Pochod Hrdí na rodinu Dnes sa kládli rôzne otázky a toto je naša odpoveď, tvrdí Chromík

Bratislava bola tento rok opäť hrdá na rodinu. Konal sa už trinásty ročník tohto pochodu, ktorý zorganizovali predseda Aliancie za rodinu Anton Chromík a predseda združenia Pastor bonus Marek Nikolov.

Účastníci sa zhromažďovali na Jakubovom námestí už pred druhou hodinou popoludní, keď sa začala diskusia detského ombudsmana Jozefa Mikloška a právnika Patrika Danišku o novele ústavy.

Tá by mala do základného zákona štátu ukotviť okrem iného národnú zvrchovanosť v kultúrno-etických otázkach, dve pohlavia či právo rodičov rozhodovať o účasti detí na vyučovaní, ktoré je nad rámec štátneho výchovno-vzdelávacieho programu.

Jozef Mikloško zdôraznil, že sedemdesiat až sedemdesiatpäť percent Slovákov túto novelu podporuje, rovnako ako on sám. 

Foto: Postoj/Jakub Lipták

Hovorili však aj o podobnej novele spred jedenástich rokov, vďaka ktorej sa v ústave zadefinovalo, že manželstvo je zväzok muža a ženy. Ako pripomenul Patrik Daniška, táto novela prišla v čase, keď bolo spustené referendum na ochranu rodiny. Iniciovala ho vtedy Aliancia za rodinu.

„Naša spoločnosť bola ako variaca sa žaba. Verejná mienka bola masírovaná cez médiá, kultúru a rôzne vplyvy, kde sa všade objavovali politické požiadavky LGBT a takto sa to normalizovalo. Referendum bola príležitosť, aby sa spoločnosť mohla zastaviť a zamyslieť, či to naozaj chceme. Myslím, že to bolo veľmi dôležité, lebo sme si uvedomili, že pozor, sme v hrnci, v ktorom nechceme byť,“ uviedol Daniška a doplnil, že novela ústavy podľa neho prispela aj k upokojeniu situácie, pretože spoločnosť povedala, že určité požiadavky homosexuálneho hnutia nechce.

Počas debaty sa postupne zvyšoval počet účastníkov v parku na námestí. Väčšina ľudí prišla v červenom, čo je tradičnou farbou tohto podujatia. 

Parkom pobehovalo množstvo malých detí, prítomní boli aj ľudia v rodičovskom veku, ale zastúpená bola aj staršia generácia. Mládež tu bola značne podreprezentovaná.

„Chceme vyjadriť vďačnosť za mamy, otcov, staré mamy, starých otcov, naše manželky, súrodencov a blížnych. Cez vďačnosť sa učíme rešpektu. Dnešná doba je rozdeľujúca, ale práve vďačnosť a rešpekt nás učia komunikovať aj s tými, ktorí majú iný pohľad,“ vyjadril sa počas tlačového brífingu spoluorganizátor podujatia Marek Mikolov.

Foto: Postoj/Jakub Lipták

Otázky prítomných novinárov smerovali predovšetkým k tomu, či deti z rozvedených alebo neúplných rodín majú menej hodnotný rodinný život. „Heslo tohto ročníka je, že manželstvo chráni deti. Čiže tí, ktorí nie sú zosobášení, nevedia ochrániť deti?“ skúšala Chromíka redaktorka z TA3. Iný novinár sa opýtal na to, prečo sa toto podujatie koná každý rok v rovnaký deň ako Dúhový Pride a či to nechcú organizátori zmeniť.

Zmeniť dátum konania Hrdí na rodinu by podľa organizátora bolo neúctivé. „V deň, keď sa kladú otázky, by sa mali dávať aj odpovede. Tak ako ste prišli sem, idete aj tam, no a toto je naša odpoveď na to – láskavá a slušná,“ skonštatoval Chromík.

Foto: Postoj/Jakub Lipták

„Myslím, že treba vyjadriť svoj názor. Sú tu rôzne názory a treba prezentovať všetky,“ zdôvodňuje Zuzana svoju účasť, ktorá na pochod prišla s manželom Stanom.

„V súčasnej dobe treba prezentovať úplne normálne veci. Tie nenormálne sa pretláčajú dopredu, no tie normálne, ktoré by mali byť automatické, sa potláčajú, a to je chyba,“ hovorí Stano. „Hodnoty ako napríklad rodina majú skutočný prínos pre spoločnosť, no nie to, čo sem kultúrne, hodnotovo ani morálne nepatrí,“ dodáva.

Stano a Zuzana. Foto: Postoj/Jakub Lipták

S deťmi prišli na podujatie aj Beáta s manželom Akihisom. „Môj manžel je z Japonska a japonská ambasáda všetkým Japoncom poslala informáciu o tom, že sa bude konať pride a pochod za rodinu,“ vysvetľuje Beáta, ako sa o podujatí dozvedeli. „Manželovi je jasné, za čo je lepšie ísť pochodovať, preto sme prišli sem,“ dodáva.

O tom, že Veľvyslanectvo Japonska je medzi tridsaťdva veľvyslanectvami, ktoré podporili Dúhový Pride, Beáta s Akihisom nevedeli. Podľa ich slov v e-maile, ktorý dostali, nebolo nič, z čoho by vyplývala podpora ambasády pre dané podujatie.

„Veľvyslanectvo sa určite zmýlilo,“ myslí si o tom Akihisa. „Neviem, či je to názor ambasády alebo Japonska, ale nestotožňujem sa s tým. V Japonsku sú ľudia s rôznymi názormi, a keď dáva ambasáda takéto stanovisko, nie je to dobré, lebo nie každý Japonec zaujíma taký postoj. Nikto presne nevie, či Japonci podporujú LGBT požiadavky, ale myslím si, že skôr nie,“ dodáva.

Beáta a Akihisa. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Vyjadriť postoj, že rodina je dobrá vec, prišiel aj Anino s manželkou Zuzkou. „Chceme vyjadriť, že rodina je dobrá vec. Nieto ľudí, detí je čím ďalej, tým menej. Síce aj mimo rodiny sa dá mať deti, ale tak jedno, nanajvýš dve. A to na zachovanie populácie zúfalo nestačí,“ hovorí Anino.

Podujatia ako Hrdí na rodinu sú podľa neho dôležité, lebo populácia má sklon na dôležitosť rodiny zabúdať. „Keď spoločnosť propaguje, že nemať deti je skvelé, tak potom bodaj, aby sme ich mali. Iste si to nedajú na plagát, ale zo spolužitia dvoch ľudí rovnakého pohlavia deti nebudú,“ myslí si o podujatí, ktoré sa koná paralelne s Hrdí na rodinu.

Novelu ústavy považuje za dôležitú a dúfa, že sa ju podarí prijať na jeseň. Že ju odmietli podporiť aj dvaja poslanci Kresťanskodemokratického hnutia, si vysvetľuje tak, že „jedného zlomili a druhému nerozumie“.

Anino a Zuzka. Foto: Postoj/Jakub Lipták

„Rodina má svoju hodnotu, ktorá je však zanedbávaná a treba ju znova vytiahnuť na svetlo,“ hovorí Roman. „Aby to videli aj tí, ktorým je to jedno.“

Za ohrozením rodiny vidí predovšetkým materializmus. „Ľudia sa naháňajú za materiálnymi vecami, potom im uniká, čo je dôležité, a prichádzajú na to až neskôr. Ale vždy sa dá začať odznova, to je najdôležitejšie,“ dodáva.

Roman. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Na pochode bolo možné zahliadnuť aj niektorých bývalých či nádejných politikov, bol tu však aj exminister školstva a súčasný poslanec za KDH Ján Horecký.

„Chodíme každý rok a tentoraz sme sem s manželkou prišli z dovolenky, ktorú trávime vo Vyšných Ružbachoch. Ale radi sme ju prerušili, lebo pre rodinu sa to oplatí,“ tvrdí Horecký. „Niečo písať na sociálne siete, myslieť si alebo nemyslieť je menej ako byť prítomný fyzicky na určitom mieste v nejakom kontexte.“

Podľa jeho slov urobil všetko pre to, aby novela ústavy v júni prešla, a dúfa, že v septembri sa ju prijať podarí. Na otázku, ako vníma, že dvaja poslanci z jeho klubu za to odmietli hlasovať, odpovedal slovami: „Je mi to ľúto.“

Foto: Postoj/Jakub Lipták

Foto: Postoj/Jakub Lipták

Na pochod prišiel aj ďalší poslanec, kresťanský demokrat Branislav Škripek. „Prišiel som zdôrazniť normálny postoj, že normálna, tradičná rodina je otec, mama a deti. Je smutné, že sa dnes stretávame so spochybňovaním najzákladnejších biologických právd,“ hovorí pre Postoj.

To, že sa novelu ústavy zatiaľ nepodarilo prijať, podľa neho nie je len problém dvoch poslancov z klubu KDH.

„Stojí to asi na desiatich poslancoch, lebo všetci, ktorí sú v OĽaNO kresťania a vyznávajú tieto hodnoty, podľa mňa zlyhali,“ myslí si. „Ak im to Matovič zakázal kvôli Ficovi, treba si uvedomiť, že v politike nehlasujeme za niekoho alebo proti niekomu, ale o niečom. Ostatné opozičné strany podľa prieskumu, ktorý sme si v KDH robili, hlasujú so Smerom častejšie ako my.“ 

Je však nespokojný s konaním svojich spolustraníkov, Františkom Majerským a Františkom Mikloškom, ktorí novelu odmietli podporiť.

„František Mikloško v tom vidí boj proti komunizmu, aký kedysi viedol. Mne sa jeho argumenty nepáčia. Keďže bol zvolený na kandidátke KDH, ale konštantne hovorí proti tomu, čo hovorí strana, vadí mi to. Čo sa týka pána Majerského, je zásadná chyba byť v kresťanskej strane, povedať, že so všetkým súhlasím, ale aj tak za to nezahlasujem, lebo Fico. Som s tým hlboko nespokojný a vadí mi to,“ uzavrel.

Foto: Postoj/Jakub Lipták

Trasa pochodu viedla od Jakubovho námestia cez Klemensovu na Dunajskú, ktorú dav až po Ulicu 29. augusta zdanlivo zaplnil. Následne sa cez Dostojevského rad a Klemensovu ľudia vrátili späť na miesto začiatku, kde ešte pokračoval program pre deti.

Organizátor Anton Chromík účasť odhadol niekde medzi dvomi a tromi tisícmi. „Som veľmi spokojný, vidno, že ľudia mali veľkú radosť z toho, že prišli. Stretli sa tu priatelia, ktorí sa rok nevideli, bolo to niečo krásne.“

A ešte dodal: „Chceli sme dať láskavú odpoveď na to, čo je v živote najdôležitejšie, a to sa nám podľa mňa podarilo. Vidno, že ľudia si vážia, že môžu byť otcami či mamami, a to môže byť dobrý príklad aj pre tých ostatných.“