Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Komentáre a názory
08. október 2021

Martin Leidenfrost

Pokojne ma preklínajte, aj tak si myslím, že i neočkovaní sú ľudia

Očkovanie proti covidu je historickým úspechom. No desí ma pohon na skeptikov, ktorý sa spustil u nás – na preočkovanom Západe.

Pokojne ma preklínajte, aj tak si myslím, že i neočkovaní sú ľudia

Ilustračná foto: Flickr

Keďže Dag Daniš k tejto téme napísal už všetko podstatné, chcem len v krátkosti pridať svoje postrehy zo západnej perspektívy. Myslím si o sebe, že nemám v tejto veci taký vyhranený názor ako v iných veľkých dilemách moderny, ja osobne som sa do očkovania hrnul, dokážem sa však s očkovanými aj neočkovanými baviť a nijako mi pri tom nestúpa tlak. To dnes už nevie každý, tam vonku je krvavé bojisko.

Západná perspektíva znamená, že očkovanosť v západnej, severnej a najmä južnej Európe dosiahla už 62 – 88 percent. V mojej krajine Rakúsko je to 63 percent, v mojej spolkovej krajine Burgenland rekordných 69 percent a môj hajtman sa chce pomocou očkovacej lotérie dopracovať na 80 percent a na moje meniny vyhlásiť burgenlandský Freedom Day.

Očkovanie proti covidu-19 je obrovským historickým úspechom, ani nie 19 mesiacov po vyhlásení celosvetovej pandémie dostalo viac ako 46 percent obyvateľstva tejto planéty minimálne jednu dávku, v Číne už 76 percent, v Brazílii neuveriteľných 71, v Indii úctyhodných 48 percent. Ak k tomu pripočítame ešte tých, ktorí prekonali covid, je to senzácia.

Ide to ako po masle. A napriek tomu je hon na neočkovaných u nás čoraz nemilosrdnejší.

Do pivnice s nimi!

Keby som nemal certifikát OTP, nepustili by ma v Rakúsku do kaviarne, na úrad, ani len na lúku pri jazere. A to som bol na tom ešte dobre, v Nemecku stopli neočkovaným vyplácanie mzdy počas povinnej karantény, vo Francúzsku sa neočkovaný už nedostane do vlaku, v Taliansku ani na pracovisko. Práve v krajinách, kde si dali pichnúť už tri štvrtiny obyvateľstva, sa vyvíja najtvrdší tlak – politici tam na antivaxerov jednoducho rezignovali, ich hlasy už nepotrebujú.

Mne to nejde do hlavy. Kedysi bolo vyhlásené, že pri 60 percentách imunizovaných budeme za vodou, teraz máme už značne viac a nemecká tlač ostrakizuje skeptikov očkovania ako „nepriateľov ľudí“.

Mojím základným problémom s touto témou je, že mnohých z tých neočkovaných ani nepoznám. V bezprostrednom okolí sú dávno všetci zaočkovaní, do slovenskej krčmy som sa, žiaľ, dlho nedostal. Nedávno som preto začal aktívne a cielene vyhľadať antivaxerov.

Predminulý piatok som našiel v Bulharsku (tamojšia miera zaočkovanosti: 16 percent) celú kolóniu emigrovaných nemeckojazyčných koronaskeptikov. Tam som si prvýkrát vypočul konšpiráciu okolo newyorského protipandemického cvičenia „Event 201“. A minulý štvrtok som v Arménsku (miera zaočkovanosti: 16 percent), v temnej hladomorni, v ktorej neskorší krstiteľ Arménov svätý Gregor Osvietiteľ trčal 13 rokov, našiel letničiarskeho kazateľa. Tam som si vypočul dačo o čipovaní. Vôbec nezdieľam vieru v tieto konšpirácie, musím však povedať, že títo ľudia boli príjemnejšími besedníkmi ako naši propagátori vakcinácie. Ešte som nezažil, že mi neočkovaný adresoval výčitky za to, že som sa dal očkovať. Každý mal pre mňa pochopenie.

Vo svojom rakúskom okolí poznám len tri nezaočkované domácnosti. Zatiaľ neočkovaný je ešte môj mladší brat. Je veľmi špeciálnym prípadom, kým ho moji rodičia neadoptovali, bol ako bábätko bitý, je preto viac ako pochopiteľné, že zásahy do svojej telesnej integrity vníma odjakživa citlivo – zubára sa ako chlapček bál natoľko, že mu skoro rozbil ordináciu.

Potom je tu ešte môj birmovný otec, dedič statku, na ktorom som prvé roky vyrastal. Je veriacim, pritom raz viac, raz menej na okraji cirkvi, od korony som ho nevidel, musím ho čo najskôr navštíviť, som zvedavý na jeho dôvody.

A potom sú tu ešte hostitelia rodinnej modlitebnej skupiny v mojej dedine. Dlho som ich nevidel, od korony ma už nepozvali na modlitebné stretko, až sa mi matka tejto krásnej rodiny (štyri blond dcérky) so skleslým hlasom nepriznala, že sú „u-i“, „ungeimpft“, nezaočkovaní. Táto hlboko veriaca katolíčka mi rozprávala rôzne veci: od septembra chodí jej najstaršia na diecézne gymnázium, kde sa na každej hodine každý učiteľ pýta menovite každého žiaka, či sú rodičia zaočkovaní. Je to na hanbu mojej cirkvi, že práve v jej sfére sa zaobchádza s nezaočkovanými ako s občanmi druhej triedy – s Vatikánom na čele.

Inzercia

Najnovšie sa občas pokúšam v prítomnosti premotivovaných vaxerov o írečitý rakúsky vtip: „Treba týchto hnusných nezaočkovaných zavrieť do pivnice, nech budú o chlebe a o vode.“ S tým vtipom mám však nepríjemnú skúsenosť. Už sa mi stalo, že ľudia nepochopili pointu a vášnivo so mnou súhlasili – presne tak, do pivnice s nimi!

Medzi Lučencom a Vladivostokom

Vychádza mi z toho, že nemalá časť očkovancov u nás stratila cit pre mieru. Majú na svojej strane jeden nepochybne silný argument – že očkovanie aspoň na nejaký ten polrok znižuje pravdepodobnosť ťažkého priebehu a úmrtia. Podľa mňa by im mal ten argument úplne stačiť. Ale im to nestačí, radšej pracujú so všelijakými nedôveryhodnými stereotypmi.

Veľmi radi napríklad porovnávajú vakcínu proti covidu s už dlho povinnými vakcínami proti tetanu a kiahňam („nie je to tak, že ste už vtedy stratili svoju slobodu?“). Toto porovnanie neobstojí hneď z troch dôvodov: 1. Išlo o choroby, ktoré viac ako covid ohrozujú deti, mladých a zdravých. 2. Išlo o dávno osvedčené látky, ktoré na rozdiel od tých covidových prešli všetkými potrebnými fázami výskumu v štandardnom procese. 3. Nešlo o nevídaný novátorský mRNA experiment.

Obľúbeným prístupom vaxerov je aj zosmiešňovanie („haha, bojíš sa ihly, čo?“). Čerstvý prieskum medzi nezaočkovanými v Nemecku ukazuje, že medzi hlavné motivácie nových antivaxerov patrí medzitým – truc. Tento truc je prirodzenou reakciou na podlé a nepoctivé presviedčanie očkovacích propagátorov.

V Rakúsku máme medzitým už aj prvý prípad vaxerskej cancel culture. Týka sa jednej z posledných konzervatívnych komentátoriek Rakúska Guduly Walterskirchenovej. Gudula, s ktorou som bol v minulosti dvakrát na káve, nikdy nevynikala ako hrdinka. Horko-ťažko prežila v mienkotvornom denníku utečeneckú krízu, k pálčivým témam súčasnosti sa potom radšej nevyjadrovala tézami, ale iba nevinnými otázkami, zdokonalila sa v autocenzúre, meno ako George Soros by napríklad nevyslovila.

Z nejakého dôvodu sa Gudula v pandémii začala zmeniť. Už takmer bez servítky kritizovala prepálené opatrenia, potom kritizovala stávku na očkovanie, zvlášť z očkovania detí je hlboko zdesená. Pôsobila aj ako vydavateľka dvoch vplyvných regionálnych novín, ktoré sú (sakra, zase!) v čiastočnom vlastníctve jednej diecézy katolíckej cirkvi. 1. októbra ju z tej pozície zo dňa na deň vyhodili. Žiadne dôvody neboli uvedené. Každý v brandži však vie, že to bol trest za Gudulin očkovací skepticizmus.

Celé mi to nejde do hlavy, veď očkovacia kampaň sa skončila takmer na celom svete víťazoslávne. Globálne vzaté, je len jeden svetový región, v ktorom žije reálne ohrozená (lebo prestarnutá a chorľavá) populácia, ktorá sa väčšinovo bráni očkovaniu. Dávam tomuto regiónu pracovný názov „postsocialisticko-pravoslávno-slovanský“. Rozprestiera sa približne medzi Lučencom a Vladivostokom. Hoci slovenská zaočkovanosť vo výške 45 percent vôbec nie je zanedbateľná, patrí Slovensko čiastočne už k tejto civilizácii.

Zdá sa mi, že v tom je prítomná zdravá skepsa, ale aj veľa poverčivosti. Cena, ktorá sa za to platí, je vysoká: vo štvrtok si vyžiadal covid-19 v Rumunsku (miera zaočkovanosti: 31 percent) 263 obetí, v Bulharsku 94. Aj na Slovensku asi ešte zomrie tisícka a viac ľudí, z ktorých mnohí by mohli s očkovaním prežiť.

Áno, je to nerozumné, že sa u vás státisíce starších občanov, ktorých korona ohrozuje viac ako vakcína, nedali očkovať. A áno, títo Portugalci, Íri a Dáni, čo sa dali bez štipky kritiky očkovať jedna radosť, budú mať menej smutnú zimu než vy.

Z pozície západného vaxera upozorňujem len na to, že postsoc-pravoslávno-slovanské spoločnosti ukázali v tejto skúške – aj keď, opakujem, čiastočne samovražedným spôsobom – pozoruhodnú odolnosť. Ak prídu ďalšie alebo naozajstné útoky na slobodu človeka, ďalšie pokušenia digitálneho, totalitného a transhumanistického typu – a verte, ony prídu –, tak autori sa teraz už dozvedeli, že ľudia za Lučencom budú najťažším orieškom. A čo ja viem, možno raz budú vaši zbesnení vaxeri vašim nerozumným antivaxerom za tú odolnosť ešte aj celkom vďační.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.