Booster dávka Má ešte zmysel pre všetkých alebo ju už odložiť na jeseň len pre zraniteľných?

Pandemická situácia v Európe sa pomaly stabilizuje a krajiny vo veľkom rušia covid pasy i reštriktívne opatrenia. Rastie presvedčenie, že covid aj pre vysokú preočkovanosť už nepredstavuje spoločensky nebezpečné ochorenie, keďže variant omikron, ktorým sa spoločnosť vo veľkom premoruje, príliš nezahlcuje zdravotnú starostlivosť.

Mnohé štáty tiež prerušujú očkovacie kampane. Napríklad dánsky úrad verejného zdravotníctva už nevidí ani dôvod na podávanie tretích dávok vakcíny deťom a štvrtých dávok ohrozeným skupinám. Primár košickej infektológie Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura Martin Novotný hovorí, že boostre nám už na túto vlnu nepomôžu a radšej by sme ich mali odložiť na jeseň, keď budú mať podľa jeho slov väčší zmysel.

Čítajte tiež

Primár košickej infektológie Covid pasy zrušme a boostre odložme na jeseň, teraz už strácajú zmysel

Rozhovor s infektológom Martinom Novotným o súčasnej situácii v najvyťaženejšej nemocnici, očkovaní i pandemických opatreniach.

Na druhej stane však stoja krajiny ako Izrael, Nemecko, Belgicko, Švédsko či Taliansko, ktoré nielen ďalej boosterujú tretími dávkami, ale najstaršej i najzraniteľnejšej populácii s poruchami imunity podávajú už aj štvrté dávky vakcíny, a to tri či štyri mesiace po tretej. Zatiaľ nerecenzovaná štúdia z Izraela však štvrtú dávku označuje za nedostatočne efektívnu, keďže aj po nej zaznamenali prelomové infekcie.

Do toho vyjadruje skepsu k ďalším kolám očkovania aj Marco Cavaleri, šéf vakcinačnej stratégie Európskej liekovej agentúry, a hovorí, že „treba byť opatrný, aby sme imunitný systém nepreťažili neustále novými dávkami“. Jeho slová podporila aj nemecká imunologička Christine Falková, členka expertnej komisie nemeckej vlády, podľa ktorej nie je udržateľné aplikovať boosterové dávky plošne celej populácii.

Odborníkov sme sa preto opýtali:

1. Má ešte zmysel ísť v tejto fáze pandémie na tretiu dávku vakcíny alebo ju už radšej odložiť na jeseň?

2. Niektorí odborníci sú skeptickí k ďalším kolám očkovania aj pre obavy z možného preťaženia imunity. Mali by byť ďalšie booster dávky (štvrté, piate...) určené už len pre rizikové skupiny pacientov, ale nie pre celú populáciu?

V ankete odpovedá neuroimunológ Norbert Žilka, imunológ Miloš Jeseňák, infektológ Martin Kršák, epidemiológ Rastislav Maďar, evolučný biológ Jaroslav Flégr a biofyzik Jiří Šinkora.

Norbert Žilka, neuroimunológ, Neuroimunologický ústav SAV

1. Pre rizikové skupiny má tretia dávka stále zmysel, keďže ich imunitný systém potrebuje ďalší stimul, aby v budúcnosti dokázal odolávať skutočnému vírusu. Omikron dokáže potrápiť aj očkovaných jedincov, ale väčšinou má krátky priebeh. V tomto okamihu by nemala byť tretia dávka povinná pre celú populáciu.

2. Pravidelné podávanie mRNA vakcín rovnakého charakteru nie je dlhodobým riešením pandémie. Pokiaľ by sme chceli podávať rizikovej populácii ďalšie booster dávky, je potrebné zvážiť intervaly medzi jednotlivými dávkami a posúdiť imunologický a bezpečnostný profil. V prípade, že si omikron zachová dominantné postavenie počas celého roku, nebude potrebné podávať celoplošne ďalšie booster dávky.  

Miloš Jeseňák, imunológ, Jesseniova lekárska fakulta​, Univerzitná nemocnica Martin

1. Určite áno, dve dávky, ako ani hybridná imunita (t. j. očkovanie 1 alebo 2 dávkami a prekonanie COVID-19 predchádzajúcimi variantmi) nezabezpečuje dostatočnú ochranu pred variantom omikron. Pridanie tretej dávky v podobe tzv. boostra – t. j. s odstupom od základnej očkovacej schémy niekoľko mesiacov – zvýši niekoľkonásobne koncentráciu neutralizačných protilátok, a tým aj ochranu proti infekcii vyvolanej omikronom na porovnateľnú úroveň, ako je ochrana pred napr. deltou pri dvoch dávkach vakcíny.

Istý stupeň ochrany pred ťažkým priebehom je však aj pri dvoch dávkach. Treba sledovať situáciu, ako sa bude vyvíjať, a podľa toho modifikovať stratégiu očkovania. 

2. Pri ďalších booster dávkach by som sa „preťaženia“ imunitného systému neobával. Náš imunitný systém má obrovskú kapacitu reagovať a spoznávať nové podnety, takže „preťaženie“ nie je reálne. Nikdy nereaguje na daný podnet, napríklad vakcínu, celý imunitný systém. Reaguje a odpovedá len jeho malá časť buniek, ktoré majú na svojom povrchu komplementárne receptory pre dané zložky z vakcíny.

Skôr teoreticky pri opakovanom podaní jednej a tej istej vakcíny (zatiaľ však nevieme, či by to mala byť 4., 5. alebo neviem koľká dávka), najmä pri krátkych odstupoch od predchádzajúcich dávok, môže imunitný systém prestať na danú vakcínu odpovedať. Pri 3 či 4 dávkach to však nehrozí.

Akokoľvek, je potrebné sledovať situáciu a podľa toho, ako sa bude vyvíjať, budú sa hľadať aj riešenia pre čo najlepšie udržanie ochrany jednotlivcov aj celej spoločnosti. Či to bude upravená vakcína na prichádzajúce varianty (hoci aktuálne dáta zatiaľ nepotvrdzujú jednoznačne zásadné výhody tohto postupu), alebo kombinácia vakcín na rôznych princípoch, ukáže čas. 

Rastislav Maďar, epidemiológ, Lekárska fakulta Ostravskej univerzity

1. Posilňujúcu tretiu dávku by som pri aktuálnej epidemiologickej situácii a jej očakávanom ďalšom vývoji odporučil čo najskôr všetkým očkovaným, u ktorých uplynulo od základných dvoch dávok viac ako 5 mesiacov a neprekonali nákazu variantom omikron.

2. Ďalšia posilňujúca dávka očkovania prichádza do úvahy až pred začiatkom rizikovej chladnej sezóny na jeseň, teda s odstupom viac ako pol roka. To preťaženie imunitného systému určite nespôsobí. Záťažou pre imunitu môže byť mnohonásobne viac samotné ochorenie.

Martin Kršák, infekt​ológ, University of Colorado

1. Zmysel to určite má a je stále možné, že čím skôr sa ľudia doočkujú (vrátane boostrov) – tým lepšie. Je na to niekoľko dôvodov.

• Podľa niektorých štúdií je možné, že až po určitom časovom intervale a po boostri sa rozširuje schopnosť imunity rozpoznať viaceré varianty, dokonca aj pôvodný SARS z 2002. Z tohto dôvodu je preto možné, že rýchlejšie doočkovanie čo najväčšieho počtu obyvateľstva môže tiež pomôcť predísť vývoju určitého počtu ďalších variantov v krátkom čase

• Situácia, ktorú som popísal v prvom bode, však zatiaľ nevyzerá byť rovnaká u ľudí len s dvomi dávkami.

• Odložiť to na jeseň môže tiež byť v poriadku, ale keďže nevieme, či nepríde niečo úplne nové a či nebude treba novší typ boostra – netreba v tomto zbytočne príliš kalkulovať. Situácia je iná u prekonavších, tam nie je vôbec jasné, či tretiu dávku v podobnom rozmedzí ako u neprekonavších vôbec treba.

Rozhodne by som sa však prihovoril aspoň za jednu, ale pokojne dve, najmä ak od uplynutia choroby prešlo dlhšie obdobie. Predošlé ochorenie chráni proti omikronu menej ako proti predošlým variantom, avšak proti ťažším priebehom je ochrana stále slušná. Po prekonaní covidu je však súčasný štandardne krátky interval medzi prvou a druhou dávkou z hľadiska vývoja silnej imunity skôr na škodu a mohol by sa predĺžiť.

2. K tomu zatiaľ nemáme dosť údajov a bude to preto treba pozorne sledovať. Vieme však, že imunita je slabšia a klesá rýchlejšie u starších a celkovo potrebujeme viac dávok na vôbec nejakú odpoveď u imunokompromitovaných, čo už teraz zohľadňujú všetky odborné odporúčania.

V každom prípade predpokladám, že napriek obávam najmä medzi skeptikmi odborná verejnosť nebude náchylná zbytočne siliť mnohonásobné dávky v priebehu toho istého roku. Ak náhodou predsa, tak časom skôr možno komfortnejšie nazálne spreje ako injekčné vakcíny, avšak myslím, že ani tie nie, pretože imunitná pamäť trvá o dosť dlhšie ako hladiny protilátok, a čím viac ľudí ju bude mať, tým bezpečnejšie bude celé prostredie.

Občasné preočkovanie, možno ročne na spôsob chrípky, je určite možné a do blízkej budúcnosti aj pravdepodobné.

Jiří Šinkora, biofyzik s doktorátom z imunológie

1. Vôbec nemá zmysel očkovať súčasne dostupnými vakcínami proti súčasnému variantu omikron, pretože sú zastarané a navrhnuté proti dnes už zaniknutým alebo veľmi minoritným variantom. Výnimkou sú seniori, ale aj tu je najúčinnejšie nasadenie dnes už dostupných antivirotík. Pokiaľ bude treba na jeseň očkovať, malo by to byť len u seniorov a niečím novým, upraveným na existujúci variant.

2. V žiadnom prípade nemá cenu ďalej očkovať zastaranou očkovacou látkou od Pfizeru alebo Moderny.

Jaroslav Flégr, evolučný biológ, Prírodovedecká fakulta Karlovej univerzity

1. Určite má. Ochranný účinok tretej dávky nastupuje už do týždňa. V budúcom mesiaci sa stále ešte nakazí mnoho ľudí a mnohým z nich môže tretia dávka zachrániť zdravie či život.

2. Imunitný systém má obrovské rezervy a jeho preťaženie opakovanou vakcináciou (pri dodržaní odstupu medzi dávkami) nehrozí. Pri rade očkovaní je nutné pravidelne preočkovávať a covid bude takmer určite patriť medzi ne. Zatiaľ iba nevieme, v akých intervaloch bude treba a či a ako sa budú intervaly medzi jednotlivými dávkami predlžovať.

Takže áno, preočkovávanie sa bude najskôr týkať celej populácie, u mladších osôb však budú stačiť dlhšie intervaly medzi dávkami.

Zdroj foto – Postoj, Echo24, osobný archív