Zástupca českej vlády Tomáš Kopečný Blokovanie americkej pomoci Ukrajine zo strany Bidenovej vlády bola hanebnosť. Trumpa som sa nebál

Tomáš Kopečný je od januára 2023 zástupcom vlády Českej republiky pre rekonštrukciu Ukrajiny. V rokoch 2020 až 2022 bol zástupcom ministra obrany pre riadenie priemyselnej spolupráce Ministerstva obrany Českej republiky. V minulosti na ministerstve zastával pozíciu riaditeľa odboru priemyselnej spolupráce, vedúceho oddelenia medzinárodnej obrannopriemyselnej spolupráce či poradcu v kancelárii zástupcu ministra obrany.

Rozhovor je prepisom časti verejnej diskusie pod názvom 20 let s Aktuálně.cz, ktorú zorganizovala Knihovna Václava Havla v Prahe 4. novembra 2025.

Ako sa vlastne Českej republike podarilo tak rýchlo a v takej veľkej miere rozbehnúť vojenskú pomoc Ukrajine, že sme sa v tom stali priekopníkmi? Prvé tanky boli od nás...

Pripravili sme sa na to. Niekedy v roku 2019 som sa prvýkrát zúčastnil na cvičení NATO, ktoré simulovalo vojnový scenár. Mojou úlohou bolo zastupovať obranný priemysel, pretože asi deväť rokov som mal na ministerstve obrany na starosti práve budovanie obranného priemyslu. Na tom cvičení som dostal za úlohu zohnať (virtuálne) nejaký typ munície do nejakého dátumu.

A nikto v Európe si s tým nevedel rady. Pretože pokiaľ to nebolo v ich štátnych podnikoch, nikto nevedel, čo robiť, komu zavolať. Nikto nevedel, ako zrýchliť klasické akvizičné tempo, ktoré obvykle trvá päť až desať rokov. Vtedy sme si to prvýkrát vyskúšali, aj keď o výsledky nikto veľmi nestál. Odvtedy som sa na týchto cvičeniach zúčastnil každý rok a písal do záverov, aké je dôležité pripravovať sa na takéto eventuality.

Potom na predvianočnom pive v roku 2021 sme si s kamarátmi prečítali článok, ako tí fašistickí Česi budú chcieť podporovať tú nacistickú Ukrajinu asi šiestimi typmi zbraňových systémov. Tak sme si povedali, že to je dobrý návod, a urobili si také cvičenie – obvolajme všetky firmy, ktoré sú schopné tie veci dodať, urobme si tabuľku, zoznam, cenovky – a budeme pripravení. Pretože sme verili americkým a britským spravodajským službám, že vojna sa naozaj začne.

A keď sa to teda naozaj začalo?

V tom momente som mal tabuľku, s ktorou som predtým márne dva mesiace behal po americkom, britskom i ukrajinskom veľvyslanectve. A skutočne, prvé tanky, ktoré sme dodali na Ukrajinu, boli komerčné tanky nakúpené ukrajinskou vládou, ktorá s vypuknutím vojny opustila pomalé akvizičné procesy a začala z toho pripraveného zoznamu nakupovať. Netrvalo dlho a začala tam nakupovať aj česká vláda...

Druhý deň vojny sme s ukrajinským veľvyslancom založili otvorený účet, na ktorý začali ľudia posielať peniaze, a počas šiestich týždňov sme tam vybrali viac než miliardu českých korún. Keď na účte počas prvej hodiny pristálo päť miliónov korún, hovoril som si, že to je zaujímavé, to už bude na pár pancieroviek. Keď tam za 24 hodín bolo 50 miliónov korún, veril som, že môžem zadať väčšie objednávky na veci, ktoré boli na našom zozname a ktoré už boli v sklade.

A toto si Ukrajinci pamätajú, pretože aj všetkými svetovými médiami prebehlo, ako Česi pomáhajú. Aj keď to bolo na komerčnej báze. Ale potom začala pomáhať aj vláda, najprv bojovými vozidlami pechoty a potom v druhom roku vojny aj tankmi z našich skladových zásob.

Takže ak máte plán, úradnícky aparát a vládu, ktorá vám minimálne nehádže polená pod nohy, tak to vlastne stačí...

Videozáznam z diskusie, o téme vojny na Ukrajine sa hovorí v čase 0:34 – 1:03 hodiny.

Aké zložité bolo presvedčiť ostatné štáty?

Veľmi. Bolo to dlhé, bolestivé a frustrujúce. Washington bol doslova paralyzovaný debatou o tom, či poslať alebo neposlať tanky. Ešte na začiatku apríla 2022 bolo pre Američanov nepredstaviteľné podporovať Ukrajinu inak ako pre gerilovú vojnu. Oni počítali s tým, že Kyjev padne a že budú pancierovkami vyzbrojovať nejaké malé bojové skupiny, ktoré budú škodiť okupačnej armáde.

V momente, keď veľkými svetovými denníkmi prebehlo, že došlo k dodávkam nejakých českých tankov, boli vo Washingtone v hlbokom šoku, čo sa to deje. Ale trvalo potom viac ako rok, kým dodali vlastné tanky. Pre nás, čo sme ten čas trávili v akejsi hmle, nespali sme, nejedli sme, to bolo nesmierne frustrujúce.

Keď sme v auguste začali viesť rozhovory s Holanďanmi a Američanmi, či by nezaplatili pár desiatok tankov T-72, zdalo sa mi to neuveriteľne neskoro. Prečo nie v apríli? Ale to, že sme v septembri mali kontrakt podpísaný a začali sa tam valiť tanky, viedlo k tomu, že sa v Dánsku v roku 2023 rozhodli rovnako. Oni si naplánovali na rok 2023 miliardu eur, ktoré chceli minúť v rámci tej britskej iniciatívy, ktorá zlyhala, takže mali nespotrebované výdavky. Tak sa rozhodli dať to do Česka. A to sa im tak zapáčilo, že v tom pokračujú...

No a v roku 2024 sa začalo písať o českej muničnej iniciatíve, ktorá pritom fungovala už rok a štvrť. Vtedy som si uvedomil úlohu médií. Kým sa premiérom a ich poradcom v rôznych krajinách nedostanú informácie v rannom súhrne tlače, je extrémne ťažké im tú istú informáciu odovzdať. Všetci vedeli, že Česi dodávajú tanky. Ale kým sa nezačalo písať, že Česi majú mechanizmus, ako dodávať muníciu extrémne rýchlo, a kým sa ich na to potom nezačali pýtať v parlamente, tak sa nič nedialo. My sme pritom ten mechanizmus prezentovali už v auguste 2022!

Prečo sa nič nedialo? Bola to zotrvačnosť, obavy?

Bola to určite zotrvačnosť, nejaké obavy tam tiež boli. Ale bola to aj záškodnícka protiukrajinská činnosť národného bezpečnostného poradcu Joea Bidena Jacka Sullivana, ktorý sa systematicky venoval bojkotu týchto aktivít. Takže keď nastal koniec Bidenovej administratívy a začal vládnuť Donald Trump, nepozeral som sa na to s obavami. Pretože po tom hanebnom blokovaní pomoci Ukrajine zo strany Sullivana som nečakal nič horšieho. Sullivan v sebe kombinoval nejaké obavy, krátkozrakosť, ale tiež nedôveru k mechanizmom, ktoré by mohli fungovať inde a inak, než ako boli v tých bohatých západných štátoch zvyknutí.

Primárny dôvod, prečo to s našou iniciatívou trvalo tak dlho, bol jednoducho ten, že to bola česká iniciatíva. Pretože v auguste 2022 Briti v Kodani vyhlásili tzv. Kodanskú iniciatívu, ktorú mali spravovať. Ten systém nedokázali spustiť, ale všetci sa fixovali na to, že Briti to zvládnu, pretože je to predsa „tá Veľká Británia“.

My sme celý čas až do roku 2024, kým o nás začali písať médiá, bojovali s predsudkami, že ako by niečo podobné nejaká východoeurópska postkomunistická krajina zvládla, keď Veľká Británia, Francúzsko a Nemecko to nezvládli. Ako je to možné? Predsa nebudú daňoví poplatníci týchto veľkých civilizácií posielať svoje peniaze do nejakého Česka!

S tým sme mentálne bojovali a vďaka patrí všetkým, ktorí hmlu nedôvery a predsudkov rozfúkali. Ambasády – holandská, dánska a ďalšie – hrali veľmi významnú úlohu, neustále posielali do svojich hlavných miest reporty, kde vysvetľovali, že nejde o nejakú čiernu dieru na peniaze.

Ten systém „príliš málo a príliš neskoro“ pomoci bol úmysel alebo to tak jednoducho vyšlo z dôvodu obmedzených zdrojov, ktoré mal Západ k dispozícii?

Na začiatku to bol jednoznačne úmysel. Či už zo strany Nemecka za Scholzovej vlády, tak aj Bidenovej administratívy. Jednoznačne v tom bola politika, že sa Rusko nesmie cítiť ohrozené. Keby sa úsilie a peniaze, ktoré sú vynakladané na podporu Ukrajiny teraz, vynaložili v roku 2022, tak je front dnes niekde úplne inde. Dnes je tá istá podpora, to isté množstvo zbraní, nasadzovaná proti veľmi dobre rozbehnutej ruskej ekonomickej vojnovej mašinérii, ktorá to chrlí exponenciálne viac a viac každý rok.

Pohľad z MoskvyZápad musí precitnúť. Ukrajine hrozí katastrofa

Jiří Just

Všetkých nás vo vzťahu k Ukrajine dosť vydesil nástup Trumpovej administratívy. Ako ju hodnotíte vy?

Trumpovi sa väčšinou vyčíta nepredvídateľnosť, že ide od steny k stene. Raz chce dodať Ukrajine tomahawky a uvaliť sankcie na Rusko, inokedy je zase zlý k Zelenskému. Ale to, čo vnímam ako predvídateľné, sú isté princípy, ktorými sa ľudia v administratíve riadia.

Ide im predovšetkým o to, aby sa venovali svojim strategickým protivníkom. To je hlavne Čína, ale začínajú chápať už aj Rusko ako zásadného spojenca Číny. Ľudia, ktorí propagovali myšlienku nakloniť si Moskvu proti Pekingu, už nie sú v Trumpovom blízkom okruhu.

Aký je teda ich cieľ na Ukrajine?

Pre nich sú americké záujmy na prvom mieste a prekáža im deklaratórna podpora Ukrajiny, ktorá nie je sprevádzaná činmi. A to každého, kto je v exekutíve, trochu nadchne, pretože keď už sa niečo reálne vyhlási, tak sa to dotiahne do konca.

Páči sa mi na tom princíp, s ktorým pristupujú k podpore Ukrajiny. Ono to vyzerá, že nie je nejako extrémne vrelý (oproti tým vrelým slovám, ktoré prednášal Biden), ale v praxi nevidím veľký rozdiel. Dodávky zbraní tam stále prúdia a aspoň sa otvorila diskusia o zbraniach, ktoré minulá administratíva vôbec nechcela spomínať.

To, čo sa mi na tom páči, je predvídateľnosť tej úprimnosti. Otvorene hovoria, že im nezáleží na Ukrajine. Je však fér povedať to. Najhoršie, čo sa vám môže stať, je, keď sa v nádeji upínate k záchrancovi a on sa na vás celý čas snaží vykašľať, len na pódiu hovorí nejaké pekné slová. To mi pripadá kruté...

Trump chce ukončiť vojnu, skúša to rôzne a má rôzne taktiky. Na začiatku zastrašoval toho slabšieho, teda Ukrajinu, teraz sa snaží rôznym spôsobom zastrašiť toho silnejšieho. Som v tom relatívne optimistický...

Uverejnené v spolupráci s Aktuálně.cz.