Konzervatívny výber | Krutosť poslankyne Marcinkovej

Je zákrok po spontánnom potrate umelým ukončením tehotenstva? Na takúto rovinu sa snaží zviesť debatu k zákonu o pomoci tehotným ženám vládna poslankyňa z klubu SaS Vladimíra Marcinková. Ženy vraj podľa nej budú musieť čakať štyri dni s mŕtvym dieťaťom v maternici. Naozaj je to tak?

Správa z vyšetrovania sexuálneho zneužívania, ktorú iniciovala katolícka cirkev vo Francúzsku, šokovala svet. Viac ako 3000 páchateľov a 330-tisíc obetí je hanbou, na ktorú musí katolícka cirkev reagovať.

Moderná psychológia dnes objavuje pozitívne vplyvy náboženskej viery a spoločných rituálov, ktoré sa formovali po tisícročia, na duševnú pohodu ľudí. Ide o ďalší dôkaz toho, že veda a viera nestoja proti sebe, sú len rôznymi zdrojmi poznania.

V texte týždňa Ross Douthat z New York Times gratuluje ľavicovým liberálom k tomu, že sa im konečne podarilo vybudovať Ameriku, v ktorej túžili žiť už pred dvoma desaťročiami. A mali by si ju užiť, kým sa kyvadlo moci vráti späť k republikánom.

Vo videu týždňa diskutuje Rod Dreher ako pravoslávny kresťan s katolíkom a anglikánom o tom, že napriek rozdielom v denomináciách sú kresťania v súčasnej spoločnosti odsúdení na čoraz užšiu spoluprácu.

Krutosť poslankyne Marcinkovej

Verejná debata k zákonu o pomoci tehotným ženám, ktorý navrhuje skupina vládnych poslancov okolo Anny Záborskej, bola pred parlamentným hlasovaním v prvom čítaní miernejšia ako pri obdobnom zákone vlani. Odhliadnuc od blogu Jany Bittó Cigánikovej, v ktorom spochybnila rovnakú hodnotu života zdravotne postihnutých a za ktorý by sa nehanbili ani eugenici zo začiatku 20. storočia.

Tentokrát sa pozornosť liberálov sústredila na predĺženie čakacej lehoty na výkon potratu na požiadanie zo 48 na 96 hodín (hoci Anna Záborská už avizovala, že v druhom čítaní navrhne upraviť lehotu na 72 hodín).

Čerstvá poslankyňa klubu SaS, odídenkyňa zo Za ľudí Vladimíra Marcinková na sociálnej sieti označila tento zámer za príliš krutý voči ženám, ktoré postihne samovoľný alebo tzv. zamĺknutý potrat. Ako píše, sama taký prežila. Tvrdí, že ženy budú musieť na lekársky zákrok čakať 4 dni s mŕtvym dieťaťom v maternici. Odvoláva sa na vraj nejasne navrhované znenie príslušného paragrafu.

Ten znie takto: „Ak nejde o bezprostredné ohrozenie zdravia alebo života ženy, umelé ukončenie tehotenstva sa môže vykonať najskôr po uplynutí lehoty 96 hodín od odoslania hlásenia o poskytnutí informácií podľa odseku 2.“

Súčasné znenie príslušného ustanovenia zákona o zdravotnej starostlivosti znie takto: „Ak ide o umelé prerušenie tehotenstva podľa osobitného predpisu, môže sa toto umelé prerušenie tehotenstva vykonať najskôr po uplynutí lehoty 48 hodín od odoslania hlásenia o poskytnutí informácií podľa odseku 2.“

Keby platil Marcinkovej argument, znamenalo by to, že ženy po spontánnom či zamĺknutom potrate musia už aj dnes čakať na zákrok minimálne dva dni.

V diskusii pod statusom sa ozvala aj jedna z predkladateliek, Lucia Drábiková, ktorá rovnako ako Vladimíra Marcinková takýto potrat prežila. Tá kontrovala tvrdením, že lekár ju hneď po konštatovaní smrti dieťaťa odoslal na kyretáž. Nemusela teda absolvovať žiadnu čakaciu lehotu.

Viacero žien v spomenutej diskusii opísalo rozdielne prístupy gynekológov. Tí totiž hodnotia konkrétnu situáciu konkrétnej ženy. A v niektorých prípadoch usúdia, že je pre zdravie ženy lepšie, ak mŕtve dieťa v ranom štádiu tehotenstva telo vypudí samo, iné po zvážení rizík odošlú ihneď na kyretáž.

V takomto prípade už nejde o umelé prerušenie či skôr ukončenie tehotenstva. Potrat sa udial prirodzene a riešenie jeho následkov je už zdravotnou starostlivosťou, na rozdiel od umelého potratu na požiadanie.

Navyše, v navrhovanom znení pribudla podmienka bezprostredného ohrozenia života a zdravia ženy. A tento stav posudzuje vždy konkrétny lekár, ktorý za svoje odborné rozhodnutie nesie aj zodpovednosť.

Ak poslankyňa Marcinková píše o krutosti, kruté je skôr dávať na roveň spontánny potrat očakávaného potomka s úmyselným zabitím vlastného, no nechceného dieťaťa. A jatriť rany ženám, ktoré o to chcené dieťa nešťastne prišli.

Toto je chvíľa hanby

Vyšetrovanie sexuálneho zneužívania, ktoré iniciovala katolícka cirkev vo Francúzsku, priniesla až neuveriteľné zistenia o počtoch páchateľov a najmä obetí. Vyšetrovanie sa zameralo na obdobie od roku 1950. Trvalo dva a pol roka a zahŕňalo prieskum súdnych, policajných a cirkevných záznamov a rozhovory s obeťami a svedkami.

Bolo identifikovaných minimálne 2900 až 3200 páchateľov z radov kňazov aj laických spolupracovníkov cirkvi. Klerici podľa dokumentov a svedectiev zneužili minimálne 216-tisíc detí, väčšinou chlapcov vo veku 10 až 13 rokov. Po zarátaní páchateľov z radov laikov (učiteľov katolíckych škôl či vedúcich detských katolíckych táborov) sa počet obetí vyšplhal na číslo 330-tisíc.

Väčšina prípadov sa udiala pred rokom 1970 a z pohľadu francúzskeho práva ich páchatelia už nie sú trestne stíhateľní.

„Hanbím sa, cítim strach, ale aj odhodlanie pomôcť obetiam tak, aby sme voči nim prestali byť slepí a hluchí. Nesmie nás premôcť pokušenie skrývať ani ututlávať fakty, ani zdráhať sa verejne odsúdiť páchateľov,“ povedal predseda francúzskej biskupskej konferencie arcibiskup Eric de Moulins-Beaufort.

V podobnom duchu reagoval aj pápež František: „Chcem vyjadriť obetiam svoj zármutok a bolesť nad traumami, ktoré utrpeli, a moju hanbu – našu hanbu –, moju hanbu za veľmi dlhú neschopnosť cirkvi dať ich do centra svojho záujmu a chcem ich ubezpečiť o svojich modlitbách. A modlím sa a všetci sa modlime spoločne: Tebe, Pane, sláva, nám hanba. Toto je chvíľa hanby,“ povedal pápež pri stredajšej audiencii.

Viaceré opatrenia, ktoré smerom k vyšetrovaniu sexuálneho zneužívania v cirkvi urobili Benedikt XVI. a František, sa musia stať cestou k pravde. Ruka v ruke s účinnou prevenciou pred tým, aby sa pod rúškom duchovnej služby dostávali k deťom úchylní jedinci.

Psychológia objavuje pozitíva viery

Viera a spoločné náboženské rituály ľudí zbližujú nielen formálne. Robia ich empatickejšími, vedú k väčšej ochote pomôcť aj cudziemu človeku, k trpezlivosti a k pokore.

Takéto závery svojich výskumov popisuje David DeSteno, renomovaný profesor psychológie na Northeastern University a autor knihy How God Works: The Science Behind the Benefits of Religion (Ako pracuje Boh: Veda v pozadí benefitov viery). Výskumy Davida DeStena pozitívne opísal aj liberálny Washington Post.

Obrady a spoločné rituály po stáročia formované takpovediac v chaose každodenného života prinášajú ľuďom to, o čo sa snaží aj moderná psychologická prax – upokojenie mysle a vytvorenie atmosféry komunitnej spolupatričnosti a spolupráce.

David DeSteno začal výskumom budhistickej meditácie. Zistil, že ochota spontánne pomôcť neznámemu človeku v problémoch je vyššia u ľudí, ktorí absolvovali niekoľkotýždňové meditácie s budhistickým mníchom. Ochota pomôcť rástla aj voči nepriateľom a výrazne sa znižovala potreba pomsty či odplaty za urážku.

Ďalším bodom skúmania bolo vzdávanie vďaky Bohu u kresťanov a Židov. Výskum zistil, že ľudia, ktorí takúto vďačnosť úprimne pociťujú, sú empatickejší či trpezlivejší vo vzťahu k iným a zároveň menej náchylní využívať klamstvo na osobné obohatenie. Rovnako sa tento vplyv preukázal aj v sekulárnom kontexte – teda ak človek pociťoval vďačnosť voči inému človeku.

Podobne pozitívne sa prejavovali aj simulácie spoločných činností počas náboženských obradov – modlitby, spev či kľačanie.

„Je nepravdepodobné, že nám náboženstvá dajú odpovede na otázky fyziky či biológie. Ale pokiaľ ide o hľadanie spôsobov, ako pomôcť ľuďom vyrovnať sa s problémami života a smrti, morálky a zmyslu, smútku a straty, bolo by zvláštne, keby tisíce rokov náboženského myslenia nemali čo ponúknuť,“ dodáva David DeSteno.

........................................................................................................

Text týždňa: Triumfy ľavicového liberalizmu v USA

„Liberáli, tešte sa. Máte Ameriku, akú ste chceli,“ píše vo svojom komentári Ross Douthat z New York Times.

Za dve desaťročia sa americká politika posunula výrazne doľava a progresívny prúd nikdy nemal väčšiu moc ako teraz. Legislatívny balík za dve miliardy dolárov, ktorý navrhuje Bidenova administratíva, je podľa Douthata akýmsi vyvrcholením tejto politiky, pretože už v najbližších voľbách im hrozí, že kyvadlo moci sa opäť presunie k republikánom, či už s Trumpom, alebo bez neho.

Keď sa na začiatku storočia ocitli liberáli v pasci bushovského jastrabého intervencionizmu, o ktorom sa predpokladalo, že bude nadlho dominovať, už ich najbližší nominant a odporca vojny v Iraku Barack Obama sa stal prezidentom na dve funkčné obdobia.

A nenastala ani konzervatívna revolúcia, ktorá by vytvorila silný spoločenský prúd proti progresívnym témam, ako napríklad homosexuálne manželstvá, skôr naopak. To ilustruje aj prudký pokles počtu ľudí, ktorí pravidelne chodia do kostola. Po konci Obamu a Trumpovom víťazstve sa liberáli obávali o osud socialistickej zdravotníckej reformy, no ani tej krátka republikánska vláda nijako neublížila.

„Počas toho, ako progresivizmus postupoval, teda nepadla jedna, ale hneď tri ideológie pravého stredu – križiacky neokonzervativizmus, moralizácia náboženského konzervativizmu aj princíp malého štátu a obmedzovanie vládnych zásahov,“ uzatvára Ross Douthat.

........................................................................................................

Video týždňa: Kresťania musia spolupracovať napriek rozdielom medzi denomináciami

Čo sa stane, keď sa v diskusii stretne katolík, pravoslávny a anglikán? Rod Dreher a Kale Zeldor diskutujú s anglikánskym kňazom Danielom Frenchom o chystaných greenpasoch, zatváraní kostolov, ale aj o tom, či sa má cirkev v súčasnej spoločenskej atmosfére presunúť do „podzemia“.

Dotýkajú sa aj toho, čo kresťanov spája naprieč denomináciami a prečo sú dnes odlišnosti menej dôležité ako potreba spolupráce.