Socializmus alebo čosi také Podobnosť čisto náhodná?

Podobnosť čisto náhodná?
FOTO – TASR
Možno to poznáte? Keď to vyzerá ako vták, tak to najskôr aj vták bude.
Igor Smelý
Igor Smelý
Autor je psychiater, psychoterapeut, vysokoškolský učiteľ a spisovateľ. Žije v Prešove.
Ďalšie autorove články:

Volanie kmeňa Obrana klasického liberalizmu z Južnej Ameriky

Uvažovanie O hlbších dôvodoch rešpektu k slobode človeka

Pocta Zdenkovi Neubauerovi Lectio Neubaueriana

Samozrejme, neplatí to stále, niekedy lietajú netopiere a v oceáne plávajú veľryby a delfíny, ktoré druhovo nepatria medzi ryby.

Tá ľudová múdrosť neplatí bez výnimiek, ale umožňuje ľahkú intuitívnu orientáciu vo svete. Veda to trochu skomplikovala a začala hľadať „za javmi“ pravdu.

To, čo bolo v počiatkoch obohacujúcou výnimkou, sa v očiach niektorých stalo „objektívnou skutočnosťou“. A na jav sme zabudli.

Zdá sa, že cestou by bolo opätovné spojenie javu a skrytej teoretickej štruktúry, ktorá ho pravdepodobne sprevádza. To, že niečo vyzerá ako vták, asi aj vtákom bude, ale budú existovať výnimky, keď nebude výzor zodpovedať skrytej štruktúre.

Vo vede panuje všeobecná zhoda, že štruktúra je prvotná, ale ani to nemusí byť úplnou pravdou. Nebudeme to však komplikovať!

V mojom odbore (psychiatria) bol od čias Freuda problém skôr opačný, za všetkými psychologickými javmi sme hľadali nepriznané sexuálne radovánky, a preto dnes treba pri analýze snov pripomenúť, že cigara môže byť jednoducho cigarou a jaskyňa jaskyňou.

A tak som sa zamyslel nad dnešnou dobou. Časť ľudí sa začína obávať hovoriť, čo si v skutočnosti myslí, podobne ako som sa ako dieťa bál priznať, že chodím do kostola a rodičia sú veriaci.

V papiernictve na Hlavnej zatvárajú už o pol piatej a Slovenská pošta na Sabinovskej zrušila jedinú hodinu v sobotu medzi ôsmou a deviatou, keď sa dali vyzdvihnúť zásielky. Minule som si v sobotu privstal a vrátil som sa domov s prázdnymi rukami. V pondelok som tam po práci stál v rade. Ešte nie takom dlhom, ako boli na tie banány, ale spomenul som si na český výraz „fronta“.

Dnes nás desia vírusom, rúška a respirátory sa nosia stále alebo nikdy, bez rozmyslu.Zdieľať

Dôveryhodnosť vlády je biedna a opozícia je z rovnakého súdka. Zdá sa, že je úplne jedno, kto tam sedí. Ako za starých čias v ČSSR.

Cez tenis si politici vybavujú účty, podobne ako vtedy Rusi odignorovali olympiádu v Los Angeles v 1984. roku.

Keď som ako gymnazista poznamenal, že je to hlúposť, spolužiak, dnes sudca, si ma vzal na slovíčko bokom, aby ma zmravnil, a druhý mi vysvetľoval, že ešte tam tých Rusov odstrelí nejaký černoch. Vtedy sa ešte nehovorilo Afroameričan. Tak som to nechal tak. Čo už sme my deti mohli vedieť?

Aj tak sme len opakovali, čo sme počuli doma. Z televíznych správ nás desili atómovou bombou a na brannej výchove sme si obliekali protichemické obleky a dusili sa v plynových maskách. Učiteľ nám stopoval čas, aby sme sa nezadusili v prípade chemického útoku.

Dnes nás desia vírusom, rúška a respirátory sa nosia stále alebo nikdy, bez rozmyslu a podľa nariadenia niekoho tam hore.  

Zelená apokalypsa a zdražovanie čakajú „za rohom“. Potraviny už išli hore. Nie vinou pandémie, ako sa zvykne hovoriť, ale pre politické manévre, ktoré vlády zaviedli.

Na univerzite sa opäť dbá na dvojjazyčné názvy predmetov, akurát namiesto ruštiny vládne angličtina. Učíme, samozrejme, vtedy aj teraz po slovensky. A podobne ako vtedy sa na niečo „hráme“. Treba pripomenúť, že učím na Prešovskej univerzite a nie na Oxforde.   

Politici namiesto vlastných záujmov obhajujú akési domnelé budúce dobrá a namiesto tvrdej Moskvy máme mäkší Brusel.  

Vtedy aj dnes panoval ľud (jedinec) na papieri a vládla oligarchická klika. A rôzne písomné a ústne vyhlásenia sa robia viac kvôli tomu, aby sme si kryli chrbát, než pre ich účinnosť. Preto rástla vtedy aj dnes byrokracia.

Čo však je vnútornou štruktúrou, ktorá tie odlišné socializmy spája? Čo je tou DNA, ktorá odlíši cicavca od vtáka a ryby? Zdieľať

Vtedy nás učili, že žijeme v socializme, ktorý je predstupňom budúcej beztriednej komunistickej spoločnosti, v ktorej bude každý dostávať podľa svojich potrieb a nie podľa zásluh. Bola to taká marxisticko-leninská mantra a komunizmus nie a nie prísť, až napokon ten socializmus sovietskeho typu vyčerpaním skolaboval.  

Podľa Merriam-Websterovho slovníka je socializmus takým spôsobom organizácie spoločnosti, v ktorej sú hlavné priemyselné odvetvia vlastnené a kontrolované skôr vládou než jednotlivými ľuďmi a spoločnosťami. Dôkladnejšie ho tento slovník definuje ako ktorúkoľvek z rôznych ekonomických a politických teórií, ktoré obhajujú kolektívne alebo vládne vlastníctvo a správu majetku. Samozrejme, že sovietsky socializmus nie je porovnateľný s dnešným eurosocializmom, a samozrejme, socializmus z dôb Mao Ce-Tungovej kultúrnej revolúcie je odlišný od dnešného čínskeho socializmu.

Čo však je vnútornou štruktúrou, ktorá tie odlišné socializmy spája? Čo je tou DNA, ktorá odlíši cicavca od vtáka a ryby?  

Domnievam sa, že je to uprednostňovanie kolektívu pred jednotlivcom a z toho vyplývajúci utilitarizmus v morálnom konaní.

Kolektívy totiž nemajú identitu, nemajú svedomie, nemajú existenčné jadro, a preto môžu voliť dobro len na základe konsenzu skupiny ľudí na väčšom množstve očakávaného dobra.

Jedinec môže dobro voliť na základe svojho svedomia, okolností a kontextu danej situácie, môže uvažovať a rozhodovať sa. Dokonca aj pri zlom alebo nesprávnom rozhodnutí berie sudca ohľad na zámer, ktorý jednotlivec sledoval. Niektorí veríme tomu, že aj ten posledný Sudca to takto bude robiť.

Presnejšie: dnešný európsky politický a ekonomický systém je zmiešaným systémom s väčším tlakom na kolektívnu misku váh.Zdieľať

Väčšina politických systémov je, prirodzene, zmiešaninou dôrazov na kolektívne a individuálne. Sám by som nechcel žiť v spoločnosti laissez fair trhu, no napriek tomu je dôležité, kam sa ten dôraz kladie.

Takže keď niečo vyzerá ako socializmus, asi to aj socializmom bude, znie môj záver.

Presnejšie: dnešný európsky politický a ekonomický systém je zmiešaným systémom s väčším (oveľa väčším) tlakom na kolektívnu misku váh.

Analogicky k tým zvláštnym cicavcom, ktorí druhovo nepatria do vody alebo nie sú vtákmi a lietajú nad našimi hlavami, môže niekto namietnuť, že to, čo zažívame, nie je socializmus, len sa mu to podobá. Že tá vnútorná štruktúra, ten skrytý kolektivizmus, tam nie je prítomný. Mne sa zdá, že tvar (to, čo každodenne zažívam) aj vnútorná štruktúra (uprednostňovanie kolektívu pred jedincom) svedčia pre to, že sme prijali ďalší variant socializmu.

Ale môžem sa mýliť. Možno je to predsa len tá veľryba alebo netopier.


 
Zobraziť diskusiu
Súvisiace témy
Ryby vláda
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Vyberte si úroveň podpory

Diskusia
7 € / mes.
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia
Podporiť iným spôsobom

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Navýšte podporu a zapojte sa

Diskusia
+ 2 mes. navyše
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 € / mes. alebo 84 € / rok

Navýšte svoju podporu v nastaveniach účtu

Nastavenia podpory

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Pridajte sa k čitateľom ktorí Postoj podporujú

alebo sa staňte členom
Diskusia
7 € / mes.
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia
Podporiť iným spôsobom

V prípade problémov kontaktujte podporu na [email protected]

Ttoto je message Zavrieť