Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Film Kultúra
25. október 2021

Film Cenzorka

Úspech na festivaloch zaručený

Mal by to byť najlepší slovenský film, ktorý v roku 2021 išiel do kín. Lebo Bebjakova Správa mala oficiálnu premiéru už vlani.

Úspech na festivaloch zaručený

Záber z filmu Petra Kerekesa Cenzorka. FOTO – Filmtopia

Kerekesova Cenzorka je aj slovenským národným kandidátom na Oscara a ceny zbiera, kade chodí. Na prestížnom festivale v Benátkach získala Cenu za najlepší scenár. A aj teraz prišla čerstvá správa, že získala ocenenie na Medzinárodnom filmovom festivale v Chicagu.

Áno, je to ideálny film na festivaly. Nie je všedný, je v ňom veľký filmársky kumšt a je to aj exotické, a aj ľudské. Príbeh o materstve za mrežami väznice.

A k tomu príbeh dozorkyne, ktorá číta aj cenzuruje ľúbostné listy väzenkýň, hrá sa s ich deťmi, ale sama žiadny súkromný život nemá. Takže nie je celkom jasné, kto je tu lúzer.

Film sa čakal aj preto, že skvelý dokumentarista Peter Kerekes už nenatočil čistý dokument. Práve pre jeho talent aj filmársku poctivosť boli očakávania pri prestupe do inej kategórie pochopiteľné.

Stalo sa to, čo sa dokumentaristom často stáva – že im je mustra dokumentu už tesná. Že v nazbieranom materiáli vycítia príbeh a chcú ho dotvoriť, chcú mať voľnejšiu ruku pri jeho modelovaní. Ale nechcú sa zas vzdať ani svojho oka dokumentaristu, lebo rokmi práce ho majú vycvičené a nedokážu ho už celkom zavrieť.

Ten film niekto nazval hybridom. A je to veľmi presné. Nie je to ani čistý dokument, ale nie je to ani klasický hraný film.

Je tam poctivá dokumentaristická práca, výpovede skutočných väzenkýň, presné zmapovanie prostredia, atmosféry ženskej väznice. Mnohé ženy hrajú samy seba a hovoria svoje vlastné príbehy. (Tá otvorenosť je až šokujúca a filmári priznávajú, že nakrúcať na Ukrajine bola výhoda, lebo žiadna veľká byrokracia tam nebola. Ukrajina je aj v tomto smere krajina veľkých možností.)

V podstate sú tam dve hlavné postavy. Cenzorka je však skutočná a hrá samu ostatných rozmýšľame seba. Tá druhá hlavná postava, väzenkyňa s dieťaťom, je už herečka, hoci jej príbeh je napísaný podľa skutočnej postavy. Scenár je vystavaný naozaj umne, o tom napokon hovoria už tie medzinárodné ceny.

Koncept sa trochu rozpadol, ale na povrch sa dral príbeh. Zdieľať

No ako ten film vníma obyčajný divák?

Vydržme s odpoveďou. Najprv skonštatujme, že Peter Kerekes zvykne pracovať tak, že dostane nápad, podrobne ho skúma zo všetkých strán a dopredu si potom vytvorí jasný koncept.

Tentoraz mal koncept, že ide skúmať fenomén cenzúry. A tak so svojimi spolupracovníkmi pátrali, kde nájdu najzaujímavejších cenzorov. Dostali sa až k väzniciam na Ukrajine a po dôsledných obhliadkach mnohých väzenských ústavov ich zaujala ženská väznica v Odese, kde spoznali Irinu Alexandrovnu. Žena, ktorá denne číta ľúbostné listy väzenkýň, sama žiadneho partnera nemá a žije viac životom väzenkýň. Táto žena súhlasila, že bude hrať vo filme samu seba. Iryna Kiryazeva to robí celkom presvedčivo, aj keď v takejto koncepcii pôsobí až priveľmi kladne. No ale kto by hral sám seba v nelichotivej úlohe?

Koncept sa trochu rozpadol, ale na povrch sa dral iný príbeh. Filmári mu dali šancu.

Iryna Alexandrovna Kiryazeva pracuje vo väzení, kde sú umiestnené matky s deťmi. A vo filme hrá samu seba. FOTO – Filmtopia

Peter Kerekes k tomu povedal: „Keď sme film rešeršovali ako ‚dokument‘, boli väzni aj personál vo vyjadreniach opatrní. Len čo sme začali robiť hraný film, rozprávali nám absurdné príbehy z väzenského života úplne otvorene.“

Postupne teda samotná cenzorka nebola až taká zaujímavá, dostala sa do polohy vedľajšej postavy. Hlavnou postavou je mladá žena, ktorá zabila svojho partnera, čaká jeho dieťa, porodí ho vo väznici a samotné dieťa musí tiež niesť trest svojej matky. A možno horší, ako je trest jeho matky. A tu už nastupuje herečka, aby mali filmári predsa len voľnejšie ruky.

No o autenticitu je tu naozaj dôkladne postarané. Len máločo je tu akože. Alebo ako výsledok scenáristickej imaginácie.

V niečom je to impozantné a v niečom to je zradné. Napríklad pri pôrode hlavnej hrdinky nerozmýšľate o tom, že musí rodiť za čudných okolností a ako to asi prežíva, ale rozmýšľate skôr o tom, ako sa filmárom podarilo úplne naturalisticky nafilmovať pôrod. Rozmýšľate o intimite rodiacej ženy, ktorú filmári detailne filmujú. A rozmýšľate, či to bolo treba vidieť až takto, či by umelecká skratka nebola lepšia.

Môžete si dopriať pokoj pri vnímaní reálií ukrajinského väzenia a systému, ktorý tu vládne. Zdieľať

Samotný príbeh veľmi ľahko dopredu odhadnete. Takže napätie odpadá, len sledujete, ako sa dej približuje k neodvratnému smutnému finále.

Takže nemusíte byť veľmi napätí a sústreďovať sa na samotný dej. Môžete si dopriať pokoj pri vnímaní reálií ukrajinského väzenia a systému, ktorý tu vládne.

Vnímate chudobu, že ženský svet väzenkýň a dozorkýň má aj veľa spoločného. Vidíte tiež, že väzenský systém je možno zbytočne prísny a k deťom určite veľmi krutý, ale celkom dobre funguje.

Tie ženy majú vo väzení režim, prácu, dokonca vzdelávanie, je tu poriadok, jasné pravidlá a aj ich deti majú relatívne znesiteľné podmienky na život. Teda do troch rokov života.

Inzercia

Dokonca ten väzenský stereotyp je pre niektoré ženy aj liečivý. Vďaka nemu možno našli akýsi pokoj aj porozumenie či priestor na reflexiu.

Lebo nemusia riešiť svoju existenciu, biedu, alkoholizmus, zlé vzťahy v rodine či neveru, teda všetku ťažobu života, ktorá ich doviedla až k vraždeniu. To všetko ich zväčša opäť čaká, keď opustia basu.

Lenže zase tie postavy nie sú veľmi hlboko vykreslené, sú to také náčrty postáv. Zdieľať

Kerekes nie je ani lacno sentimentálny, vidíme, že mnohé ženy sú so svojím hrozným skutkom spokojné a nič by nemenili.

Tým, že dej viete predvídať, dôležité sú detaily väzenského života nasnímané pozorným dokumentaristom.

Tiež si však uvedomujete, že keby to bol čistý dokument o jednom ukrajinskom väzení so ženami matkami, bolo by to aj nudné.

Ale zase pri tom širokom dokumentaristickom zábere nie sú postavy hlboko vykreslené, sú to skôr také náčrty, neviete veľa o ich prežívaní, motívoch. Neviete veľa ani o tej hlavnej hrdinke. Niečo je len naznačené, ona je stále akoby nad vecou. Až keď môže prísť o dieťa, prejaví sa viac.

Film ocenia najmä tí, ktorí počas filmu neustále rozmýšľajú, ako sa toto filmárom podarilo zachytiť, ako tie ženy presvedčili, aby hovorili o svojich príbehoch, ako zvládli, že aj dozorkyne sú prirodzené, ako dobre vyriešili, že cenzorku Irinu hrá samotná Irina, a ako umne režisér spojil dejovú líniu s výpoveďami skutočných odsúdených.

No ak máte menšie nároky, napríklad chcete vidieť dobrý filmový príbeh, ktorý vás strhne, alebo dobrý dokument, ktorý vám ukáže zaujímavý nepoznaný svet, prípadne obohatí vaše rozhľady, tak ste trochu zmätený.

A môže vás tá hra na jedno aj druhé občas vyrušovať.

Ďalšia vec je, že ide o veľmi výlučnú tému. Väzenie pre ženy, ktoré zavraždili svojich mužov a vo väzení porodili a istý čas tu svoje deti aj vychovávajú.

Priveľmi špecifická téma, aby ste sa vo filmovom príbehu našli. Stále máte teda dosť veľký odstup.

V niečom je to v našich pomeroch až odťažité.

V tomto zmysle je Kerekesov film o cenzorke a matkách v ukrajinskom väzení čosi ako kuriozitka. Zdieľať

V tomto Bebjakova Správa totálne trafila objednávku. Slovenský divák túžil vidieť film o mladých ľuďoch, ktorí našli odvahu a urobili veľkú vec.

Stálo ich to veľa utrpenia, ale význam tej udalosti je historický, rešpektu hodný a stále inšpirujúci. Nemusíte byť pritom v koncentráku, veď o svojej dôstojnosti, o odvahe k činu či o obete pre ostatných rozmýšľame všetci. V každých časoch.

V tomto zmysle je Kerekesov film o cenzorke a matkách v ukrajinskom väzení čosi ako kuriozitka. Hoci skvele urobená, poctivo vyrešeršovaná, premyslená a filmársky dotiahnutá.

Zaregistrovala som, že film Správa chceli vidieť aj ľudia, ktorí bežne do kina nechodia. A tuším, prečo ten film chceli vidieť. Hoci Postoj mal k filmu výhrady.

Vo svojom okolí som sa o filme Cenzorka ani nemala veľmi s kým rozprávať. Veľa ľudí o ňom čítalo, veď sa promoval už roky. Vedeli, o čo ide, a tešili sa, že film získal ceny na významných festivaloch a šíril tak dobré meno Slovenska.

Nespochybňovali, že to môže byť zaujímavý film, ale nemali potrebu ísť do kina. Akoby tými cenami z festivalov film svoju úlohu naplnil.

Herečka Maryna Klimova hrá ženu, ktorá zavraždila muža a vo väzení porodí dieťa. Žena, ktorej príbehom sa filmári inšpirovali, odmietla hrať samu seba. No zahrala si aspoň kamarátku hlavnej hrdinky. FOTO – Filmtopia

 

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.