Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
12. november 2021

Napísala mi Kysučanka

Ak vám v Rakúsku vadí segregácia neočkovaných, nepresťahujete sa na Kysuce?

Martin Leidenfrost odpovedá na list čitateľky z Kysúc, ktorá sa okrem iného sťažuje na nadávky antivaxerov vo svojom regióne.

Ak vám v Rakúsku vadí segregácia neočkovaných, nepresťahujete sa na Kysuce?

Na snímke pohľad na kysuckú obec Skalité, foto TASR – Erika Ďurčová

Vážená pani čitateľka z Kysúc!

Priznávam, že pôvodne som nechcel na váš list odpovedať. Pozvali ste ma, aby som sa presťahoval z Rakúska na Kysuce, kde budem „zažívať oveľa viac slobody ako v Rakúsku“.

Komentár, na ktorý ste reagovali, sa volal „Pokojne ma preklínajte, aj tak si myslím, že i neočkovaní sú ľudia“. Napísal som ho pred mesiacom. Medzitým sa veci v spomínanom Rakúsku tak zmenili, že vám predsa len musím odpísať.

Od pondelka je Rakúsko totiž tou európskou krajinou, ktorá zaviedla najtvrdšiu segregáciu neočkovaných. Kto sa nedal očkovať a covid neprekonal, dostane sa u nás už len do obchodu a – s pravidelným testovaním – do práce. Neočkovaných od pondelka už nepúšťajú do reštaurácie ani kaviarne, do kina ani do divadla, ani na kultúrne alebo športové podujatie. Ich spoločenský život sa skončil. Minister vnútra vyčlenil 800 policajtov len na kontrolu nových opatrení.

Ešte počas písania tejto odpovede sa nový rakúsky kancelár ešte viac radikalizuje. Oznámil, že „lockdown pre neočkovaných je zrejme nevyhnutný“, v Hornom Rakúsku sa má taký lockdown už v pondelok začať.

Máme tu, podľa vlády vraj minimálne do Vianoc, apartheid. Aj preto vaša myšlienka o presťahovaní vo mne rezonuje.

Pre porozumenie čitateľov citujem list od Kysučanky v plnom znení. Do redakcie napísala: „Preposielam môj dotaz na min. zdravotníctva a môžete ho ukázať aj kolegovi Leidenfrostovi. Možno si uvedomí, že aj my zaočkovaní sme ľudia a to, čo on v bezpečnom Rakúsku už nemusí riešiť, lebo tam bol dostatok ako tak rozumných ľudí, ktorí vytvorili bariéru vírusu, my na Kysuciach stále riešime. Plné nemocnice s nedostatkom sestričiek, zákaz pracovať a zarábať na svoju rodinu, nadávky od antivaxerov, ktorých je na Kysuciach viac ako kdekoľvek inde.

My sa teraz cítime ohrození ľuďmi, pre ktorých sú všetky opatrenia porušovaním občianskych a ľudských práv. Ak by mal záujem, môžeme mu na Kysuciach zohnať peknú nehnuteľnosť a môže sa presťahovať. Tu si bude zažívať oveľa viac slobody ako v Rakúsku a vo zvyšku Európy, ktorý tak kritizuje kvôli obmedzovaniu ľudských slobôd. Inak veľmi rada čítam jeho komentáre, ale niekedy mi pripadajú veľmi ovplyvnené tým, že sú písané z bezpečia jeho krajiny.“

Poslednú vetu môžem len potvrdiť, sám som to zdôrazňoval, píšem zo západnej perspektívy, ako inak. Moja konkrétna rakúska perspektíva znamená, že zaočkovanosť 66 percent (Slovensko: 46) je tu považovaná za (citát kancelára) „hanebne nízku“. Rakúska perspektíva znamená, že aj pri 84-percentnej zaočkovanosti seniorov nad 60 rokov to tu začína byť zlé: počty nových infekcií stúpajú na rekordné hodnoty (včera 12-tisíc), každý deň opäť oplakávame desiatky obetí.

Rakúska perspektíva znamená aj to, že nemám ako riešiť fyzické útoky na očkovacie tímy a policajtov, lebo o ničom takom v Rakúsku neviem.

Ak chcete odo mňa počuť, že takéto útoky odsudzujem, prosím pekne: Odsudzujem to, je to neuveriteľné, šialené a choré.

Najprv však ešte k vašim Kysuciam. Pôvodne som vám nechcel písať už len z trápneho dôvodu, že Kysuce sú slovenským krajom, ktorý poznám najmenej. Počul som o Kysuciach fascinujúce veci, už dávno chcem venovať Kysuciam veľkú reportáž, obraz od Kysučana Miroslava Cipára je mojím najvzácnejším svadobným darom, naozaj som už na tie vaše Kysuce brutálne zvedavý. Pravda je však, žiaľ, taká, že som sa na Kysuciach dva-tri krát zastavil na večeru alebo na kávu, to je akurát všetko. Prepáčte, ani raz som tam hore neprespal. Raz vám to určite vynahradím.

Viete, bude to aj tým, že mám rad teplo, víno, more alebo aspoň nejaké jazero, pričom sa cítim vo svojom živle, keď sa to v okolí hemží rôznymi jazykmi a národnosťami. Uznajte sama, to nie je práve opis Kysúc...

K tomu sa pridáva skutočnosť, že žena má svoje miesta v Bratislave, potrebujeme byť v blízkosti mojej bratislavskej svokry, no a moja dolnorakúska mama by určite odmietla šoférovať šesť hodín, aby nám prišla strážiť deti na Kysuce...

Možno ste mysleli svoju pozvánku na Kysuce ako sarkastický vtip, ja ju však beriem vážne. Odkedy prechádzam pandémiou a opakovaným zlyhaním európskych vlád, kladiem si tú otázku pravidelne: Kde má človek žiť? V ktorej krajine majú vyrastať moje deti?

Odpovede bývajú rôzne, sú však chvíle, keď ma premôže túžba po Slovensku.

A teraz to hlavné. Vy ma zrejme máte za autora, ktorý točí neustále o občianskych slobodách. To je nedorozumenie. Ak to naozaj chráni počet ľudských životov, považujem rôzne donucovacie opatrenia, teoreticky aj povinné očkovanie, za prípustné. Lenže je viac ako otázne, či naše vlády so svojou očkovacou politikou tie životy naozaj chránia.

Verte, tu nejde o moju osobnú slobodu. Ja som dvakrát zaočkovaný, do 23. apríla roka 2022 som najslobodnejším Rakúšanom vôbec. S kovidpasom si ľubovoľne cestujem po Európe, Európska komisia mi to garantuje aj bez tretej dávky, medzi Jerevanom a Lisabonom môžem prakticky neobmedzene kávičkovať, žúrovať, chľastať, žiť.

Pred očkovaním som sa v jednom kuse behal testovať, PCR a antigénové testy boli mojou priepustkou na 72-hodinovú alebo 48-hodinovú obmedzenú slobodu, potreboval som ich na prekročenie hraníc alebo čo i len do dedinskej viechy, mám hrubý priečinok plný s výsledkami testov. 

Viete, koľkokrát som sa bol testovať, odkedy som zaočkovaný? Ani raz. Nepotrebujem to. Mám lepší papier. Je na ňom napísané: EU Digital Covid Certifikate.

Inzercia

A takých ako ja sú tu milióny. Rakúsko sa predtým pýšilo tým, že sme majstrami sveta v testovaní, medzitým stratilo prehľad nad epidémiou. Keďže treba k 66 percentám očkovaných prirátať prekonaných, ktorí sa ešte nedali očkovať, je tu viac ako dve tretiny obyvateľstva, čo si žijú netestovane, neobmedzene a nekontrolovane svoj slobodný život.

A slobodne šíri vírus.

Viac ako dve tretiny – a to ešte nie je to najhoršie. Od júna hlásili z Izraela, že protilátky najmä u starších očkovancov často už počas piateho mesiaca miznú. Starých ohrozených Rakúšanov sme očkovali do jari tohto roka, mnohí z nich budú už úplne nechránení, medzi nimi (s pľúcnym ochorením) môj otec. Ako v mnohých „vyspelých“ západoeurópskych krajinách pochopila moja vláda až teraz, že musí tých ľudí súrne doočkovať treťou dávkou.

Inak povedané: po Rakúsku behajú státisíce alebo skôr milióny ľudí, ktorí sú na papieri zaočkovaní, v skutočnosti ich môže korona s ľahkosťou kosiť. A vláda sa radšej sústreďuje na buzerovanie menšiny, ktorú tvoria prevažne mladí a zdraví ľudia, ktorí sú ako jediní v spoločnosti pod dozorom častého testovania.

Je to čisté šialenstvo.

Ponúknem k tomu niektoré dáta. Z 72 794 potvrdených a symptomatických prípadov, ktoré boli odhalené od 11. októbra do 7. novembra, bolo 29 818 osôb „plne“ očkovaných. To je už 41 percent. Obzvlášť znepokojujúce je, že sa takýto „prelom očkovania“ vyskytol najmä v zraniteľnej skupine seniorov – približne 70 percent tých chorých bolo nad 60 rokov. O zopár dní skôr som uvidel číslo, že už 24 percent pacientov na rakúskych JIS-kách sú očkovaní.

Deje sa niečo nepríjemné. Pocitovo sme sa už takmer vrátili tam, kde sme boli v novembri minulého roka. Opäť počujeme reči o lockdowne, sme zaskočení, bojíme sa, nechápeme.

Zdržím sa vyvodzovania ďalekosiahlych záverov. O účinnosti vakcín  vo všeobecnosti nepochybujem. Som rád, že ich máme. Nijako nepopieram, že v slabo očkovaných krajinách východnej a strednej Európy zomiera momentálne rádovo viac ľudí ako na Západe. No tam vonku sa dejú nepochopiteľné veci. Ako to, že dve krajiny s celkom slušnou zaočkovanosťou cez 60 percent (Maďarsko a Grécko) zaznamenávajú deň čo deň 60 alebo 70, alebo 130 obetí? Nemalo by byť tých mŕtvych už menej, oveľa menej?

Tu v Rakúsku sa mi niekedy zdá, že upadáme každým dňom hlbšie do moru, ktorý už vykazuje aj známky pandémie očkovaných. A vláda, ktorá nás očkovancov tak neoprávnene zvýhodňuje, tomu ešte pomáha.

Vážená pani z Kysúc. Vy ste si v októbri mysleli, že v Rakúsku máme dostatok ako-tak rozumných ľudí, ktorí vytvorili bariéru vírusu. Veríte tomu stále? Lebo ja si to najneskôr od pondelka už nemyslím. A cítim sa vo svojej krajine zle. 

Je to spôsobené najmä mediálnou ozvenou na sociálne vylúčenie neočkovaných. Vláda vyhlásila segregáciu v piatok večer, odvtedy prehľadávam rakúske médiá, aby som objavil hlasy nesúhlasu. Keďže nám pred mesiacom padla Kurzova vláda kvôli korupčnej kauze, v ktorej išlo o rozsiahle kupčenie médií vládnymi politikmi, bol som presvedčený, že šéfredaktori budú pri prvej príležitosti hrdo demonštrovať svoju nezávislosť od vlády.

S hrôzou som zistil, že sa stal opak: ani jeden komentár v mienkotvorných alebo bulvárnych novinách neodsúdil zavedenie rakúskeho apartheidu. V rakúskej politike máme jedného prominentného odporcu opatrení, predsedu pravicovo-populistických Slobodných Herberta Kickla – a na tohto milovníka ivermektínu sa médiá s neskrývanou škodoradosťou vrhli. Zobrazovali ho v štýle zákazu psov. Toto je naše dno: naši novinári sa ešte radujú, že vláda už nepustí nezaočkovaného Kickla do hostinca.

Vo chvíli nevídaného segregačného rozhodnutia sa ukazuje, že elita mojej krajiny je duchovne mŕtva. Jasné, niektorí krikľúni na online fórach sa rozčuľujú, niekto sa určite obráti na Ústavný súd, celkovo však platí, že vláde to prešlo hladko.

Naši neočkovaní odteraz vedú tieňovú existenciu. Nevyskakovať, radšej utajovať očkovací status, ako taký ťažný kôň odrobiť si svoje a inak viesť život planktónu.

Pripúšťam, že sa môžem mýliť. Možno má moja vláda pravdu, možno prinesie apartheid rýchle výsledky, očkovacie linky už ožili, možno čoskoro dosiahneme zaočkovanosť Dánska a na Vianoce bude po korone. Ja sa síce obávam, že ten vírus môže ešte aj na super zaočkovanom Západe škaredo prekvapiť, ale dajme tomu, že sa mýlim.

Aj v takom prípade som sa tento týždeň dozvedel, že žijem medzi  bezbrannými ľuďmi, ktorí nechajú so sebou robiť všeličo.

No mám sa preto ľutovať? Asi nie. Nemáte vy ako zodpovedný očkovanec medzi rozzúrenými kysuckými antivaxermi ťažší osud? Asi áno. Mohli by sme sa dlho hádať, kto z nás má väčšiu smolu na susedov.

Aj keď sa asi nepresťahujem hneď, musím sa už konečne ísť na tie Kysuce pozrieť. Ďakujem vám, že ste ma prinútili o tom premýšľať. Pomohlo mi to.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.