Vojnový crowdfunding Keď nová úroveň digitalizácie a surovosť vojny splynú v jedno

Denne sledujeme sociálne siete a na nich konkrétnych ľudí – od ukrajinských politikov na čele s prezidentom cez miestnych influencerov až po lekárov, bankárov a učiteľky, ktorí nám ukazujú svoje okolie, obhorené budovy, strhnuté mosty a ľudí utekajúcich zo svojej krajiny.

Človek sleduje vojnu LIVE a tie obrazy ho nútia čosi urobiť, kvôli sebe, svojmu svedomiu a nim, Ukrajincom, na ktorých utrpenie sa ťažko pozerá. A tak ponúka svoje ubytovanie, jedlo a oblečenie, chodí pomáhať na hranicu, kupuje si cez Airbnb prázdne apartmány v Kyjeve a ďalej hľadá, ako pomôcť.

Jedna vec je financovanie humanitárnej pomoci, druhá financovanie vojny, hoci tieto dve formy podpory často len veľmi ťažko oddeliť.

Prispejte nám na mier

Vďaka moderným technológiám je dnes sponzoring vojny oveľa efektívnejší.Zdieľať

Niekoľko dní po ruskej invázii zatweetoval ukrajinský minister pre digitálnu transformáciu Mychajlo Fedorov adresy kryptopeňaženiek, na ktoré môžu ľudia prispievať. Ako uvádza Reuters, na rôzne účty sa v priebehu niekoľkých dní nalialo približne 64 miliónov dolárov.

Prostredníctvom webovej stránky prevádzkovanej Národnou bankou Ukrajiny sa napadnutej krajine podarilo získať približne 40 miliónov dolárov na armádne i na humanitárne potreby.

Nie je to prvýkrát, fenomén financovania vojny zo strany diaspóry či iných darcov poznáme: poľskí prisťahovalci po prvej svetovej vojne darovali peniaze v rusko-poľskom konflikte, Američania urobili to isté v španielskej občianskej vojne, príkladov je viacero, opíšeme si aj jeden nedávny.

Vďaka moderným technológiám je dnes sponzoring vojny oveľa efektívnejší. A často naberá aj veľmi konkrétnu a zaujímavú podobu.

Výbuchy a selfie

Najprv jeden obraz zo Sýrie, hneď potom Ukrajina.

Je rok 2019. Na kopci nad utečeneckým táborom hliadkuje vysoký muž v maskáčoch, nepriestrelnej veste a so zbraňou prehodenou cez plece. Jacob chvíľu žmúri na rozpálenú oblohu, keď vyberie smartfón a otočí ho k sebe. „Hi there!“ pozdraví a usmieva sa na fanúšikov, ktorí sa na jeho sýrsky prenos pripájajú šialenou rýchlosťou.

Trvalo mi, kým som si na obraz veterána s Instagramom zvykla.Zdieľať

Pozorujem ho a ten obraz mi pripadá trápny, smiešny, akýsi nehodiaci sa do prašného prostredia utečeneckého tábora, kde sa ľudia dočasne zložili a každý deň hľadajú svojich príbuzných, so strachom a nádejou denne nazerajú do dvoch zoznamov pri vysokej bráne: naľavo sú mená tých, ktorí sa našli. Vpravo tých, ktorých už nik hľadať nemusí. Sú mŕtvi.

Vysoký muž domáva a vypne vysielanie.

Jacob má asi 35 rokov, pochádza z Francúzska a je veteránom podobne ako ďalší zahraniční bojovníci, ktorí do Sýrie prišli bojovať proti ISIS a dnes strážia rozľahlý utečenecký tábor pred stále aktívnymi bunkami.

Jacob si sadne na prašnú zem a sleduje reakcie na svoje video. Chvíľu mi trvalo, kým som si na obraz veterána s Instagramom zvykla. No bolo mi jasné, že podobných scén bude pribúdať.

Vďaka svojim fanúšikom môže totiž on i ďalší vykonávať svoju prácu v neľahkom teréne.

Sponzoruj svojho bojovníka

Znova, lebo toto je pointa, ktorá ide ďalej a má svoje konkrétne nuansy. Vďaka čoraz modernejším technológiám je dnes sponzoring vojny oveľa pohodlnejší. A efektívnejší.

Najsilnejšou motiváciou zapojiť sa do vojnového konfliktu je brutalita útočníka.Zdieľať

Videli sme to nedávno na Blízkom východe, keď územia Sýrie a Iraku obsadil ISIS a do regiónu začali prúdiť bojovníci z Francúzska, Británie, USA či zo Škandinávie a pridávali sa ku Kurdom, pretože tí brali takmer všetkých podobne ako dnes Ukrajinci a podobne ako naši susedia aj oni dlho vzdorovali mohutnej presile takmer sami (o motiváciách tých, ktorí sa pridali k ISIS, napríklad tu).

S cieľom vycestovať do Sýrie a Iraku si viacerí zahraniční bojovníci založili vlastné webstránky a profily na sociálnej sieti a na svoju misiu robili crowdfundingové zbierky. ISIS vtedy zapĺňal médiá, ľudia sa báli, a tak posielali peniaze.

Jacob nebol jediný, v teréne som stretla Kevina z Texasu, Karla z Berlína, Chrisa, medika z Kalifornie či Matiasa, ktorý predtým slúžil vo francúzskych légiách, aby sa následne objavil v Iraku a Sýrii.

Myslieť si, že to robia iba pre financie, osobné hrdinstvo, publicitu či dajme tomu dobrodružnú povahu, je len úlomkom z dôvodov. Skutočných faktorov je mnoho, od tých individuálnych až po spoločenské, no jeden z nich funguje takmer vždy a potvrdili ho všetci.

Najsilnejšou motiváciou zapojiť sa do vojnového konfliktu je brutalita útočníka.

Organizácia ISIS je známa páchaním brutálnych teroristických útokov a vojnových zločinov. Foto: TASR/AP

Neznesiteľná ľahkosť zabitia

Čím odpornejšie videá teroristická skupina zverejňovala, tým ľahšie bolo strieľať jej členov.Zdieľať

„Poviem ti to úprimne,“ hovorí Jacob, zbraň položí vedľa seba a tvár mu zvážnie. „Keď vieš, čo ISIS robil tým ženám...“ pozerá na stany pred sebou. „A nielen im, ale i mužom a deťom...“ Otočí sa ku mne: „Vieš, oni sa po tom všetkom strieľajú hrozne ľahko.“

Áno, je to kruté a veľmi prosté. Ľudská psychika potrebuje vedieť, že ten, proti komu stojí a koho ide eliminovať, sa od ľudskosti vzdialil až príliš. A ISIS v tomto nasadení pomáhal bravúrne. Tá rovnica funguje dodnes: čím odpornejšie videá teroristická skupina zverejňovala, tým ľahšie bolo strieľať jej členov.

Niečo podobné, ako keď k divadlu v Mariupole napíšete veľký odkaz „DETI“ a vzápätí ho zbombardujú ruské stíhačky.

Keď nebojujete, aspoň prispejte

Finančná pomoc napadnutej krajine je len jedna vec. Marketing vojny je rozsiahly a Ukrajinci dnes využívajú všetky dostupné prostriedky. A robia to výborne. Aj preto, že skrátka nemajú na výber.

Bolo len necelých 48 hodín po začatí invázie, keď prezident Volodymyr Zelenskyj predstúpil online pred svetovú verejnosť a požiadal o pomoc zahraničných dobrovoľníkov. Ukrajinci vzápätí zriadili Medzinárodnú légiu pre územnú obranu Ukrajiny a spustili náborovú webstránku.

Dnes po boku Ukrajincov bojuje 20-tisíc zahraničných bojovníkov a ich počet stále rastie.

Pre Slovákov zatiaľ platí oficiálny zákaz, no ako nám potvrdili na ukrajinskej hranici, záujem o vycestovanie existuje. Keď sa možnosť bojovať na Ukrajine zlegalizuje a bez potrebných výnimiek zrýchli, je pravdepodobné, že obrazy zo Sýrie sa stanú aj tými slovenskými.

A nám sa tak naskytne nová možnosť podpory: mať svojho vojaka v poli.

Nové obrazy starej vojny

Skúsme si to na moment predstaviť, lebo to prezradí niečo aj o nás samotných: „Prispejem Janovi a Ferimu, a ty komu? A bojujú v spoločnej jednotke?“ Miro už postovať nebude, zabili ho neďaleko Odesy.

Je to fascinujúce a absurdné zároveň. Naplno som si to uvedomila po návrate zo Sýrie, keď som si na zastávke v Bratislave znudene scrollovala Instagram a sledovala, ako si kamarát kúpil byt, druhému sa narodila dcéra – a Sýrčanka Amal dnes so svojou jednotkou zabila dvoch členov ISIS.

Mladá žena sa ani nenamáhala zatrieť im na fotografii zohavené telá.

Tie dva svety sa prelínajú, svet vojny, terénu, špiny a mŕtvol, ktoré však cez displej nesmrdia.Zdieľať

Zaujalo ma to, ten kontrast, ktorý sa mi pred očami vynoril, kde sa zrazu spojili dva svety, blízkovýchodný a slovenský, v ktorom okolie bratislavskej Patrónky hučalo, prichádzal ďalší autobus a ja som myslela na Amal, na Jacoba a ďalších, ktorí boli vo vojne, kým ja som si kupovala dva croissanty.

Nová úroveň digitalizácie a surovosť vojny splynuli. Postavili nás pred obrazy, na ktoré zatiaľ nevieme reagovať. Tie dva svety sa prelínajú, svet vojny, terénu, špiny a mŕtvol, ktoré však cez displej nesmrdia.

Nevieme sa ich fyzicky dotknúť, a tak si naplno uvedomiť realitu vojny a konečnosti. Zostávame v predstavách, že hráme Playstation, že ten ležiaci človek sa zrazu postaví a vykročí ďalej a my mu do boja za lepší svet prispejeme ďalšími eurami. On je však už dávno mŕtvy.

Budem tu

Slnko nad utečeneckým táborom pomaly zapadalo. Vzduch sa ochladil a konečne sa dalo opäť dýchať, pľúca dychtivo a jasavo naberali večerný vzduch.

Tábor postupne ožíva, ženy chodia po vodu a pripravujú večeru, kým deti pobehujú pomedzi stany. Muži chýbajú, ako muži chýbajú vždy, keď vojna trvá pridlho.

Pozorujem Jacoba, ako prechádza popri vysokom plote a rozpráva s miestnymi jednotkami. „Kým mi budú ľudia prispievať, v teréne zostanem,“ premýšľam nad jeho slovami, keď sledujem, ako nám spolu s tlmočníkom máva spoza vysokej brány a nastupuje do auta. Idú prezrieť okolie, v meste neďaleko tábora sa strieľalo. Večer bude naspäť. Aspoň tak informoval na Instagrame.

Verím, že svojich followerov nesklame.