Zlý týždeň prezidenta Bidena Kandidoval ako centrista, ale chce vládnuť ako ľavicový radikál

Nie je už žiadnym prekvapením, že mnohé osobné politické názory pápeža Františka sú ľavicové. Prezident Joe Biden kandidoval ako demokratický centrista; ako ten, kto po „nenormálnom“ Trumpovi obnoví normálnosť.

Lenže potom podľahol pýche svojich ambícií a najtesnejšiu väčšinu v oboch komorách amerického Kongresu začal vydávať za mandát na radikálnu transformáciu USA. Myslel si, že bude väčším „transformátorom“, než boli prezidenti Franklin Delano Roosevelt (1933 – 1945, program „Nový údel“) a Lyndon B. Johnson (1963 – 1969, program „Veľká spoločnosť“) dokopy.

Pri návšteve pápeža Františka si tak obaja muži notovali v tom, že je správne pomáhať chudobným (formou prerozdeľovania, napríklad vakcín z bohatého severu na chudobný juh), byť ústretoví voči imigrantom (či už legálnym, alebo nelegálnym) a chrániť životné prostredie (formou príkazov a zákazov).

To sú možné politické názory, ale nie jediné možné – pomáhať chudobným je možné aj prostredníctvom prosperujúcej ekonomiky, nielen prerozdeľovania; imigrantov je možné prijímať iba v miere, ktorá nepoškodí vlastnú krajinu; chrániť životné prostredie nemusí nutne znamenať drastickú zmenu životnej úrovne ľudí atď. –, a žiadny z nich nie je typicky katolícky.

Keď sa však Joe Biden okázalo považuje za katolíckeho politika, ktorý každé ráno ide na svätú omšu, a pritom chce z peňazí všetkých daňových poplatníkov financovať umelé potraty (teda úmyselné zabíjanie nevinných ľudských bytostí) doma i v zahraničí, potom z katolíckeho hľadiska, ako sa hovorí v NASA, „Houston, máme problém!“

Či však pápež František ako duchovný pastier Bidena v súkromnom rozhovore za to otcovsky napomenul, nie je známe, ani jeden z nich sa o tom nezmienil.

Zabojovať proti zmenám klímy následne Biden odletel na klimatický summit do škótskeho Glasgowa. Pôvodné nádeje a očakávania boli veľké, ale postupom času ich všetci začali mierniť. Áno, bohaté krajiny sľúbili, že prispejú tým chudobným nemalé finančné čiastky na zastavenie odlesňovania a vysadzovanie nových lesov.

Ale ambiciózny cieľ, aby sa planéta neoteplila o viac než 1,5 stupňa Celzia oproti predindustriálnej ére, zostal taktne zabudnutý. A to preto, lebo je to nedosiahnuteľné, pretože rozvíjajúce sa krajiny a ekonomiky tretieho sveta proste znečisťovať ovzdušie budú a taktiež budú páliť aj fosílne palivá, nech už si Európa robí čokoľvek.

Na tento fakt upozornil aj smutný Joe Biden pred odletom z Ríma do Glasgowa: na summit nepriletí prezident Ruska, krajiny, ktorá ťaží najviac zemného plynu na svete; ani kráľ Saudskej Arábie, krajiny, ktorá ťaží najviac ropy na svete; ani prezident Číny, krajiny, ktorá znečisťuje najviac na svete a vypúšťa do ovzdušia aj najviac oxidu uhličitého. To svedčí o „prioritách“, ktoré tieto krajiny a ich vládcovia vnímajú v otázke klimatických zmien.

Ale medzitým si Európa, ktorá má čisté technológie a vypúšťa do ovzdušia relatívne málo CO2, zničí svoju ekonomiku, životnú úroveň i blahobyt chudobných svojím radikálnym a drastickým tzv. Novým zeleným údelom. Ak si myslíte, že ceny energií (elektrika, plyn, benzín, teplo) rastú teraz, počkajte len na to, aké vysoké budú budúci rok a roky nasledujúce.

Výsledky volieb v New Jersey a vo Virgínii nasvedčujú, že demokrati voľby do Kongresu o rok v novembri 2022 prehrajú.Zdieľať

Po návrate domov Bidena nečakala dobrá správa, ale, naopak, správa pre neho veľmi smutná. Výsledky volieb vo Virgínii a v New Jersey. Virgínia bola v prezidentských voľbách kedysi republikánskym štátom, volila prezidentov Eisenhowera, Nixona, Reagana, Busha seniora i Busha juniora. Naposledy však dala väčšinu republikánskemu kandidátovi na prezidenta v roku 2004.

Od roku 2008 volila demokratov: dvakrát Baracka Obamu, raz Hillary Clintonovú a Joea Bidena – presne pred rokom. Biden v nej vyhral o desať percentných bodov.

Naposledy Virgínia zvolila republikánskeho kandidáta na guvernéra v roku 2009, od toho času v nej víťazili len demokrati. Tento rok sa v nej konali voľby guvernéra, viceguvernéra a ďalších. Republikánsky kandidát Youngkin vyhral o dva percentné body; teda od minulého roku 12 percent voliacich obyvateľov Virgínie prešlo od demokratov k republikánom.

New Jersey je silne demokratický štát. Minulý rok v ňom Joe Biden zvíťazil rozdielom až šestnástich percentných bodov. Tento rok voľby guvernéra dopadli tesne, aj keď kandidát demokratov vyhral. Od demokratov tak za rok k republikánom prešlo až takmer 15 percent voliacich obyvateľov tohto silne demokratického štátu.

Čo to znamená? Predovšetkým nespokojnosť voličov s Bidenovým ostrým otočením kormidla doľava za posledný rok. Kandidoval ako centrista, ale chce vládnuť ako ľavicový radikál. Jeho voliči mu poslali odkaz: „Nie, toto sme od teba nechceli.“ Výsledky volieb v New Jersey a vo Virgínii nasvedčujú, že demokrati voľby do Kongresu (celá Snemovňa reprezentantov a tretina Senátu) o rok v novembri 2022 prehrajú.

A ostro sledovaná Virgínia mala ešte jeden príbeh. Demokratický kandidát McAuliffe (bývalý guvernér v rokoch 2014 – 2018) nad neznámym republikánom Youngkinom ešte v septembri v prieskumoch pohodlne viedol. Nakoniec s ním o dva percentné body prehral? Prečo? Vzdelávanie, štátny vzdelávací systém.

Školské rady verejných škôl v USA majú vo svojich rukách väčšinou radikálni ľavicoví aktivisti, rozhodne v štátoch s demokratickými vládami, a títo chcú verejné (štátne) školy používať ani nie tak na vzdelávanie študentov, ako skôr na ich ideologickú indoktrináciu „progresívnym“ smerom, teda na spoločenskú transformáciu.

Jednou z doktrín je vyučovanie v duchu tzv. kritickej rasovej teórie, čo je rasový variant marxizmu. Marxizmus (ktorému sa na západných univerzitách nehovorí marxizmus, ale „kritická teória“) postuluje, že základom spoločnosti i politiky je triedny boj a útlak zo strany triedy vlastníkov (buržoázie) proti triede nevlastníkov (proletariát).

Kritická rasová teória, naopak, hovorí, že základom je nie triedny, ale rasový boj; základom spoločnosti je útlak zo strany belochov (rasa utláčateľov) proti rasám ostatným, hlavne však proti černochom. Ide teda o tzv. systematický (nie ojedinelý) rasizmus a beloch ako beloch je nutne rasistom a utláčateľom. Samozrejme, táto teória je v skutočnosti rasistická, pretože je posadnutá a opantaná rasou a všetko vidí len očami rasy, rasovo a všetko redukuje len na rasu. Je to rasizmus ako vyšitý, ktorý však všetkých ostatných obviňuje z rasizmu...

A rodičia na predmestiach veľkých miest, ktorí pred rokom volili Bidena, pretože Trumpova vulgárnosť ich odpudzovala, teraz volili republikána, pretože už majú toho dosť, aby ich belošské deti boli na školách učené, že v dôsledku farby svojej kože sú systematickí rasisti. A prekážalo to nielen bielym rodičom, ale aj tým ázijského pôvodu: chcú, aby ich deti dostali na stredných školách znalosti, ktoré im umožnia dostať sa na prestížne univerzity, nie dávku ideologickej propagandy. Títo voliči Bidena spred roka tiež tento rok volili republikánov.

Kandidát demokratov McAuliffe v televíznej debate s republikánom Youngkinom prehlásil, že vraj „rodičia nemajú čo hovoriť do toho, čo školy vyučujú“, čím rodičov príliš nepotešil; vlastne ich celkom dobre naštval. Toho využil Youngkin a až do dňa volieb otrepával tento výrok McAuliffovi o hlavu. Darmo ten tvrdil, že ide o „rasizmus“. Skutočne nie je dobrou volebnou stratégiou útočiť proti rodičom a tvrdiť im, že sú rasisti...

Youngkinovi pomohol i jeden otrasný prípad: stredná škola s progresívnym vedením sa rozhodla presadzovať transgender, teda chlapci, ktorí sa považovali za dievčatá, mali prístup na dievčenské toalety. A jeden chlapec, ktorý sa považoval za transdievča, na dámskej toalete na strednej škole v severnej Virgínii svoju spolužiačku znásilnil. To bol posledný klinec do politickej rakvy McAullifovej politickej kariéry a jeho hesla „rodičia nemajú čo hovoriť do toho, čo sa na školách vyučuje“.

Aby sme parafrázovali toho starého prašivého kocúra Karola Marxa, progresivizmus má vnútorné kontradikcie, ktoré spôsobia jeho pád a zánik. Progresivizmus je sám sebe hrobárom. A preto môžeme zvolať: „Rodičia všetkých krajín, spojte sa! Nemáte čo stratiť, iba okovy progresivizmu. Získať môžete školy svojich detí a i svoje deti späť.“