Príbeh Hlavných správ Nechceli sa hrať na novinárov, chybu na svojej strane nevidia

Kedysi najvplyvnejší web takzvanej alternatívnej scény svoje vypnutie predpokladal. Keď k nemu došlo, Hlavné správy ho na svojom facebookovom profile označili za „cenzúru a prejav fašizmu“.

Ani takmer dva týždne po zablokovaní 2. marca nemalo vedenie webu žiadne informácie o tom, prečo ich úrad vypol, a sťažovali sa, že im NBÚ rozhodnutie neposlal.

Rozhodnutie NBÚ o blokovaní Hlavných správ Šírili zmanipulované informácie a spochybňovali agresiu Ruska na Ukrajine

Dokument hovorí o tajných dôkazoch. Naznačuje, že problémom bolo spochybňovanie zahraničnopolitickej orientácie Slovenska. 

Podľa zákona má však úrad povinnosť doručiť text rozhodnutia len poskytovateľovi hostingových služieb, samotnú redakciu nemusí vôbec informovať. K dokumentu sa Hlavné správy dostali až minulý týždeň, keď im ho ich poskytovateľ poslal.

Rozhodnutie následne v piatok zverejnili na svojom facebooku. Následne na nejaký čas zmizlo, dnes ho opätovne zverejnili. 

Zdôvodnenie im nestačí, chybu vo svojej činnosti nevidia

Podľa redakcie ani tento desaťstranový dokument NBÚ neobsahuje dôvody, ktoré by oprávňovali radikálny krok ako vypnutie webu.

Je pravdou, že NBÚ svoje tvrdenia opiera o dôkazy, ktoré sú označené ako tajné alebo dôverné, a teda neprístupné verejnosti.

NBÚ ponúka opis skutkov, ktoré mohli viesť k závažnému dezinformovaniu verejnosti, polarizácii spoločnosti a spochybňovaniu zahraničnopolitického smerovania Slovenska, či obvinenie, že šírili nepravdivé a zmanipulované informácie o ruskej invázii na Ukrajinu. 

Zdroj z prostredia vydavateľstva Hlavných správ, ktorý si neželá byť menovaný, pre Postoj tvrdí, že takéto odôvodnenie úradu im veľa nehovorí, považujú ho za príliš všeobecné. S právnikmi už teraz pracujú na podnete, aby rozhodnutie preskúmal súd. Chcú vedieť konkrétne dôvody, prečo ich vypli a kde urobili chybu.

Ako ďalej uviedol tento zdroj, pochybenia v činnosti webu nevidí a radšej by chcel poukázať na to, čo bolo vždy pointou fungovania Hlavných správ: čitateľovi ukazovali „všetky strany a nech si čitateľ vyberie, čomu uverí“.

Čitateľom chceli prinášať „čo najširšie spektrum názorov“, spravodajský obsah HS tvorilo publikovanie správ preberaných z celosvetových médií. K správam z USA či Spojeného kráľovstva podľa jeho slov len pridávali aj tie z Číny a Ruska s označením, kto je autorom, háji pre Postoj svoj biznis model zdroj zvnútra Hlavných správ.

Pri zverejňovaní textov vraj neriešili, kde je v skutočnosti pravda. Len interpretovali, čo uviedol ten-ktorý zdroj, a preto nerozumie, ako ich mohli z niečoho obviňovať. „To, čo je pravda, sa už mal rozhodnúť sám čitateľ,“ dodáva pre Postoj.

Nechceli sa hrať na novinárov

Internetový denník Hlavné správy, ktorý priťahoval prorusky aj protisystémovo orientovaných čitateľov, vznikol podľa slov zdroja z vydavateľstva pre „naštvanosť“ v časoch doznievajúcej ekonomickej krízy.

Na scéne sa objavili v roku 2012 ako „mediálny startup“. Založil ich vtedy takmer neznámy Róbert Sopko, v tom čase štyridsiatnik z košického sídliska, spolu so svojím celoživotným kamarátom z bloku. Postupne sa k nim pridávali rôzni nadšenci.

Spolu identifikovali „dieru na trhu“ a začali publikovať tú časť klasických agentúrnych tlačových správ, ktorú si podľa nich nikto nevšímal. Prakticky sa začali venovať všetkému, čo zostávalo na okraji mediálnej pozornosti, a časom spozorovali, že ich obsah si medzi ľuďmi získava popularitu a viaže na seba „postavičky ako Harabin či Kotleba“.

Zo začiatku nikto z nich nemal skúsenosti so žurnalistikou, ale keďže pre založenie média neexistujú žiadne zákonné podmienky, tak skrátka podnikali. Začínali ako amatéri a „nejak šialene sa nehrali na novinárov“, hovorí zdroj z prostredia HS.

A hoci sami seba vnímali ako „médium garážovej formy“, keďže začínali s minimom vstupných investícií, časom sa dostali k viac ako miliónu unikátnych návštevníkov webu denne. Podľa slov nášho zdroja doslova „vyleteli“ v rokoch 2015 a 2016 počas utečeneckej krízy.

Garbárova spolupráca s ruskými tajnými bola pre nich sklamaním

Ako je možné, že jedným z ich dopisovateľov bol aj Bohuš Garbár, ktorý spolupracoval s ruskými agentmi na Slovensku, ako to ukazovalo aj nedávno zverejnené video nakrútené vojenským spravodajstvom? Bola za tým veľká dôverčivosť vnútri redakcie, alebo to bola súčasť biznis modelu?

Podľa nášho zdroja z Hlavných správ bol Garbár osobným kamarátom Róberta Sopka a informácie o jeho spolupráci s ruskými tajnými službami, ktoré boli minulý týždeň zverejnené, boli vraj pre zakladateľa Hlavných správ „prekvapením a obrovským ľudským sklamaním“. 

Sopko na prevalenie tejto kauzy reagoval na sociálnej sieti v mene redakcie, keď povedal, že sa od neho dištancujú. Garbára označil za občasného nehonorovaného prispievateľa, ktorý nemal žiadny vplyv na chod webu, s redakciou nemal osobný kontakt a svoje texty zasielal mejlom.

Ako nám ďalej povedal zdroj z vydavateľstva, ktorý nechce hovoriť pod vlastným menom, považujú ho za „blbca, ktorý ich využil a zviezol sa na značke“.

Do obrazu, že Garbár nebol len neznámym spolupracovníkom, ale mal v skutočnosti k vedeniu Hlavných správ blízko, hovoria aj najnovšie zistenia Denníka N. Ten prišiel s informáciou, že Garbár používal auto zaregistrované na Sopkovu reklamnú agentúru Heuréka evolution, s.r.o. - modré BMW s košickým evidenčným číslom.

„Sopko je jediným vlastníkom reklamnej agentúry s rovnakým názvom, aký má občianske združenie vydávajúce Hlavné správy,“ píše Denník N. Garbár je aktuálne obvinený z vyzvedačstva a z prijímania úplatku, v prípade dokázania viny mu hrozí až 13 rokov väzenia.

Ruská špionáž na Slovensku Video ukazuje, ako sa hľadajú ľudia milujúci Rusko, peniaze a tajné informácie

Ruský plukovník Sergej Solomasov na videu verbuje a vypláca novinára Hlavných správ Bohuša Garbára.

Zverejnené video ukazuje ako Garbára zástupca ruského vojenského pridelenca Sergej Solomasov verbuje do služieb armádnej rozviedky GRU.

Nemusel to však byť ojedinelý prípad, dlhé roky totiž pre dnes už zablokovaný web písali nadšenci, často ochotní prispievať aj zadarmo. Stačilo sa ozvať, poslať do redakcie text a bolo takmer zaručené, že bez akýchkoľvek zásahov bude zverejnený.

Infiltrovať sa do Hlavných správ nebolo ťažké

Lekciou pre web bol prípad novinára a aktivistu Jakuba Godu, ktorý dnes spolupracuje aj s prezidentkou Zuzanou Čaputovou či ministerstvom zdravotníctva a dlhodobo sa venuje boju proti hoaxom.

Goda v januári 2018 napísal text o tom, ako sa infiltroval do Hlavných správ. „Nepoznajú ľudí, ktorí pre nich píšu, nerozlišujú zdroje, na ktoré sa odvolávajú, a majú minimálne kritériá na texty, ktoré publikujú,“ opísal svoju skúsenosť.

S vymysleným menom si založil nový mail, z ktorého napísal do redakcie s tým, že má záujem byť ich prispievateľom. Odpoveď bola kladná a na druhý deň už pre Hlavné správy napísal vymyslený obsah pod vymysleným menom.

Spolupráca sa skončila až vtedy, keď redakcii poslal vyslovený hoax. Jeho článok síce najskôr zverejnili, ale po niekoľkých hodinách text z webu stiahli a Goda pod falošným menom dostal „padáka“. 

Na tento incident sa odvolával aj náš zdroj z prostredia vydavateľstva, podľa ktorého sa odvtedy veci zmenili a Hlavné správy si začali dávať väčší pozor a s každým novým prispievateľom sa chceli najskôr osobne stretnúť.

Zároveň sa zamerali aj na to, aby boli pri každom článku uvedené zdroje a aby bol podpísaný. „Za posledných päť-šesť rokov si stojíme za všetkým, čo u nás vyšlo,“ hovorí predstaviteľ Hlavných správ pre Postoj.

Keby ich platilo Rusko, vyzeralo by to vraj inak

Minister obrany Jaroslav Naď sa nedávno opakovane vyjadril, že HS financuje ruská ambasáda. Deklaroval tiež plány robiť opatrenia proti alternatívnym médiám, ktoré presadzujú záujmy iných mocností.

O snahe ruských spravodajských služieb získať na Slovensku mediálny vplyv v rámci hybridných vojen hovoril aj bývalý šéf SIS Vladimír Pčolinský ešte v roku 2020. Za hlavnú úlohu ruských tajných vtedy označil šírenie spochybňovania vzťahov medzi Slovenskom a ostatnými členskými štátmi EÚ a NATO.

Aj toto je jeden z dôvodov, ktorý NBÚ uvádza vo svojom rozhodnutí o blokovaní Hlavných správ – „na webe boli šírené nepravdivé a zmanipulované informácie, ktoré spochybňujú zahraničnopolitickú orientáciu Slovenskej republiky ako demokratického a právneho štátu“.

Financovanie ruskou ambasádou označili Hlavné správy za totálny nezmysel. Web s ňou údajne len niekoľkokrát spolupracoval formou zverejnenia zaplatených PR textov.

Náš zdroj si spomína najmä na prípad z minuloročného septembra. Ruská ambasáda si vtedy na stránke zaplatila zverejnenie článku, ktorý informoval Rusov žijúcich na Slovensku, že na voľbách do dumy sa môžu zúčastniť aj hlasovaním na ambasáde. Za článok dostali 600 eur a bol riadne označený.

To, že si ruská ambasáda vybrala na spoluprácu práve ich web, považoval vzhľadom na čitateľskú základňu Hlavných správ za prirodzené. Keby ich však naozaj platili zdroje z Ruska, vyzeralo by to vraj úplne inak.

„Myslím si, že sme najúspešnejší mediálny startup na Slovensku – za tak málo peňazí sme získali toľko čitateľov,“ dodáva.

Ocitli sa aj v Kočnerovej Threeme

Hlavné správy sa v minulosti nevyhli ani iným obvineniam z pochybného financovania či zvláštnych spoluprác. Jednou z nich mala byť aj užšia spolupráca s Marianom Kočnerom.

Krátko po vražde novinára Jána Kuciaka si Kočner písal s Norbertom Bödorom, ktorému sa pochválil, že aj on je „akcionárom“ Hlavných správ. O spolupráci s dezinfowebom sa podľa uniknutej komunikácie radil aj so svojím spolupracovníkom Petrom Tóthom.

Web zároveň pravidelne preberal Tóthove texty, ktoré Tóth zverejňoval na svojom portáli Ďateľ.sk. Sopko v čase zverejnenia tejto komunikácie odmietol, že by od Kočnera alebo Tótha dostával peniaze.

Možnosť, že práve Kočner by bol objednávateľom vraždy novinára Kuciaka, však popierali aj po tom, ako boli zverejnené informácie, že zatknutý Zoltán Andruskó Kočnera z tohto činu usvedčuje. V súčasnosti je Kočner právoplatne odsúdený v kauze falšovania zmeniek, v prípade Kuciakovej vraždy ostáva obžalovaný.

Podľa NBÚ ohrozujú bezpečnosť štátu

Konkrétne dôvody, prečo sa NBÚ rozhodol tento web zablokovať, nie sú vzhľadom na spomínané utajované dôkazy známe. Úrad o vypnutí Hlavných správ rozhodol v zmysle paragrafu 27 b, teda z vlastnej iniciatívy, krátko po prijatí novely zákona o kybernetickej bezpečnosti.

Rozhodnutie vydal „na základe dodaných a vyhodnotených podkladov od bezpečnostných zložiek štátu a Národného bezpečnostného analytického centra (v pôsobnosti SIS)“ a je platné do 30. júna 2022.

Z taktických a zákonných dôvodov nechce komunikovať, aké ďalšie weby bezpečnostné zložky skúmajú, zablokované sú zatiaľ aj stránky armadnymagazin.sk, hlavnydennik.sk a najnovšie web infovojna.sk.

Úrad zároveň zverejnil zoznam zablokovaných stránok, ktorý bude „aktualizovaný priebežne“. Z toho vyplýva, že sa na ňom zrejme čoskoro ocitnú aj ďalšie weby, ktoré šírili dezinformácie či ruskú propagandu.