Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
12. február 2022

Univerzita a jej plán

Rovnosť, rovnosť, über alles

Univerzita Komenského prijala vlastný plán rodovej rovnosti.

Rovnosť, rovnosť, über alles

Foto: TASR/Jaroslav Novák

Obranná dohoda s USA bola Národnou radou schválená, pani prezidentka ju ratifikovala, takže obrana východného krídla NATO je posilnená, čím stúpol jej odstrašujúci účinok – odstrašujúci voči vojne –, a teda bezpečnosť a pravdepodobnosť udržania mieru sú väčšie.

Preto sa môžeme venovať v pokoji „kultúrnej vojne“, ak to chcete takto nazývať.

V nej je jedna strana revizionistická, útočí a chce zmeniť status quo, to je tá progresivistická, a druhá sa bráni, chce status quo zachovať, to je tá konzervatívna.

Nedávno som sa dočítal, že Univerzita Komenského prijala vlastný plán rodovej rovnosti, ktorý má „... iniciovať zmeny, ktoré povedú k vytváraniu otvoreného, podporujúceho a nediskriminujúceho prostredia pre všetkých zamestnancov a zamestnankyne, ako aj pre študentov a študentky UK a jej súčastí“.

Prvá vec, ktorá mi napadla, je tá, že diskriminácia, napríklad na základe pohlavia, ale aj rasy či etnika, je predsa podľa slovenských zákonov a európskeho práva protizákonná, zakázaná. To chce azda UK tvrdiť, že doposiaľ sa diskriminácie dopúšťala, že doteraz diskriminovala, a preto teda musí prijímať plán, aby už nediskriminovala? To hádam nie!

O to viac, že univerzita sama osebe tvrdí, že „... už od svojho vzniku sa hlási k primárnym hodnotám ľudskej existencie – pravde, dobru a spravodlivosti“. Takže ak vie, že niekto zodpovedný sa dopúšťal diskriminácie, mala by, ehm, konať.

Druhá vec, ktorá mi napadla, je, že či už nejaké pochybnosti boli v minulosti, alebo ide o prevenciu do budúcnosti, mohla konať v tichosti, prijať opatrenia, aby k diskriminácii nikdy v budúcnosti nedochádzalo, ak k nej niekedy v minulosti došlo. A neupozorňovať na seba, ale urobiť všetko správne.

No a tretia vec, ktorá mi nakoniec napadla: nejde o diskrimináciu a jej prevenciu, ale o „virtue signaling“ – verejné sa chválenie tým, akí sme pokrokoví, progresívni, máme plán, ktorý vy univerzity ostatné nemáte, takže nás obdivujte a velebte, sme dobrí a cnostní, sme o krok pred vami... Teda samochvála. Trochu to pripomína tú modlitbu v anekdote: „Pane Bože, ďakujem ti, že som taký pokorný, vôbec nie pyšný ako tí všetci okolo mňa, namyslení hriešnici...“

Ale dosť irónie a pozrime sa, čo daný plán obsahuje:

– zosúladenie práce a rodiny;

– rodovú rovnováhu v riadení a rozhodovaní;

– rodovú rovnosť v oblasti náboru zamestnancov a zamestnankýň a v kariérnom rozvoji;

– integráciu rodovej dimenzie do obsahu výskumu a vyučovania;

Inzercia

– opatrenia proti rodovo podmienenému násiliu, vrátane sexuálneho obťažovania.

Oceňme, čo je záslužné a správne. Pomôcť zosúladeniu práce a rodiny je určite krok správnym smerom. Taktiež sú ním opatrenia proti rodovo podmienenému násiliu, vrátane sexuálneho obťažovania – aj keď tá formulácia je zbytočne selektívna. Predsa každé násilie proti nevinným je zlé, nielen to „rodovo podmienené“, ale aj to podmienené etnicky, rasovo, politicky či nábožensky, no nie? Alebo je to „rodovo podmienené“ horšie než tie ostatné? To by mi pripomínalo hnutie „Black Lives Matter“, na černošských životoch záleží. Je to pravda, ale nie celá pravda; totižto, samozrejme, na černošských životoch záleží, a to preto, že záleží na všetkých ľudských životoch, teda aj na belošských, ázijských atď. Keď to však poviete, niektorí BLM aktivisti reagujú tak nežne: „Rasista!“

Dúfam, že UK by nezareagovala „sofistikovanou“ replikou „sexista!“, keby jej niekto odporúčal, aby tá formulácia znela „opatrenia proti každému násiliu, vrátane sexuálneho obťažovania“.

Pokiaľ ide o „rodovú rovnosť“ a „rodovú rovnováhu“, pod tým sa asi chápe rovnosť a rovnováha medzi pohlaviami, mužmi a ženami, aj keď slovo „rod“ v tomto prípade je mätúcim prekladom slova „gender“, ktoré pohlavie neoznačuje; genderová teória je ideologická konštrukcia, ktorá naučené či zvolené si vzorce správania považuje za dôležitejšie, než je pohlavie.

Keď hovoríme o akademickej pôde, pre nábor či kariérny postup predsa nie sú najdôležitejšími kritériami zastúpenia podľa rasy, etnika či pohlavia, ale sú to tie kritériá akademické. Zdieľať

Keď však hovoríme o akademickej pôde, pre nábor či kariérny postup predsa nie sú najdôležitejšími kritériami zastúpenia podľa rasy, etnika či pohlavia, ale sú to tie kritériá akademické: znalosti, akademické úspechy, výkony, dosiahnuté vzdelanie, prínos danému vednému odvetviu či jeho rozvinutie. A to bez ohľadu na rasu, etnikum či pohlavie daného študenta alebo akademického pracovníka. Teda čistá meritokracia.

Keď hovoríme o „rodovej“ rovnosti medzi mužmi a ženami, mali by sme si taktiež uvedomiť – a predovšetkým by si to mali uvedomiť školy a univerzity –, čo chápať ako rovnosť: či rovnosť príležitostí a pravidiel pre všetkých, bez ohľadu na ich rasu, etnicitu či pohlavie, alebo rovnosť výslednú, rovnosť stavu.

Tá prvá je nutná, správna a spravodlivá a dúfam, že už dávno na akademickej pôde panuje. Rovnosť príležitostí a pravidiel akademického vzostupu. Rovnosť výsledná, rovnosť zastúpenia podľa rasy, etnika či pohlavia však uprednostňuje akademicky nepodstatné kritérium pred akademickým výkonom, výsledkom, bravúrnosťou a excelenciou. Teda kritérium náhodné a neakademické pred kritériom objektívnym a akademickým.

Na vysokých školách a univerzitách študuje viac žien študentiek než mužov študentov. Je to dané buď tým, že sa na vysoké školy hlási viac dievčat než chlapcov, alebo tým, že pri prijímacích skúškach sú dievčatá úspešnejšie. Keby sme za každú cenu (über alles) trvali na „rodovej rovnosti“ ako nie na rovnosti príležitostí a šancí, ale ako na rovnosti výsledného zastúpenia, museli by sme odmietať prijímať na školy kvalifikovanejšie študentky dievčatá a preferenčne prijímať menej kvalifikovaných študentov chlapcov. Ale to by spravodlivé nebolo. A bolo by to porušením princípu akadémie.

Nuž a „integrácia rodovej dimenzie do výskumu a vyučovania“. Čo to v praxi má znamenať, v rámci plánu rodovej rovnosti? Napríklad pre dejepis? Bude Márii Terézii venovaného toľko času ako všetkým mužským panovníkom ostatným dokopy? A čo fyzika? Archeológia? Atď.

Neviem. Možno ani UK to zatiaľ nevie. Ale „integrácia rodovej dimenzie do výskumu a vyučovania“ znie tak vážne, seriózne, dôstojne. A čo viac, módne, pokrokovo, progresívne. Hlavne to však prináša peniaze z grantu „E4E“ – chápete, „Equality for Europe“. Gleichheit, Gleichheit, über alles.

Ale je rovnosť skutočne dôležitejšia než sloboda, výkonnosť, zásluhy i zdravý rozum?

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, ktorí prispievajú od 5,- € mesačne alebo 60,- € ročne. Pridajte sa k nim teraz, prosím.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.