Nízke platy Mzdy Slovákov rastú pomaly, za okolitými krajinami zaostávame

V roku 2000 videli Slováci na svojich výplatných páskach vyššie sumy ako zamestnanci v okolitých krajinách. Naša čistá nominálna mzda bola v tom čase druhá najvyššia spomedzi krajín strednej Európy a Pobaltia. Lepšie na tom boli len Slovinci. Na rovnakej úrovni s nami bolo Česko.

Postupne sme však strácali kontakt s okolitými krajinami a po dvadsiatich rokoch sme sa dostali medzi štáty s najnižšími príjmami. Mzdy Slovákov tak rástli najpomalšie v regióne. Ukazuje to analýza Centra pre verejnú politiku.  

Nízke platy a pomalý rast 

Podľa nej vychádza Slovensko v porovnaní s ostatnými štátmi ako krajina s nízkou čistou mzdou. Rast platov bol u nás pomalý a dá sa porovnať len s krajinami, ktoré mali pred 20 rokmi lepšiu východiskovú pozíciu. 

Analýza, ktorá vychádzala z údajov Eurostatu, porovnávala rôzne typy domácností, od absolventa s nízkym príjmom až po zarábajúcich partnerov s dvoma deťmi.  

Jeden z príkladov ukazuje domácnosť s dvoma deťmi, kde jeden rodič zarába priemernú mzdu a druhý 67 percent priemeru. Táto rodina mala pred 20 rokmi čistý príjem takmer 600 eur mesačne. Vlani to bolo skoro 1 500 eur. Na okolité krajiny to však nestačilo. 

V roku 2000 bola slovenská domácnosť na druhom mieste za Slovinskom. Neskôr nás predbehli aj Česi a Estónci, ktorí sa nám postupne vzďaľovali. V súčasnosti sme na podobnej úrovni ako Maďarsko, Litva, Lotyšsko a Poľsko, ktoré nás za 20 rokov dokázali dobehnúť.  

Čistá mzda štvorčlennej domácnosti s dvoma príjmami 100 percent a 67 percent priemerného zárobku. Zdroj: Centrum pre verejnú politiku, Eurostat

Autori štúdie však upozorňujú, že za vysokými slovenskými mzdami pred rokom 2009 mohlo byť prepočítanie nesprávnymi kurzmi. Eurostat tak mohol nadhodnotiť ich výšku a Slovensko mohlo v skutočnosti vychádzať z nižšieho porovnávacieho základu. Dáta však ukazujú, že rast slovenských platov bol pomalý aj medzi rokmi 2010 a 2020.  

Čistá mzda štvorčlennej domácnosti s dvoma príjmami 100 percent a 100 percent priemerného zárobku. Zdroj: Centrum pre verejnú politiku, Eurostat.

Analýza porovnávala aj čistý zárobok, ktorý je súčtom čistej mzdy a rodinných prídavkov. Keďže má Slovensko nízke prídavky na deti, čistá mzda sa od čistého zárobku výraznejšie nelíšila. To je rozdiel oproti niektorým krajinám. 

Nízke rodinné prídavky 

Naše rodinné prídavky patria medzi najnižšie v regióne. „Slovensko tak nešlo ani cestou podpory služieb, ani cestou finančných transferov na podporu rodinnej politiky a zmierilo sa so starnutím obyvateľstva a výpadkom domácej pracovnej sily,“ uvádza autor štúdie ekonóm Anton Marcinčin.  

Prídavky od roku 2000 rástli vo všetkých krajinách okrem Slovenska a Česka. Autori analýzy však pripomínajú, že práve u nás a našich západných susedov je daňový bonus, prídavky tak nemusia nič vypovedať o rodinnej politike štátu.    

V tomto roku je výška prídavku na jedno dieťa na Slovensku 25,5 eura. V prípade porovnávaných domácností s dvoma deťmi je to 50 eur.  

Štúdia ukazuje, že v niektorých krajinách sú rodinné prídavky zviazané s príjmom. Jedným z príkladov je Litva, kde sa vlani zásadne zvýšili. Najchudobnejšie domácnosti dostávali 234 eur na dve deti, najbohatšie 140 eur. 

Za priemerný plat si kúpime menej ako ostatní 

Slovensko nevychádza príliš lichotivo ani v prípade zárobkov v parite kúpnej sily. Naša priemerná mzda je v prepočte dokonca najnižšia v celej Európskej únii. Priemerný Slovák si tak dokáže za svoju mzdu nakúpiť menej tovarov a služieb ako priemerný zamestnanec v ostatných krajinách Únie.  

Poukazuje na to nedávna analýza Asociácie sociálno-ekonomických analytikov. Priemerný Slovák si podľa nej kúpi menej ako tretinu toho, čo si dokáže nakúpiť priemerný Nemec.  

„O viac ako tretinu nakúpia aj priemerní Slovinci, Maďari, Poliaci, Česi, ale aj Rumuni. O niečo málo viac však nakúpia aj priemerní Bulhari a Lotyši,“ hovorí analytik Ján Košč.