Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
V skratke
16. marec 2022

Nehaňme Hegera, že nebol v Kyjeve

Nehaňme Hegera, že nebol v Kyjeve

Včera večer boli české správy plné premiérovej cesty do Kyjeva. Časť politickej scény, ale i verejnej mienky bola aj rozpačitá z nečakanej cesty Petra Fialu.

Ale obviňovať Fialu z lacného populizmu sa celkom nedalo, lebo to nie je jeho štýl.

Časť českej politickej scény i verejnosti, možno aj väčšina, bola zase nadšená, že má odvážneho premiéra, ktorý sa nebál vycestovať do vojnou zmietanej krajiny, aby aj takto dal najavo spolupatričnosť Ukrajine.

Hrdo si preto zdieľali fotky Fialu v nepriestrelnej veste a prilbe.

To, čo urobili traja premiéri postsocialistických krajín, bolo naozaj silné gesto.

Ale dobré politické gestá sa robia vtedy, keď to politici vnímajú ako autentickú vec, keď to osobne cítia tak, že to gesto musia spraviť.

Ak takéto gesto robia preto, že sa od nich žiada, že sa to patrí, je to falošná vec. Aj zbytočná.

Ak to premiéri Česka, Poľska a Slovinska videli tak, že chcú toto gesto urobiť, že ono vystihuje ich štýl politiky, ak to brali ako dôležitú vec pre svoju politickú integritu, je správne, že do Kyjeva išli.

Ale zhadzovať teraz Eduarda Hegera, že tam nešiel s nimi, je lacné.

Naša krajina a premiér (s výnimkou Smeru a extrémistov) stoja jednoznačne v tomto súboji na strane Ukrajiny. Pomáhame vojenskými dodávkami, humanitárnou pomocou a najmä prijímame s otvoreným srdcom tisícky utečencov z Ukrajiny. Ponúkame im možnosti dôstojne tu žiť.

Toto je mimoriadne dôležité. Pre politický štýl Eduarda Hegera je prirodzenejšie, že ide na východnú hranicu či do Košíc a osobne dohliada na to, aby tá pomoc bola čo najefektívnejšia, aby sa štát zapojil viac a aby sme Ukrajine pomáhali všetkým, čo máme k dispozícii.

Pri tom všetkom, čo Slovensko pre Ukrajinu teraz robí, je smiešne bičovať premiéra či našu politickú reprezentáciu, že nešla do Kyjeva.

Je možné, že keby bol teraz premiérom napríklad Mikuláš Dzurinda, tak by tam išiel. Sedelo by to k jeho politickému štýlu, bol by v tom autentický.

Ak by bol teraz premiérom Igor Matovič, možno by tam šiel, ak by sa mu to javilo marketingovo vhodné, a dával by z toho veľa statusov. Bolo by to v prvom rade o ňom.

Ak by bol premiérom Robert Fico, nešiel by a zhadzoval by to ako detinské a zbytočné gestá nezrelých politikov.

Ak by bol premiérom Peter Pellegrini, asi by tiež nešiel. Tváril by sa ustarostene a hovoril by, že je teraz nezodpovedné preťažovať ukrajinské sily tým, aby zabezpečovali ešte aj bezpečnosť cudzích politikov.

Eduard Heger je iný. Podriadil sa tomu, čo mu odporúčali bezpečnostné zložky. 

Prijal to s pokorou, sedí to k jeho pokojnému rozvážnemu štýlu. No to neznamená, že Ukrajinu chce nechať napospas Rusku. Jeho empatia voči utrpeniu Ukrajincov je naozaj autentická, necítiť v tom populizmus ani politický kalkul, iba lásku k blížnemu.

Buďme radi, že v týchto časoch je premiérom Eduard Heger. Aj keď nešiel do Kyjeva.

Na videosnímke zľava český premiér Petr Fiala a poľský vicepremiér Jarosław Kaczyński počúvajú počas stretnutia s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským 15. marca 2022 v Kyjeve. Foto TASR/AP

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.