Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Politika
25. január 2022

Konzílium odborníkov

Lengvarský ho mení, no členovia o tom nevedia a Heger si opatrne tvorí nový tím

Konzílium sa má po dvoch rokoch pandémie rozšíriť o sociológov aj ekonómov, zatiaľ čo sa Heger radí s Matovičovými kritikmi.

Lengvarský ho mení, no členovia o tom nevedia a Heger si opatrne tvorí nový tím

Foto – TASR/Martin Baumann

8. december 2021. Minister hospodárstva a šéf koaličnej strany SaS Richard Sulík v live prenose na sociálnej sieti Instagram popri príprave zemiakového šalátu odpovedá na divácke otázky. V jednej z nich kritizuje konzílium odborníkov, ktoré sa v danom čase rozhodlo zatvoriť druhý stupeň základných škôl a stredné školy.

„To sú ľudia, ktorí riešia len to svoje, neriešia nič iné a výsledkom sú šialené rozhodnutia. Čiže za mňa hovorím: stačilo,“ povedal Sulík na margo rozhodovania členov konzília s tým, že ho bude ignorovať.

Neskôr v relácii Na telo televízie Markíza doplnil, že sedem členov konzília prakticky rozhoduje o celej krajine, čo považuje za neprijateľné. 

Už vtedy sa ohradzoval, že súčasťou konzília by mali byť aj ekonómovia, sociológovia, pedagógovia či zástupcovia dotknutých skupín, ktorí sa na situáciu dokážu pozerať aj z iného pohľadu ako len z čisto lekárskeho a epidemiologického.

Strana SaS má s konzíliom odborníkov a s prijímaním reštriktívnych opatrení problém dlhodobo. To však neznamená, že opatrenia, ktoré navrhuje práve táto koaličná strana, patria vždy medzi tie logické a konštruktívne. Príkladov počas celej pandémie je hneď niekoľko, no v čase veľkého chaosu mnohé z nich išli do úzadia na vrub iných bombastických riešení.

Rovnako platí, že o definitívnej podobe opatrení rozhoduje koaličná rada a vláda. Výsledok sa často výrazne líšil od toho, čo navrhovalo konzílium, ktoré sa o finálnej podobe niekedy tiež dozvedalo až z médií.

Navyše, posledné slovo mal a stále má úrad hlavného hygienika Jána Mikasa, mimochodom, tiež člena konzília, ktorého vyhlášky sa mnohokrát líšili i od vládou prezentovaných záverov a ich legitimitu posudzoval aj Ústavný súd.

Lenže konzílium naozaj malo a má silnú moc, podieľalo sa na tvorbe viacerých opatrení, a to napriek tomu, že mu až doteraz chýbal štatút a jasne pomenovaná zodpovednosť. Hoci už má zaužívaný spôsob fungovania, bez štatútu konzília nie sú jasne dané jeho úlohy, postavenie, činnosť, zloženie ani spôsob rokovania.

Na rozdiel od pandemickej komisie vlády či ústredného krízového štábu, ktoré každé zvlášť zohrali v istom čase pandémie svoju rolu, konzílium odborníkov ako poradný orgán ministra zdravotníctva pretrváva naďalej a v prichádzajúcej vlne omikronu sa rozširuje na 24 členov.

Z dielne exministerky Kalavskej

Ako vlastne vzniklo teleso odborníkov, ktorí dosiaľ dizajnovali mnohé opatrenia a nastavenie cestovateľských, školských či kultúrnych semaforov?

Vláda od začiatku pandémie prijímala nepopulárne nariadenia a bolo zjavné, že na ne potrebuje pečiatku odborného tímu. Takto sa napokon formovali pandemické odborné orgány aj v iných štátoch sveta.

Nový tím sa prvýkrát predstavil v nedeľu 5. apríla 2020, keď sa intenzívne riešili obmedzenia počas nadchádzajúcej Veľkej noci. Najmä zákaz vychádzania.

Vtedajší premiér Igor Matovič priviedol na úrad vlády odborníkov z lekárstva a verejného zdravotníctva, ktorí mali dať vláde definitívne odporúčanie, ako postupovať v prípade veľkonočných sviatkov.

Minister zdravotníctva Marek Krajčí vtedy predstavil členov konzília, na ktorého čele neformálne stála exministerka zdravotníctva z Pellegriniho vlády a odborníčka na cudzokrajné choroby a tropickú medicínu Andrea Kalavská.

Igor Matovič a Andrea Kalavská. Foto – TASR/Martin Baumann

Hoci na konci roka 2019 podala demisiu pre neúspech pri stratifikácii nemocníc, v začiatkoch pandémie ju bolo vidieť v médiách viac než ministra Krajčího. Hovorilo sa o jej nových ambíciách, tiež bola v hre ako možná štátna tajomníčka na ministerstve zdravotníctva, to však nakoniec neprešlo.

Na úrad vlády ju priviedol sám Igor Matovič.

„Premiér bol z nej dosť nadšený a pani Kalavskú poprosil, aby dala toto konzílium dokopy. Ona si potom sama povyberala ľudí,“ hovorí zdroj z úzkeho okruhu expremiéra Matoviča, ktorý nechcel byť menovaný. Kalavská sa v téme pandémie podľa vlastných slov cítila relatívne doma, keďže sa predtým v zahraničí podieľala na riešení iných epidémií.

O tom, že výber členov konzília bol rozhodnutím exministerky, hovorí v knihe Zákulisie pandémie aj lekár a člen permanentného krízového štábu Peter Visolajský: „Pani Kalavská sa podľa mojich informácií s premiérom dohodla, že ona mu takýto tím zoženie. Výber členov konzília bol jej rozhodnutím.“

Kalavská mala byť pôvodne súčasťou permanentného krízového štábu, kde sa dlho nezdržala. Následne však našla svoje miesto v konzíliu odborníkov, ktoré zostavila najmä z hlavných odborníkov ministerstva zdravotníctva pre epidemiológiu, pediatriu, infektológov a regionálnych hygienikov.

Keďže porada medzi lekármi v nemocnici sa nazýva konzílium, takto sa neskôr pomenoval aj nový poradný orgán. Najprv fungoval pod premiérom na úrade vlády. V čase druhej vlny sa presunul pod ministra zdravotníctva.

Andrea Kalavská sa z neho stiahla po tom, čo reportéri RTVS v lete 2020 začali riešiť pre plagiátorstvo jej dizertačnú prácu na Vysokej škole sv. Alžbety.

Konzílium v závere o ničom nerozhodovalo

Podľa matematika Richarda Kollára bolo konzílium odborníkov produktom systému. „Ten si vynútil konzílium, ktoré nebude silným oponentom politikov. Ak chcelo prežiť, muselo sa pohybovať v rámci takto nastavených mantinelov.“

„Často sme počuli, že ‚konzílium rozhodlo‘, lenže konzílium odborníkov o ničom nerozhodovalo,“ hovorí Kollár.

Ako vyzerali niektoré stretnutia konzília odborníkov v prvej vlne a ako na nich pôsobil premiér Igor Matovič, opísal v knihe Zákulisie pandémie lekár Peter Visolajský.

„Raz prišiel (Igor Matovič, pozn. red.) na konzílium s kopou papierov, tabuliek a grafov a vyzeralo to, akoby vopred vedel, čo od nich chce. Ľudí nechal najskôr vyrozprávať sa, aby mu navrhli, ako riešiť situáciu. On sedel ticho, sledoval diskusiu, niekedy ich v argumentoch aj podporil a po niekoľkých hodinách, keď boli všetci unavení, zhrnul záver diskusie, ktorý bol síce iný, no následne sa všetci zhodli, že ide o najlepšie možné riešenie.“

Podľa iných zdrojov z prostredia koalície chodil na niektoré zasadnutia konzília s vopred pripraveným návrhom situácie napriek tomu, že konzílium často rokovalo o opatreniach dlhé hodiny.

Expremiér podľa slov Visolajského neraz dokázal pretaviť svoju predstavu do reality aj s podporou odborníkov. Podobne sa mu to darilo aj na viacerých stretnutiach ústredného krízového štábu počas druhej vlny.

Ešte predtým než išiel premiér Matovič na zasadnutie, na sociálnej sieti viackrát napísal, s čím naň prichádza. Záverečné rozhodnutie sa nielen v prípade niektorých zasadnutí konzília často nelíšilo od jeho facebookového statusu.

NEVESTY, DOBRE BUDE 👠💍🌹 Dnes na vládu idem so zaujímavým návrhom, ktorý zásadným spôsobom zmení strašidlo 30 hostí na hostine života. Držte palce🍀 #ÚprimneOdvážnePreĽudí

Uverejnil používateľ Igor Matovic Streda 16. septembra 2020 Zdieľať

Stačí si len spomenúť na „Nevesty, dobre bude!“, keď sa Matovičovi na jeseň 2020 podarilo cez vládu pred začiatkom druhej vlny presadiť väčší počet hostí na svadbách, hoci len na istý čas. A to aj napriek tomu, že len pár dní predtým pandemická komisia avizovala sprísnenie režimu zo 150 hostí na 30.

Len poradný orgán

Členovia konzília tak prijali túto často pasívnu úlohu poradného orgánu, ktoré síce s niektorými navrhovanými opatreniami vlády nesúhlasilo, ale otvorene proti nim nebojovalo. Napríklad v prípade rozdeľujúceho plošného testovania je faktom, že hoci ho konzílium v začiatkoch nekritizovalo, neskôr sa postavilo proti jeho opakovaniu, ale len v deklaratívnej rovine.

Na druhej strane vo viacerých situáciách žiadalo včasnejšie zavedenie lockdownu, no nebolo vypočuté.

Matematik a spoluzakladateľ iniciatívy Veda pomáha – covid-19 Richard Kollár, ktorý sa tiež na niektorých zasadnutiach konzília zúčastnil, tvrdí, že tento poradný orgán bol opakovane politicky zneužívaný.

„Je logické, že ľudia, ktorí ho tvorili, sú z toho veľmi frustrovaní. Urobili toho veľa, obetovali extrémne množstvo času a akú za to dostali odmenu? Ako ich vnímali médiá, ako ich vnímala verejnosť? Iste, aj podľa mňa si za to môžu do veľkej miery sami. V žiadnom prípade však nevnímam členov konzília negatívne, aj keď asi spravili dosť vážne chyby.“

Knihu získate so zľavou 15 % v našom internetovom obchode www.obchod.postoj.sk.

Zároveň v knihe Zákulisie pandémie dodáva, že ich najväčším problémom bolo, že nedokázali efektívne manažovať čas svojich diskusií, ktoré trvali príliš dlho a riešili všetky detaily. Preto si iných ľudí v konzíliu v danom čase ani nevedel predstaviť. „Iní by to pravdepodobne nevydržali.“

„Keby však oni, ale aj politici, ktorým radili, boli častejšie vystavení iným názorom a hľadali by spoločné riešenie, možno by ich práca bola efektívnejšia, keďže by nezostával čas na mikromanažment.“

Konzílium odborníkov malo byť podľa Kollára od začiatku zostavené inak.

Prestavba konzília po takmer dvoch rokoch

Nebol to tak len Richard Sulík, ktorý mal ku konzíliu výhrady. Boli to často aj odborníci, ktorí sa sporili o hodnotenie situácie či tiež opatrenia, ktoré navrhlo práve konzílium.

Konzíliu možno oprávnene vyčítať dlhodobé popieranie komunitného šírenia na začiatku druhej vlny, zrušenie rúšok pre deti na základných školách počas vyučovania v tretej vlne, celkovo dlhé ponechanie zatvorených škôl či nevôľu presadiť povinné testovanie všetkých ľudí, ktorí prichádzali do nemocníc, čo v istom čase pretvorilo nemocnice na nové ohniská nákazy.

Hoci pandémia trvá už takmer dva roky, konzílium odborníkov ako orgán ešte donedávna nemalo žiaden štatút, jeho členovia neboli ministrom vôbec menovaní, nebolo presne známe, kedy zasadajú ani kto je na stretnutiach prítomný. Bez menovania odborníkov bolo konzílium de facto samozvané i zároveň neodvolateľné.

Minister tak nemal v podstate ani formálnu povinnosť konzílium zvolať, hoci sa schádzalo práve na jeho pokyn.

Ešte donedávna tvorila konzílium úzkoprofilová skupina ľudí. Medzi nimi hlavný hygienik Ján Mikas, epidemiologičky Mária Avdičová, Henrieta Hudečková, Zuzana Krištúfková a Mária Štefkovičová, infektológovia Vladimír Krčméry, Pavol Jarčuška a Alena Koščálová, pediatrička Elena Prokopová a zástupca WHO Jozef Šuvada.

Inzercia

Spolu s nimi sa na zasadnutiach konzília zúčastňovali aj zástupcovia Inštitútu zdravotných analýz ministerstva zdravotníctva – Matej Mišík a Martin Pavelka.

Zľava členovia konzília odborníkov Alena Koščálová, Elena Prokopová, Matej Mišík a Zuzana Krištúfková. Foto – TASR/Dano Veselský

Niekoľkí z nich pôsobili aj v pandemickej komisii vlády, ktorú ešte pred druhou vlnou zriadil minister zdravotníctva Marek Krajčí ako poradný orgán vlády. Komisiu tvoria všetci ministri, župani, zástupcovia poisťovní, nemocničných asociácií či predseda SAV. Naposledy zasadala 26. apríla 2021.

Napriek tomu v zákulisí silnela výčitka, že súčasťou konzília sú len epidemiológovia a infektológovia, ktorí nedokázali pandémiu obsiahnuť komplexne, no tiež spochybňovali právo druhých – ekonómov, sociológov, psychológov alebo virológov – vyjadrovať sa k epidemiológii, hoci sami sa takisto vyjadrovali ku všetkému, keďže ich návrhy pandemických opatrení mali celospoločenský dosah.

Napríklad Sociologický ústav SAV od začiatku pandémie skúma nálady spoločnosti a dlhodobo sa venuje aj téme očkovania. Sociológ Róbert Klobucký však v rozhovore pre Postoj v auguste 2021 povedal, že im zo strany štátu neprišla ani raz ponuka na spoluprácu či konzultáciu.

Príkladom je aj samotné očkovanie. Hoci práve konzílium odborníkov spolu s ministerstvom zdravotníctva nastavovalo jeho stratégiu, nákupy vakcín či prioritizovanie jednotlivých skupín, súčasťou konzília nebol nikdy žiaden imunológ či virológ.

Nemecký Robert Koch Institut či britský Scientific Advisory Group for Emergencies (SAGE), ktoré navrhujú opatrenia v daných krajinách, na rozdiel od nášho konzília odborníkov fungujú od začiatku pandémie medziodborovo. Rovnako zverejňujú zápisnice zo svojich zasadnutí, pričom na Slovensku sú neverejné.

Z 12 členov na 24

Ministerstvo v posledných dňoch reaguje na kritické hlasy a po takmer dvoch rokoch od začiatku pandémie rozširuje osadenstvo konzília o nové profesie. Počet členov sa tak zvýši na 24.

O rozšírení konzília a jeho medziodborovom rozmere sa pritom v zákulisí hovorilo už v júni 2021. Nakoniec sa však konzílium nerozšírilo. Prevládol názor, že navýšenie počtu členov môže spôsobiť jeho ťažkopádnosť, naťahovať procesy i pandemické rozhodovanie. Niečo ako pandemická komisia, ktorá má 31 členov, a hoci naďalej existuje, dlhodobo nezasadá.

Rezort zdravotníctva však potvrdil, že okrem epidemiológov, infektológov, hygienikov či lekárov z nemocníc a ambulancií majú byť jeho členmi aj odborní pracovníci ministerstva zo sekcií zdravia a farmácie, analytici Inštitútu zdravotných analýz, ale aj ďalší odborníci z nemedicínskych odborov.

V týchto dňoch si členovia konzília preberajú menovacie dekréty, hoci boli na ministerstve podľa našich informácií podpísané už 22. decembra 2021. Ako prví dostali dekréty pôvodní členovia na stretnutí s ministrom zdravotníctva v pondelok 17. januára.

Čo sa týka nových členov, malo by ísť o ľudí, ktorí s konzíliom už v nejakej miere v minulosti spolupracovali. Podľa zdroja z ministerstva zdravotníctva majú byť medzi nimi sociológ Michal Vašečka, ekonóm Martin Šuster, predseda Súdnej rady Ján Mazák či tiež psychológ Robert Krause, ktorý bol aj na prvom zasadnutí konzília v apríli 2020.

Na naše otázky, kto sú naozaj noví členovia konzília, ako aj to, aký má štatút a kto bude jeho predsedom, ministerstvo zdravotníctva neodpovedalo.

Odpoveď ministerstva zdravotníctva

Konzílium odborníkov bude mať 24 členov. Okrem epidemiológov, infektológov, hygienikov či lekárov z nemocníc a ambulancií budú jeho členmi aj odborní pracovníci ministerstva zo sekcií zdravia a farmácie, analytici Inštitútu zdravotných analýz MZ SR, ale aj ďalší odborníci z nemedicínskych odborov. V týchto dňoch si členovia konzília odborníkov preberajú menovacie dekréty.

Konzílium odborníkov je odborný poradný orgán ministra, ktorý plní konzultačné a odborné úlohy súvisiace s pandémiou ochorenia COVID-19 a je zriadený na účely prípravy odporúčaní, návrhov opatrení a postupov pre ministra zdravotníctva, s cieľom chrániť životy a zdravie obyvateľstva, zachovať nevyhnutný chod hospodárstva a verejného života v počas trvania pandémie.

V rámci vykonávania protiepidemických opatrení konzílium odborníkov navrhuje a konzultuje opatrenia na dlhodobé riešenie pandémie a minimalizáciu dosahov na zdravie obyvateľstva a zdravotnícky systém. Konzílium odborníkov vychádza vo svojej činnosti z odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), Európskej komisie, Európskeho centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (ECDC), renomovaných domácich a zahraničných akademických a vedecko-výskumných inštitúcií a z epidemickej situácie v Slovenskej republike a vo svete.

Nielenže niektorí nevedia o tom, že by mali byť súčasťou rozšíreného konzília, ale niektorí ani nemajú záujem. Ekonóm Martin Šuster napríklad zatiaľ žiaden dekrét nedostal a oficiálne ani nevie o tom, že by mal byť členom konzília.

Informácia prekvapila aj staré jadro konzília, ktoré tiež presne nevie, s kým bude po novom zasadať. Rozšírenie konzília ministerstvo zdravotníctva s jeho starými členmi podľa našich informácií nijako nekomunikovalo.

Hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre epidemiológiu pre Nový čas však povedala, že si nevie úplne predstaviť, ako bude konzílium fungovať v zostave 24 ľudí​, ak by sa každý vyjadroval ku každému problému.

„Medicínske veci by sme podľa mňa mali robiť ďalej tak, ako robíme. Do toho nám nemôže napríklad ekonóm hovoriť,“ dodala s tým, že pripúšťa nutnosť prehodnotiť zdravotné a ekonomické riziká pred prijatím opatrení.

Cieľom zoficiálnenia konzília malo byť okrem jeho rozšírenia aj to, aby boli jeho členom vyplatené odmeny. Doteraz totiž zasadali a navrhovali opatrenia bez finančného ohodnotenia.

Skupina odborníkov sa formuje aj okolo Hegera

Do pandemického rozhodovania by mala okrem rozšíreného konzília zasahovať aj nová pracovná skupina, ktorá sa formuje na úrade vlády okolo premiéra Eduarda Hegera.

Hovorkyňa premiéra Ľubica Janíková však jeho existenciu na našu priamu otázku popiera. „Premiér Eduard Heger sa o pandemickú situáciu zaujíma a komunikuje ad hoc, podľa potreby, s jednotlivými odborníkmi. Svoj vlastný poradný orgán vytvorený nemá.“

Dodala, že zodpovednosť za vedenie pandémie má naďalej minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský, ktorý disponuje vlastným poradným orgánom.

Napriek tomu viacero oslovených odborníkov, ktorí nechcú byť menovaní, účasť v pracovnej skupine potvrdili. Niektorí z nich premiérovi v otázkach pandémie neformálne radili už v apríli po jeho nástupe do funkcie.

Jadro tohto orgánu, ktorého vznik mala inšpirovať česká Medziodborová skupina pre epidemické situácie (MeSES), majú tvoriť najmä členovia zoskupenia Veda pomáha – Covid-19. Niektorí z nich neraz v čase pandémie kritizovali kroky premiéra Igora Matoviča.

Matematik Richard Kollár. Foto – TASR/Jaroslav Novák

Mali by byť medzi nimi odborníci, ako napríklad matematik Richard Kollár, pediater a šéf Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský, neurológ Vladimír Nosáľ, lekár a právnik Peter Kováč, imunológ Miloš Jeseňák, virológovia Boris Klempa a Silvia Pastoreková, epidemiologička Alexandra Bražinová, bývalý šéf Inštitútu zdravotnej politiky Martin Smatana či šéfka ŠÚKL-u Zuzana Baťová.

Okrem ďalších sú medzi nimi aj sociológ Michal Vašečka či ekonóm Martin Šuster, ktorí by mali byť tiež novými členmi konzília odborníkov.

Cieľom nového orgánu je reagovať nielen na krátkodobé vplyvy pandémie, ale venovať sa aj dlhodobému vývoju a prihliadať na ekonomiku či správanie obyvateľov a prispôsobiť tomu aj komunikáciu.

Už nedávno prijaté opatrenia, ktoré napríklad vo fitnescentrách či wellnessoch zavádzajú režim OP+, sa podľa našich informácií koordinovali nielen v rámci konzília, ale pripomienkovali ich aj odborníci schádzajúci sa okolo premiéra Hegera.

Pôvodná úvaha bola taká, že konzílium bude radiť len ministrovi zdravotníctva a pracovná skupina, ktorá by sa mala pretvoriť na nový medziodborový orgán na úrade vlády, premiérovi Eduardovi Hegerovi. Minimálne takto to predstavil minister zdravotníctva členom konzília.

Podľa našich zdrojov sa však táto skutočnosť v konzíliu nestretla s veľkým pochopením, práve naopak. Niektorí členovia konzília majú dlhodobo rezervovaný postoj k spolupráci so zoskupením Veda pomáha aj pre osobné animozity.

Pandemický chaos

Jedným z problémov slovenského riešenia pandémie bolo v istých momentoch práve to, že sa vedecká obec štiepila na krokoch vlády, ktoré polarizovali celú spoločnosť. Príkladom bolo napríklad plošné antigénové testovanie, o ktorého efekte sa mnohí dodnes sporia.

Stratégiu premiéra tak možno vnímať aj ako snahu zahrnúť do riadenia pandémie viacerých verejne aktívnych odborníkov, ktorí budú jednak prichádzať s vlastnými návrhmi, a prijatím novej zodpovednosti sa tiež stíšia kritické hlasy, ktoré dosiaľ sprevádzali prijímanie opatrení. 

Premiér Eduard Heger a minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský. Foto – TASR/Michal Svítok

Bez pochýb je riadenie pandémie silne multidisciplinárne a vyžaduje si spoluprácu viacerých odborov a ich najlepších zástupcov.

Otázkou však ostáva, ako budú nové orgány spolu fungovať, keďže dva poradné tímy na dvoch miestach nemusia pôsobiť len kontraproduktívne, ale aj konfliktne. Ak ich návrhy pôjdu proti sebe, možno len očakávať, kedy to politici využijú proti nim vo svoj prospech.

Niekoľkokrát sme videli, že keď riadenie pandémie nemalo jasného lídra, tak napriek množstvu odborníkov a orgánov od konzília cez pandemickú komisiu vlády až po ústredný krízový štáb vládol chaos.

Krok ministra zdravotníctva, ktorý na poslednú chvíľu rozširuje konzílium odborníkov o nové profesie bez toho, aby o tom daných aktérov vopred upovedomil, pôsobí tiež aj ako snaha zamedziť sformovanie ďalšieho poradného orgánu či pracovnej skupiny na úrade vlády.

Je otázne, prečo sa niečo podobné rieši až po takmer dvoch rokoch korony, a to v čase prichádzajúceho variantu omikron, ktorý podľa niektorých mení celkový pohľad na vývoj pandémie.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.