čo si chce komplikovať život, nech ide na potrat a hotovo. To ešte netušila, že čaká dvojičky. A keď sme sa prvýkrát stretli, tak mi povedala: ,Pani Demeterová, všetci mi hovoria, nech si nekomplikujem život, nech si dám to dieťa zobrať. Ale ja budem pred Pánom Bohom sama bez týchto všetkých ľudí. A ja si neviem predstaviť, že by som nedala život svojmu dieťaťu.‘“

Zachránené životy

Na webovej stránke Zachráňme životy je aj niekoľko odkazov od žien, ktoré na začiatku svojho tehotenstva zvažovali potrat, no nakoniec sa rozhodli, že svojmu dieťaťu dajú život.

Napríklad Kristína píše: „Tento mesiac sme boli s Oliverkom v poradni. Pani doktorka sa veľmi tešila, že som sa rozhodla Oliverka si nechať. Pochválila ma, že sa o neho vzorne starám. Spýtala sa ma tiež, či mám dostatok mlieka. Áno, mám, lebo som pokojná, no ešte sa bojím návštevy z ÚPSVaR, ale pani doktorka povedala, že keby som niečo potrebovala napísať pre úradníčky, tak ona im napíše, že som dobré dievča, pozná ma od malička a vie, čím som si prešla. Ďakujem vám za to, že môžem byť mamou.“

Iná čerstvá mama píše: „Naozaj neviem, ako prešiel tento rok. Rukou prechádzam po vláskoch svojej dcéry a premýšľam, ako by vyzeral môj život bez nej. Myšlienkami som s vami a ja a moje deti na vás myslíme pri každej našej modlitbe. Viem, že tento rok sa nám podarilo zvládnuť vďaka vám a sile našej viery.“

Iné odkazy sú podpísané menom detí. „Ahojte, volám sa Teodor a narodil som sa maminke Martine. Sme obidvaja v poriadku. Doma sa na mňa tešia štyri sestričky Karinka, Martinka, Lilianka a Sára. Moja maminka je veľmi šťastná, že sa rozhodla nechať si ma. Bola vo veľmi ťažkej situácii, lebo na našu výchovu je sama. Keď ma prvýkrát držala v náručí, plakala, ale nie od smútku, ale šťastia a radosti. Zo srdca vám ďakuje za pomoc pre nás všetkých, bez vašej pomoci by som tu nebol.“

„Milí moji kamaráti. Tak konečne ideme domov. Vážim už 3650 g, chutí mi papať. Maminka sa veľmi teší, že už ma bude mať doma. Už mi všetko pripravila – postieľku, kočík, hračky. Pani doktorka maminke povedala, že ešte párkrát prídeme na kontrolu, a ak bude všetko v poriadku, tak už budem chodiť len raz za rok. Som veľký šibal. Pomaly sa už prevaľujem a veľmi rád sa dvíham. Tento mesiac som mal krstiny. Ďakujeme za vašu pomoc, bez ktorej by sme to ťažko zvládli. Keď budem veľký, určite vám to odplatím. Aj by som rád pomáhal. Paťko.“

Pomoc Ukrajine

Ako sme spomenuli vyššie, jedným z projektom sú aj Centrá konkrétnej pomoci Femina. Postoj oslovil Zuzanu Gajdošovú, ktorá pracuje v takomto centre v Snine a koordinuje pomoc pre Ukrajinu a ukrajinských vojnových utečencov v obci Pčoliné.

„Pomáhame hlavne mamičkám s deťmi, ktoré k nám prichádzajú, pomáham im hľadať ubytovanie, školy pre deti a nejaké možnosti uplatnenia sa, zárobku,“ hovorí Zuzana Gajdošová. „Zároveň ma na základe výzvy Fóra života kontaktujú aj ľudia, ktorí pre týchto utečencov ponúkajú ubytovanie. Títo dobrí ľudia zároveň potom pomôžu utečencom aj s úradmi, vybavením štatútu dočasného útočiska, ak treba, nájdu pre nich aj lekára. Ale pomáhala som už aj pri podávaní prihlášky na vysokú školu pre dve mladé ženy, ktoré chcú u nás aj študovať.“

Zuzana Gajdošová priamo komunikuje s ukrajinskou stranou. Zabezpečuje dodávky potrebných potravín a iných vecí nevyhnutných na prežitie. „Každodenne vykladáme dovezený tovar v kultúrnom dome v našej obci, kde máme taký provizórny humanitárny sklad, a potom podľa potrieb ukrajinskej strany nakladáme na dodávky a tie vypravujeme na druhú stranu, na Ukrajinu,“ vysvetľuje.

Mnoho utečencov z ostatných častí Ukrajiny zatiaľ zostáva aj na Zakarpatí, ktoré aktuálne nie je priamo ohrozené. Títo ľudia ešte dúfajú, že situácia sa čoskoro upokojí, že sa vojna skončí a budú sa môcť vrátiť domov.

Aj tu však potrebujú potravinovú a materiálnu pomoc. „Kým na začiatku to boli potraviny na rýchlu konzumáciu pre tých, ktorí čakali v radoch na prekročenie hranice – keksíky, polievky do hrnčeka, čaj, teraz máme iné požiadavky. Napríklad teraz chýba pekárňam na Zakarpatí múka, aby mohli napiecť chlieb. Ale aj iné základné potraviny – zemiaky, olej, cestoviny, detská krupica –, aby tí ľudia dostali aspoň nejaké základné jedlo,“ pokračuje Zuzana Gajdošová.

Pomoc sa však neposiela len tak. Veľa práce má Zuzana Gajdošová aj s administratívou. „Treba dbať na to, aby to auto, ktoré odváža potraviny, aby sme presne vedeli, kam ich vezie. K tomu je potrebná dokumentácia, v papierovej podobe, fotodokumentácia, nejaký kontakt, spätná väzba, že sa to naozaj dostalo tam, kam sa to malo dostať.“

Okrem potravín prichádzajú aj rôzne „mimoriadne“ požiadavky. Napríklad pre zničené cesty či mosty sa musí pomoc prepravovať aj na konských povozoch. Zuzana Gajdošová tak už dostala z Ukrajiny objednávku aj na veľké množstvo gumených čižiem alebo napríklad 250 kusov bateriek na svietenie. Zabezpečovala už aj dodávku matracov. V čase nášho rozhovoru zas riešila požiadavku na väčšie množstvo sprchovacích kútov práve pre ľudí, ktorí sa rozhodli vyčkať na Zakarpatí.

Nesťažuje sa ani na spoluprácu či komunikáciu so slovenskými štátnymi úradmi. „Ide to veľmi hladko. Úradníci vedia, čo majú robiť. Po tých prvých dňoch, keď našou spoločnosťou celá situácia otriasla, tak si myslím, že teraz už tento problém nie je. Vedia, čo majú robiť, a keď sa na nich človek obráti, poradia, sú ústretoví. Ja nemám naozaj ani jednu výhradu voči úradníkom.“

Do pomoci sa zapájajú aj Ukrajinci, ktorí u nás žili pred vojnou, a aj niektorí z tých, ktorí za ostatný mesiac z vlasti ušli. „Aj v našom humanitárnom sklade nám pravidelne pomáhajú Ukrajinci, stále máme takých päť až sedem občanov Ukrajiny, ktorí chodia tie autá nakladať, vykladať, pomáhajú nám. A keď nejdú nakladať autá, tak boli medzi prvými, ktorí boli ako dobrovoľníci na hraniciach. Pomáhali s tlmočením, so všetkým, čo bolo treba,“ opisuje Zuzana Gajdošová.

Po otázke, či po niekoľkých hektických týždňoch ešte vládze, sa začuduje. „A prečo by som nevládala? Veď mám pomoc a podporu zo strany môjho manžela, mojej rodiny a to mi veľmi pomáha. Máme veľa ochotných dobrovoľníkov. Veľmi ochotného pána farára Martina Kostilníka, nášho starostu Pčoliného Michala Grňu. My sme od začiatku spojili svoje sily, aby sme tým ľuďom mohli pomôcť.“

Na záver si Zuzana Gajdošová dovolí aj osobnú výpoveď.

„Viete, ja tým, že som z centra Femina, odmietam akékoľvek násilie. Toto je násilie. Je to to najhoršie násilie, aké sa deje ľuďom. Je to vojna. Prečo nevinní ľudia majú takto trpieť? My sme mali doma utečeneckú rodinu, mamu s dvomi dcérami. Nechali obed na šporáku. Vypli šporák a utekali, lebo na susedný dom spadla bomba. Zobrali si akurát vetrovky, tri konzervy mali na celú cestu. To si neviem predstaviť, ako by sme my museli toto riešiť. Nie je to taká situácia, že sa nás to netýka, deje sa to veľmi blízko. Môže sa nás to dotknúť kedykoľvek, že aj my budeme musieť utekať zo svojich domovov.“

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.