Pandémia v osadách Rómovia zomierali v druhej vlne dvakrát častejšie ako majorita

Už na jar 2020 v prvej vlne pandémie bola obava, ako sa bude vyvíjať šírenie pandémie v rómskych osadách, kde žijú tamojší obyvatelia v hygienicky zlých podmienkach a nedalo sa očakávať, že sa tam budú dodržiavať karanténne opatrenia. Po dvojtýždňovej nútenej karanténe a znížení počtu nakazených za použitia armády a polície v piatich spišských obciach sa vtedajší premiér Igor Matovič vyjadroval, že šírenie koronavírusu v osadách má štát pod kontrolou. 

V prípade druhej vlny pandémie na prelome rokov 2020/2021, keď pôvodný vírus postupne vystriedal takzvaný britský variant, sa podľa dát Útvaru hodnoty za peniaze a Inštitútu finančnej politiky (IFP) ukázalo, že situácia v osadách nebola pod kontrolou tak, ako sa zdalo. 

Pandémia si na Slovensku v druhej vlne vyžiadala v porovnaní s majoritou výrazne viac obetí. Oproti priemeru v období 2015 až 2019 narástli podľa tejto analýzy v roku 2021 počty úmrtí ľudí z rómskych komunít až o 44 percent oproti 21 percent v majorite. 

Podľa analytikov (autormi štúdie sú Slavomír Hidas, Katarína Vaľková, Gabriel Machlica, Andrej Belák) bola úmrtnosť na covid dvojnásobná napriek tomu, že veková štruktúra v osadách je oveľa mladšia ako väčšinová populácia. Ak by bol podiel starších ľudí v tejto komunite taký ako v majorite, počet úmrtí by vzrástol trojnásobne. 

Podľa autorov analýzy sú tieto úmrtia výsledkom výrazného premorenia, ktoré podľa odhadov dosiahlo v osadách minimálne 30 percent tamojšej populácie. Napriek tomu je veľká obava, čo spôsobí v týchto komunitách tretia vlna. 

„Pre veľmi nízku úroveň vakcinácie bude v populácii marginalizovaných rómskych komunít vplyv pandémie pravdepodobne výrazne horší oproti priemeru krajín EÚ aj v tretej vlne pandémie. Celková zaočkovanosť ľudí z marginalizovaných rómskych komunít sa na Slovensku javí byť ešte nižšia ako priemer všeobecnej populácie, ktorý zaostáva za priemerom krajín EÚ,“ poukazuje dokument ÚHP a IFP. 

Graf znázorňuje nárast úmrtí oproti obdobiu pred pandémiou. V čase prípravy štúdie malo ÚHP za rok 2021 k dispozícii údaje do 34. týždňa, teda výsledky zachytávajú prvé dve vlny pandémie. Zdroj: ÚHP

Zaočkovanosť v rómskych komunitách je nižšia oproti zvyšku Slovenska, niektoré obce dosahujú ledva jednociferné podiely zaočkovanosti. Monitoring organizácie Zdravé regióny napríklad uvádzal, že v novembri 2021 bola priemerná zaočkovanosť prvou dávkou v osadách na alarmujúcej úrovni 10 percent. To môže najbližšie mesiace ešte zvýrazniť negatívne vplyvy pandémie a nápor na nemocnice v konkrétnych regiónoch.

Analytici upozorňujú, že pandemickým riešením v rómskych komunitách by nemali byť cielené karantény v osadách či použitie armádnych zložiek ako v minulosti. Obávajú sa, že tieto kroky tamojšie obyvateľstvo len vystrašia a odradia od očkovania. Pre zlepšenie situácie odporúčajú podporiť osvetu systémom od dverí k dverám a následne očkovať priamo v obciach. Útvar tiež kritizuje, že do plánu pandemických opatrení pre rómske komunity neboli zapojení odborníci, ktorí sa venujú problematike zdravia týchto skupín obyvateľstva. 

V ÚHP a IFP si tiež všímajú, že pandémia má veľký ekonomický dosah na obyvateľov osád, keďže už pred pandémiou až 80 percent z nich čelilo riziku chudoby. 

Najchudobnejšie rómske domácnosti zároveň prišli počas pandémie o časť podpory v podobe dotácie na obedy, ktoré boli dovtedy pre mnohé deti jediným plnohodnotným jedlom dňa, a tiež o aktivačné príspevky, keďže aktivačné práce sa pre pandemické opatrenia zredukovali. 

Analytici preto odporúčajú zvážiť dočasné rozšírenie dávky v nezamestnanosti počas pandémie na ohrozenejšie skupiny zamestnancov, ponechať plnú výšku aktivačného príspevku aj v prípade pozastavených aktivačných prác počas pandémie a vyplácať dotácie na stravu rodičom v prípade triedy v karanténe alebo zavretej školy.