Expremiér Igor Matovič hovorí o boji proti mafii, vzťahu s Borisom Kollárom, o dôvere k Marošovi Žilinkovi či k ministrovi vnútra.
Expremiér Igor Matovič hovorí o boji proti mafii, vzťahu s Borisom Kollárom, o dôvere k Marošovi Žilinkovi či k ministrovi vnútra.
V rozhovore so šéfom OĽaNO sa dočítate:
Nikdy som necítil trpkosť z toho, že nie som premiér. Cítil som trpkosť najmä z toho, ako sa ku mne správali niektoré ultraliberálne médiá a novinári, ktorí od môjho prvého dňa vo funkcii premiéra začali proti mne extrémnu dehumanizačnú kampaň. Trpkosť som cítil aj z toho, ako sa v čase, keď nám konečne začali klesať počty nakazených ľudí, postavili ku mne niektorí koaliční partneri.
Trpkosť zostane. Aj pocit krivdy. Nebolo to fér. Mojím sudcom bol vtedy človek, ktorému nezáležalo na ochrane života, ale na tom, aby boli otvorené reštaurácie. V tej atmosfére, tým, ako to prezentoval, v kombinácii s mojimi chybami, ktoré som robil, to dopadlo takto. Neberiem to však nijako tragicky. Čo nás nezabije, to nás posilní.
Nemôže vás niekto opľuť na ulici a zároveň pozvať na večeru. Nebolo to vhodné. Z mojej strany by to bolo silené.
Nemám už záujem chodiť do bytu na Žilinskej ulici. Nie.
Myslím, že všetci vidíme, že od momentu, ako sa do väzby dostal Vladimír Pčolinský, sa začali diať čudné veci. Začalo to škrípať aj vnútri v koalícii, Sme rodina odvtedy nasadila rétoriku o tom, ako sa tu manipulujú výpovede a ako sa krivdí nevinným ľuďom. Táto rétorika bola voda na mlyn Ficovi, Pellegrinimu a iným ľuďom, po ktorých zákon momentálne ide.
Dospelo to do vrcholného štádia, keď si tu niekto trúfol zatýkať poctivých a statočných vyšetrovateľov a rôznymi manipulatívnymi dôkazmi sa snaží zastaviť celý očistný proces. Treba sa opäť chopiť témy spravodlivosti, bojovať o túto zástavu a zvládnuť tento bod zlomu. Lebo toto je pre Slovensko bod zlomu.
Nemám o tom dôkazy, i keď niektoré indície k tomu smerujú. Nech to vyšetrujú orgány činné v trestnom konaní. Naším cieľom bolo rozviazať ruky poctivým vyšetrovateľom, prokurátorom a sudcom. Keď k takému niečomu došlo, tak sa na to určite príde.
Pre mňa má prípad Pčolinský dve roviny. S Vladom Pčolinským som sa stretol 5-6-krát a diskutovali sme o tom, akú má predstavu o riadení SIS. Aj keď som bol najskôr veľmi opatrný, neskôr som voči nemu získal dôveru. Ľudsky sa mi nechce veriť, že by sa ulakomil na 20-tisícový úplatok.
Čo sa však týka právneho procesu, ktorý námestník generálneho prokurátora zvolil a ako podľa mňa zneužil paragraf 363, tak takéto ohýbanie práva nemá obdoby. Tvrdia to aj špičkoví právnici, sudcovia aj prokurátori.
Nie som právnik, ale v prvom rade sa opieram o svoj prísľub z programového vyhlásenia vlády, že vláda bude dôsledne trvať na dodržiavaní zákazu negatívnych pokynov a okrem iného v tejto súvislosti preskúma zúženie právnej úpravy paragrafu 363 Trestného poriadku tak, aby zodpovedala jej pôvodnému zmyslu.
On iba hľadá slovíčko, ktoré to možno robí trošku slabšie, ale podstata tej vety a verejného prísľubu tejto koalície je, že prokuratúra nebude dávať negatívne pokyny. Toto bol jednoznačne negatívny pokyn. Nejde o to, že daný prípad sa týkal Pčolinského alebo Haščáka. Ide o to, že taký pokyn voči podriadenej prokuratúre je de facto zametenie pod koberec. Je to v rozpore s programovým vyhlásením vlády, s naším záväzkom – a preto to musíme zmeniť.
Generálnym prokurátorom sa stal aj vďaka hlasom OĽaNO na základe jeho vlastnej komunikácie v otázke paragrafu 363, keď hovoril, že ten paragraf robí šarapatu a treba ho upraviť. Dnes bojuje za to, aby zostal v tej istej podobe. To je v rozpore s jeho verejným prísľubom na vypočutí. Nevzbudzuje to dôveru. Zjednodušene sa teraz vedie zápas o paragraf 363, ale toto je ten bod zlomu. Buď budeme akceptovať systém, v ktorom jeden človek stojí nad rozhodnutiami všetkých sudcov na Slovensku na základe svojho vlastného rozhodnutia, alebo tam bude nejaký kontrolný mechanizmus, alebo generálny prokurátor to právo úplne stratí.
Chcem veriť, že je to jeho úprimný právny názor. Zároveň mám o tejto vlastnej túžbe pochybnosť.
Riadim sa názorom ľudí, ktorí sa vyznajú v trestnom práve. Keď si prečítali uznesenie o vznesení obvinenia, je to podľa nich znôška rôznych konštrukcií, postavených na klebetách a domýšľaní si, len aby ich strčili do väzenia. A možno aby páni z krajskej prokuratúry ukázali, akí sú silní a akú majú nad nimi moc.
Postaviť to na tom, že sa vyšetrovatelia, ktorí tvoria jeden tím, bavia o právnom názore, ako formulovať obvinenie a na čom ho postaviť, je úplne normálne...
Stoja na svedectve človeka, ktorý podľa mňa nie je dôveryhodný.
Tak, že podľa môjho názoru je pán sudca Kapinaj v tejto veci v konflikte záujmov, keďže dopredu komunikoval svoj názor, že pre neho nejakí kajúcnici nemajú byť využívaní v trestnom konaní. Ľudia, ktorých poslal do väzby, intenzívne pracujú práve so spolupracujúcimi obvinenými.
Zároveň v tomto prípade vidíme systém, ktorý je možno dohodnutý. Vyšetrovateľ dopredu vie, ktorý prokurátor bude daný prípad riešiť, a vie aj to, aký sudca bude vo veci rozhodovať – a podľa toho si pripravia napríklad zatýkanie. Preto som aj v pracovnej skupine na obnovu dôvery v právny štát prišiel s návrhom, aby sme oddelili sudcu v predprípravnom a prípravnom konaní a sudcu, ktorý bude rozhodovať o merite veci. Chceme tým predísť tomu, aby od začiatku do konca o vás rozhodoval jeden sudca. Chceme nájsť aj mechanizmus, aby nikto nemohol kalkulovať, kedy sa bude zatýkať, aby prípad dostal „ten náš“ prokurátor a sudca.
O konkrétnostiach ešte nechcem hovoriť. Niečo predbežné čakám buď zajtra (piatok, pozn. redakcie), alebo v priebehu budúceho týždňa. Dlhšie to naťahovať nemôžeme. Dlhšie nemôžeme držať v neistote statočných a poctivých policajtov, sudcov a prokurátorov, ktorí si spolu so svojimi rodinami možno kladú legitímne otázky, či im to stojí za to. Či im často za bežný plat stojí za to riskovať bezpečnosť ich rodín a či sa má manželka poctivého vyšetrovateľa báť toho, že bude dlhé roky bez manžela len preto, lebo si dovolil smrteľný hriech: vyšetrovať. Takto ten systém dnes stojí. A my musíme tieto chyby opraviť.
Bude veľmi ťažké dohodnúť sa s Borisom Kollárom na vyriešení tohto problému. Ja však verím, že sa dohodneme k spokojnosti dobrých ľudí na Slovensku, ktorí chcú, aby sme si pred zákonom boli všetci rovní.
Neviem, aký bude výsledok. Určite by teraz nebolo vhodné experimentovať s vládou s podporou 77 poslancov, lebo to je naozaj o chlp. Mafia nakradla naozaj veľa a obávam sa, že dvoch-troch ľudí by si dokázali kúpiť a tým pádom by bol koniec. Urobím všetko preto, aby sme zostali spolu aj s Borisom Kollárom. On však musí pochopiť, že takto to ďalej nepôjde.
Bolo a je to myslené veľmi vážne. Ak by to nakoniec malo byť o tom, že jeden človek bude mať svoj atómový kufrík a bude môcť dostať vagabundov z väzenia s akýmikoľvek argumentmi, tak taký systém mať nebudeme.
To nie je o ľutovaní. Chcel som vyskladať vládu, ktorá bude mať čo najväčšiu podporu, aby nám v kritických chvíľach mafia nenakúpila poslancov a neskončili sme. Preto som chcel vládnuť so štyrmi stranami a odmietol som návrhy Richarda Sulíka, aby sme vládli ako tri strany. Ak by som súhlasil, podľa mňa by sme už dnes boli „rozobratí“.
Myslím, že bolo dobrým rozhodnutím zobrať do vlády hnutie Sme rodina. Ich podmienkou bolo, že chcú mať jeden silový rezort – buď vnútro, alebo obranu, alebo SIS. Dohodli sme sa na SIS.
Keď Gábor Grendel pred voľbami komunikoval, že by sme sa mali zamyslieť nad tým, či by nemal policajného prezidenta menovať priamo minister vnútra, tak výrazná väčšina, aj novinárskej obce, bola proti s argumentom, že chceme politizovať políciu.
Roman Mikulec sa rozhodol, že skúsi obrátiť na dobrú cestu ľudí, ktorí 12 rokov slúžili absolútnemu zlu. Ukázalo sa, že títo ľudia nedokážu byť spravodliví. Preto sme teraz prišli s návrhom zákona, ktorý umožňuje výmenu policajných funkcionárov.
Po vojne je každý generál. Ak mal takýto názor, mal ho komunikovať pred rokom na poslaneckom klube, mohol sa stretnúť so mnou, mohol ako šéf bezpečnostného výboru zvolať stretnutie s ministrom vnútra, so mnou, prípadne ešte s inými ľuďmi a povedať tento názor. Ja ho počujem od neho prvýkrát.
Ja si myslím, že áno. A najmä keď to hovoria ľudia ako skorumpovaný mafián. Keď šéf mafie Robert Fico ukazuje na ministra vnútra, že je zlý a mal by ísť dole, tak neexistuje lepšie vysvedčenie, že minister vnútra je na správnom mieste.
Bol by dobrým ministrom vnútra, preto som ho aj počas kreovania vlády oslovil. Jeho rozhodnutie bolo vtedy také, že vzhľadom aj na svoje obvinenie do toho nešiel. Určite by bol Gábor dobrým ministrom vnútra. Povedzme si, že chvála Bohu, že nemáme len jedného človeka, ktorý je dobrým ministrom vnútra, a že máme aj záložného ministra.
Osobne si myslím, že Roman Mikulec má dnes zostať na svojom mieste, lebo si robotu robí dobre. Výsledky vidíme. Policajti a prokurátori, najmä teda policajti, si robia svoju robotu. Desiatky Ficových vlastných ľudí svedčia proti nemu, proti celému skorumpovanému systému. A toto umožnil tento minister vnútra. Teraz ho za to budeme súdiť? Alebo budeme teraz dávať na slová zločincov, ktorí budú súdiť ministrov vnútra? Nie, nech ich súdi história. Uvidíme, aké budú nasledujúce kroky. Myslím si, že sme zatiaľ nemali ministra vnútra, ktorý by zabezpečil takýto očistný proces spoločnosti.
Pozrite sa. Pod ministra vnútra spadá 55-tisíc zamestnancov. To je obrovská masa ľudí. Samozrejme, že tam niektorí môžu zlyhať, ale to, že tu niekto podľa môjho názoru evidentne hrá nie na strane spravodlivosti, ale snaží sa zvrátiť chod očistného procesu, o policajnej inšpekcii konkrétne hovorím, nepovažujem za zlyhanie ministra vnútra.
Chápal som jeho prístup, že chcel dať priestor aj dlhoročným smeráckym nominantom, ktorí tam robili, a dať im možnosť, že to robia so Slovenskom dobre. Keď vidíme, že mnohí z nich zlyhávajú, tak ich treba začať meniť. Je polčas, treba sa nadýchnuť, verím, že zmena zákona na tejto schôdzi prejde, a verím, že bude mať rozviazané ruky konať aj personálne.
Naozaj si myslím, že po šiestich mesiacoch, čo je vo funkcií, sme mohli byť v očkovaní úplne niekde inde. Samozrejme, že si uvedomujem hlavnú zodpovednosť páchateľov nízkej zaočkovanosti, ako sú Robert Fico, Kotleba a všetci tí blázni, čo sa snažia zneužívať strach z očkovania na svoje politické ciele, tak títo ľudia sú zodpovední, ale od pána ministra som neregistroval žiaden trošku inovatívny prístup, ako by sme očkovanosť zvýšili.
Z môjho pohľadu mal rezignovaný prístup a ten mal aj teraz pri nábehu tretej vlny. V polovičke júla som bol súčasťou dohody, kde sme verejne sľúbili rodičom, že budú môcť poslať svoje deti bezpečne do škôl. Že sa tam ráno budú môcť deti samotestovať v škole, tak ako to bežalo v Rakúsku. Z tohto sľubu nič. Minister školstva sa rozhodol, že sa mu to takto nechce robiť a že on naverímboha porozdáva niektorým rodičom domov testy.
Mne to pripadá ako neorganizovaný chaos a deti sme tam vystavili úplne zbytočnému riziku. V tejto veci kto je zodpovedný? No minister školstva, že sa na to vykašlal, a logicky aj minister zdravotníctva, že nebil na poplach. Každý súdny človek vie, že keď 700-tisíc detí pošleme do prostredia, ktoré nie je pretestované, a nevieme, kto ten covid má, tak deti si to tam v triedach vymenia, donesú to do domácností, do firiem a presne toto sa teraz deje. Prečo rastieme?
Krásne to teraz vidieť, že do pár dní, ako deti vbehli do školy, sme začali prudko rásť. Je to zlyhanie aj ministra školstva, aj zdravotníctva. Treba to pomenovať. Čo budem hovoriť, že to spravili všetko super a je to bezpečné? Toto nebol bezpečný návrat detí do škôl.
Bol by som rád, keby sa v prvom rade unormálnili. Ja im to hovorím dva mesiace na každej koaličnej rade, na každom rokovaní vlády, že riskujú s deťmi v školách, ale aj s ich rodičmi a celkovo s ekonomikou. Samozrejme, že keď príde krutá tretia vlna, tak to budú znova mimoriadne ekonomické škody a všetci sa na to budeme skladať. Ale to je, akoby som hrach o stenu hádzal.
Mrzí ma ten rezignovaný prístup, až mi to pomaly pripadá, že sme zvolili stratégiu – však premoríme ľudí, ktorí sa neočkovali. Lenže to je rezignácia, nie preventívne opatrenie chrániť a tlmiť tú vlnu tak, aby sme nezahltili nemocnice. Mimoriadne ma to mrzí. Bohužiaľ, opäť sa k nim pridal aj Rišo. Takisto sme dali verejný prístup, že keď to buchne, tak sa budú môcť zamestnanci testovať. Nič pre to nie je urobené. Vôbec nie sme nachystaní a sme vydaní napospas tretej vlne, ktorá dramaticky rastie.
To je otázka najprv elementárnej matematiky, potom spravodlivosti, otázka dodržania slova a potom otázka presvedčenia, či spáchala alebo nespáchala podvod.
Keď pôjdem od konca, tak som naozaj presvedčený, že pri prenájme budovy ministerstva spravodlivosti Mária Kolíková spáchala podvod v rozsahu niekoľko miliónov eur v prospech dlhoročného obchodného partnera svojho vlastného brata. Ten má z toho biznisový prospech. Odchádzala večer predtým, ako potom na druhý deň výberová komisia rozhodla o tom, že pôjde o biznis pri prenájme budovy ministerstva spravodlivosti v prospech partnera jej brata. To je otázka podvodu.
Druhá otázka dodržania slova. SaS nám tu nemôže hovoriť roky o tom, ako treba dodržiavať dohody v dobrom alebo zlom počasí, keď nám to vyhovuje alebo keď nie. Tak potom treba dodržiavať dohody. Doteraz rok a pol im vyhovovala dohoda, že mali viac ministerstiev, ako sa posnažili vo voľbách. Patrili im dve ministerstvá, dostali tri. Dnes, keď by mali mať podľa tej istej dohody tri, hovoria, že budú mať štyri, hoci je to v rozpore s koaličnou zmluvou.
A potom je to otázka matematiky. Keby sme si aj povedali, že neplatí koaličná zmluva, že ju rušíme a ideme nanovo prepočítať nároky jednotlivých koaličných strán, tak keď vypočítate 19 delené 92, tak vám zase vyjdú, čuduj sa svete, tri ministerstvá.
To sú dôvody, prečo by ministerka spravodlivosti nemala byť ministerkou. My sme však išli ďalej. Nám ide iba o to, aby mala strana SaS tri kreslá a môže si vybrať, ktoré tri ministerstvá z tých štyroch si chce nechať. Nie je to otázka boja proti Márii Kolíkovej, to je otázka boja za spravodlivosť a dodržiavanie dohôd.
Hovorte.
Buď bude koalícia ďalej fungovať podľa koaličných dohôd, a to hovorím aj za našich 52 poslancov, ktorí sú v poslaneckom klube. Nemôže to byť o tom, že budeme od nich vyžadovať plnenie všetkých bodov koaličnej zmluvy a nebudú si môcť predložiť vlastný návrh bez toho, aby im ho Sulík schválil, lebo to je jej súčasťou, že každý jeden môže vetovať. Ale pri ďalšom riadku, ktorý hovorí, že strana SaS má mať troch ministrov, si povieme, že to už neplatí, lebo si povedali, že majú štyroch. Lebo si tak povedali. No mali sa viac snažiť vo voľbách. Dôveru na to nedostali, aby mali o ministerstvo viac.
Treba si zodpovedať základnú otázku. Buď koaličná zmluva platí a majú troch, alebo zmluva neplatí, prepočítame počty poslancov a majú znova troch. Musia si vybrať jeden alebo druhý spôsob prepočtu.
Je to otázka spravodlivosti. Ale keď sa bavíme o politickej spravodlivosti, tak dnes je stokrát viac nadradená otázka základnej spravodlivosti, a keď tú zúžim, tak je to paragraf 363. Preto som aj povedal, že túto otázku odsúvame bokom. Zatiaľ Mária Kolíková na svojom ministerskom mieste je a hovorím, nám je jedno, či pôjde „dole“ Sulík, Gröhling alebo Korčok. Nám je jedno, či sa toho kresla jeden z týchto pánov vzdá v prospech Márie Kolíkovej. Nejde o Máriu Kolíkovú, ale o tie tri miesta.
Hoci takto je to do budúcna spravodlivé a v súlade s dohodami, dnes je prioritná otázka úplne iná. Preto som aj na minulej koaličnej rade povedal, aby sme to odložili bokom a išli riešiť podstatu. A to je spravodlivosť, paragraf 363 a istota statočných vyšetrovateľov, že môžu ísť zločinu po krku bez toho, aby boli za to potrestaní.
Rozhodol som sa, že začnem bojovať so skorumpovanými politikmi v čase, keď ma vystrašil prieskum agentúry Focus, kde mali Fico, Mečiar a Slota dokopy ústavnú väčšinu. To bolo 21. augusta 2008, keď mala naša Rebeka presne tri roky. A vtedy som si povedal, že takýmto vagabundom sa treba postaviť zoči-voči, aj keď mi to pripadá nereálne, že ich niekedy porazíme.
Pre mňa je alfa a omega akejkoľvek reformy to, aby zákon platil pre každého rovnako, aby sme si boli pred zákonom rovní. A aby sme pred spravodlivosťou nemohli utiecť. To je pre mňa reforma reforiem – a to sa deje. To je výsledok toho, že 26 ľudí z Ficovej skorumpovanej mafie, z organizovaného zločineckého systému, sa už priznalo.
To nie sú len nejakí kajúcnici, to sú priamo ich ľudia, ktorí boli v obrovských funkciách, hovoria, ako to fungovalo, je im to ľúto, no, bohužiaľ, stovky miliónov sú rozkradnutné. Toto je tá základná reforma. Aj keby sme žiadnu inú neurobili, tak sme urobili na sto rokov dopredu viac ako to, čo urobil Fico.
Toto je alfa a omega. Jasné, že popri tom by bolo dobré, aby sme upratali aj iné oblasti. Preto aj ja predstavím hádam v dohľadnom období daňovo-odvodovú reformu. A keď sa ma opýtate kedy, tak vám poviem, že nepoviem.