Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Pozerať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Zapnúť upozornenia

Igor Matovič

Po zatknutí Pčolinského sa začali diať čudné veci (video + text)

Expremiér Igor Matovič hovorí o boji proti mafii, vzťahu s Borisom Kollárom, o dôvere k Marošovi Žilinkovi či k ministrovi vnútra.

V rozhovore so šéfom OĽaNO sa dočítate:

  • prečo odmietol pozvanie Richarda Sulíka na pizzu,
  • čo sa podľa neho v skutočnosti deje v bezpečnostných zložkách po zatknutí vyšetrovateľov NAKA,
  • ako vážne myslí svoje slová o vláde bez Borisa Kollára,
  • či nenastal čas vymeniť ministra vnútra,
  • prečo sa kriticky pozerá na prácu ministra zdravotníctva Lengvarského,
  • či trvá na tom, že Mária Kolíková spáchala podvod, a prečo nesúhlasí s novým ministerstvom pre SaS.

Ešte stále cítite trpkosť z toho, že už nie ste premiér, alebo ste už chytili „druhý dych“?

Nikdy som necítil trpkosť z toho, že nie som premiér. Cítil som trpkosť najmä z toho, ako sa ku mne správali niektoré ultraliberálne médiá a novinári, ktorí od môjho prvého dňa vo funkcii premiéra začali proti mne extrémnu dehumanizačnú kampaň. Trpkosť som cítil aj z toho, ako sa v čase, keď nám konečne začali klesať počty nakazených ľudí, postavili ku mne niektorí koaliční partneri.

Stále máte ten pocit v sebe?

Trpkosť zostane. Aj pocit krivdy. Nebolo to fér. Mojím sudcom bol vtedy človek, ktorému nezáležalo na ochrane života, ale na tom, aby boli otvorené reštaurácie. V tej atmosfére, tým, ako to prezentoval, v kombinácii s mojimi chybami, ktoré som robil, to dopadlo takto. Neberiem to však nijako tragicky. Čo nás nezabije, to nás posilní.

Po marcovej rekonštrukcii vlády urobil voči vám Richard Sulík ústretové gesto. Vy ste však jeho pozvanie na večeru z jeho pizza piecky ignorovali. Prečo?

Nemôže vás niekto opľuť na ulici a zároveň pozvať na večeru. Nebolo to vhodné. Z mojej strany by to bolo silené.

A ani k tomu nedôjde?

Nemám už záujem chodiť do bytu na Žilinskej ulici. Nie.

Prejdime k najdôležitejším udalostiam v krajine. Potom ako ste vyhrali voľby, sa zdalo, že vyšetrovanie korupcie naberá na obrátkach. Mnoho vplyvných ľudí bolo a je vo väzbe. Potom sa však niečo zmenilo. Prišli podozrenia o manipulácii výpovedí, generálna prokuratúra prepustila z väzby exriaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského, policajná inšpekcia zatkla elitných vyšetrovateľov NAKA, ktorí skončili vo väzbe. Čo sa podľa vás udialo?

Myslím, že všetci vidíme, že od momentu, ako sa do väzby dostal Vladimír Pčolinský, sa začali diať čudné veci. Začalo to škrípať aj vnútri v koalícii, Sme rodina odvtedy nasadila rétoriku o tom, ako sa tu manipulujú výpovede a ako sa krivdí nevinným ľuďom. Táto rétorika bola voda na mlyn Ficovi, Pellegrinimu a iným ľuďom, po ktorých zákon momentálne ide.

Dospelo to do vrcholného štádia, keď si tu niekto trúfol zatýkať poctivých a statočných vyšetrovateľov a rôznymi manipulatívnymi dôkazmi sa snaží zastaviť celý očistný proces. Treba sa opäť chopiť témy spravodlivosti, bojovať o túto zástavu a zvládnuť tento bod zlomu. Lebo toto je pre Slovensko bod zlomu.

Tvrdíte, že veci sa začali meniť po zatknutí Vladimíra Pčolinského. Pracovala podľa vás SIS na tom, aby účelovo spochybňovala prácu vyšetrovateľov NAKA?

Nemám o tom dôkazy, i keď niektoré indície k tomu smerujú. Nech to vyšetrujú orgány činné v trestnom konaní. Naším cieľom bolo rozviazať ruky poctivým vyšetrovateľom, prokurátorom a sudcom. Keď k takému niečomu došlo, tak sa na to určite príde.

Niekoľko dní či týždňov pred podaním obžaloby na súd prepustil námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera na slobodu Vladimíra Pčolinského. Presvedčili vás právne argumenty pána Kanderu, ktorými svoje rozhodnutie odôvodnil?

Pre mňa má prípad Pčolinský dve roviny. S Vladom Pčolinským som sa stretol 5-6-krát a diskutovali sme o tom, akú má predstavu o riadení SIS. Aj keď som bol najskôr veľmi opatrný, neskôr som voči nemu získal dôveru. Ľudsky sa mi nechce veriť, že by sa ulakomil na 20-tisícový úplatok.

Čo sa však týka právneho procesu, ktorý námestník generálneho prokurátora zvolil a ako podľa mňa zneužil paragraf 363, tak takéto ohýbanie práva nemá obdoby. Tvrdia to aj špičkoví právnici, sudcovia aj prokurátori.

Ako ktorí, dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda napríklad tvrdí, že z právneho hľadiska mu argumentácia pána Kanderu absolútne sedí. O aké názory sa opierate vy?

Nie som právnik, ale v prvom rade sa opieram o svoj prísľub z programového vyhlásenia vlády, že vláda bude dôsledne trvať na dodržiavaní zákazu negatívnych pokynov a okrem iného v tejto súvislosti preskúma zúženie právnej úpravy paragrafu 363 Trestného poriadku tak, aby zodpovedala jej pôvodnému zmyslu.

Boris Kollár sa pri svojej argumentácii proti zmene paragrafu 363 odvoláva na slovo „preskúma“...

On iba hľadá slovíčko, ktoré to možno robí trošku slabšie, ale podstata tej vety a verejného prísľubu tejto koalície je, že prokuratúra nebude dávať negatívne pokyny. Toto bol jednoznačne negatívny pokyn. Nejde o to, že daný prípad sa týkal Pčolinského alebo Haščáka. Ide o to, že taký pokyn voči podriadenej prokuratúre je de facto zametenie pod koberec. Je to v rozpore s programovým vyhlásením vlády, s naším záväzkom – a preto to musíme zmeniť.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka sa verejne vyjadril, že by bol nerád, ak by sa paragraf 363 zmenil, lebo by sa ocitol v úlohe štatistu. Pán Žilinka sa dostal do funkcie aj vďaka hlasom OĽaNO. Dôverujete mu, že sa správa nezávisle a čestne, alebo nie?

Generálnym prokurátorom sa stal aj vďaka hlasom OĽaNO na základe jeho vlastnej komunikácie v otázke paragrafu 363, keď hovoril, že ten paragraf robí šarapatu a treba ho upraviť. Dnes bojuje za to, aby zostal v tej istej podobe. To je v rozpore s jeho verejným prísľubom na vypočutí. Nevzbudzuje to dôveru. Zjednodušene sa teraz vedie zápas o paragraf 363, ale toto je ten bod zlomu. Buď budeme akceptovať systém, v ktorom jeden človek stojí nad rozhodnutiami všetkých sudcov na Slovensku na základe svojho vlastného rozhodnutia, alebo tam bude nejaký kontrolný mechanizmus, alebo generálny prokurátor to právo úplne stratí.

Maroš Žilinka môže mať tento názor z rôznych dôvodov. Môže to byť jeho úprimný právny názor, ktorý mohol nadobudnúť až po verejnom vypočutí. Alebo ho môže motivovať niečo iné. Keď sa pozriete na Maroša Žilinku, vidíte čestného a neovplyvniteľného človeka?

Chcem veriť, že je to jeho úprimný právny názor. Zároveň mám o tejto vlastnej túžbe pochybnosť.

Elitní vyšetrovatelia NAKA Pavol Ďurka, Ján Čurilla, Milan Sabota a Štefan Mašín boli vzatí do väzby. Spolu s nimi aj šéf policajnej inšpekcie Peter Scholtz. Vy hovoríte, že sú to čestní ľudia, a emotívne zdôrazňujete, ako bojovali proti mafii. Odkiaľ máte istotu, že nespáchali to, z čoho sú obvinení?

Riadim sa názorom ľudí, ktorí sa vyznajú v trestnom práve. Keď si prečítali uznesenie o vznesení obvinenia, je to podľa nich znôška rôznych konštrukcií, postavených na klebetách a domýšľaní si, len aby ich strčili do väzenia. A možno aby páni z krajskej prokuratúry ukázali, akí sú silní a akú majú nad nimi moc.

Postaviť to na tom, že sa vyšetrovatelia, ktorí tvoria jeden tím, bavia o právnom názore, ako formulovať obvinenie a na čom ho postaviť, je úplne normálne...

To obvinenie je však založené na inej veci. Jedna vec je postavená na údajnej manipulácii výpovede spolupracujúceho obvineného Csabu Dömötöra. Druhá je o tom, že bývalý mafián Martin Mikulec sa vraj vrátil zo zahraničia na Slovensko a chcel spolupracovať s vyšetrovateľmi. Vyšetrovateľ Čurilla mu údajne zákulisne vyslal signál, nech sa na Slovensko nevracia, s úmyslom „našiť“ na neho kolúznu väzbu. Pán Mikulec odišiel do Česka, kde sa obesil. Takto znejú tie obvinenia. Odkiaľ máte istotu, že títo vyšetrovatelia sú nevinní?

Stoja na svedectve človeka, ktorý podľa mňa nie je dôveryhodný.

Opýtam sa to inak. To, či tí ľudia pôjdu do väzby, posudzuje niekoľko štátnych orgánov. Vyšetrovatelia policajnej inšpekcie, prokurátori z krajskej prokuratúry v Bratislave, napríklad Juraj Chylo a okresný sudca Bratislava 3, pán Juraj Kapinaj. Keď títo ľudia posúdili váhu dôkaznej situácie tak, že títo vyšetrovatelia majú ísť do kolúznej väzby, ako si to vysvetľujete?

Tak, že podľa môjho názoru je pán sudca Kapinaj v tejto veci v konflikte záujmov, keďže dopredu komunikoval svoj názor, že pre neho nejakí kajúcnici nemajú byť využívaní v trestnom konaní. Ľudia, ktorých poslal do väzby, intenzívne pracujú práve so spolupracujúcimi obvinenými.

Zároveň v tomto prípade vidíme systém, ktorý je možno dohodnutý. Vyšetrovateľ dopredu vie, ktorý prokurátor bude daný prípad riešiť, a vie aj to, aký sudca bude vo veci rozhodovať – a podľa toho si pripravia napríklad zatýkanie. Preto som aj v pracovnej skupine na obnovu dôvery v právny štát prišiel s návrhom, aby sme oddelili sudcu v predprípravnom a prípravnom konaní a sudcu, ktorý bude rozhodovať o merite veci. Chceme tým predísť tomu, aby od začiatku do konca o vás rozhodoval jeden sudca. Chceme nájsť aj mechanizmus, aby nikto nemohol kalkulovať, kedy sa bude zatýkať, aby prípad dostal „ten náš“ prokurátor a sudca.

Predpokladám, že pracovná skupina bude riešiť aj zmenu voľby policajného prezidenta, zmenu fungovania policajnej inšpekcie a ďalšie veci. Aké konkrétne výsledky očakávate a kedy ich uvidíme?

O konkrétnostiach ešte nechcem hovoriť. Niečo predbežné čakám buď zajtra (piatok, pozn. redakcie), alebo v priebehu budúceho týždňa. Dlhšie to naťahovať nemôžeme. Dlhšie nemôžeme držať v neistote statočných a poctivých policajtov, sudcov a prokurátorov, ktorí si spolu so svojimi rodinami možno kladú legitímne otázky, či im to stojí za to. Či im často za bežný plat stojí za to riskovať bezpečnosť ich rodín a či sa má manželka poctivého vyšetrovateľa báť toho, že bude dlhé roky bez manžela len preto, lebo si dovolil smrteľný hriech: vyšetrovať. Takto ten systém dnes stojí. A my musíme tieto chyby opraviť.

Na zmenu zákonov potrebujete politickú podporu a Boris Kollár z hnutia Sme rodina má so zmenou paragrafu 363, ktorý sa týka právomocí generálneho prokurátora, zásadný problém. Vy ste mu spolu s premiérom Hegerom adresovali veľmi silné slová o tom, že vo veciach právneho štátu neustúpite a viete si predstaviť aj vládu bez neho. No vládnuť so 75 poslancami, navyše pri vašich vzťahoch s Richardom Sulíkom, sa zdá byť dopredu odsúdené na neúspech. Otázka znie takto. Nebude to nakoniec tak, že všetky závery pracovnej skupiny presadíte aj s podporou hnutia Sme rodina a sporný paragraf 363 nakoniec prejde vďaka kompromisu len s miernejšou úpravou?

Bude veľmi ťažké dohodnúť sa s Borisom Kollárom na vyriešení tohto problému. Ja však verím, že sa dohodneme k spokojnosti dobrých ľudí na Slovensku, ktorí chcú, aby sme si pred zákonom boli všetci rovní.

Neviem, aký bude výsledok. Určite by teraz nebolo vhodné experimentovať s vládou s podporou 77 poslancov, lebo to je naozaj o chlp. Mafia nakradla naozaj veľa a obávam sa, že dvoch-troch ľudí by si dokázali kúpiť a tým pádom by bol koniec. Urobím všetko preto, aby sme zostali spolu aj s Borisom Kollárom. On však musí pochopiť, že takto to ďalej nepôjde.

Ako vážne ste teda mysleli tie slová, že vládnuť sa dá aj bez Sme rodina?

Bolo a je to myslené veľmi vážne. Ak by to nakoniec malo byť o tom, že jeden človek bude mať svoj atómový kufrík a bude môcť dostať vagabundov z väzenia s akýmikoľvek argumentmi, tak taký systém mať nebudeme.

Ľutujete, že ste dali Slovenskú informačnú službu do rúk hnutia Sme rodina?

To nie je o ľutovaní. Chcel som vyskladať vládu, ktorá bude mať čo najväčšiu podporu, aby nám v kritických chvíľach mafia nenakúpila poslancov a neskončili sme. Preto som chcel vládnuť so štyrmi stranami a odmietol som návrhy Richarda Sulíka, aby sme vládli ako tri strany. Ak by som súhlasil, podľa mňa by sme už dnes boli „rozobratí“.

Myslím, že bolo dobrým rozhodnutím zobrať do vlády hnutie Sme rodina. Ich podmienkou bolo, že chcú mať jeden silový rezort – buď vnútro, alebo obranu, alebo SIS. Dohodli sme sa na SIS.

Prejdime k politickej zodpovednosti za súčasné dianie. Dnes ste v parlamente obhajovali ministra vnútra Romana Mikulca. Výhrada, ktorá sa dá mimo argumentov opozície smerovať voči ministrovi vnútra, znie tak, že mohol iniciovať zmenu legislatívy, po ktorej teraz voláte, oveľa skôr, aj hneď po voľbách. Prišla síce pandémia, ale v perspektíve dnešných udalostí to znie skôr ako výhovorka. Vo funkcii preto ešte dlho pôsobil policajný prezident Milan Lučanský, vo funkcii zostal šéf NAKA Branislav Zurian a aj šéf policajnej inšpekcie Adrián Szabó skončil vo funkcii len tesne predtým, ako ho zatkli a ako sa následne priznal ku korupcii. Spravil Roman Mikulec svojou pasivitou chybu?

Keď Gábor Grendel pred voľbami komunikoval, že by sme sa mali zamyslieť nad tým, či by nemal policajného prezidenta menovať priamo minister vnútra, tak výrazná väčšina, aj novinárskej obce, bola proti s argumentom, že chceme politizovať políciu.

Roman Mikulec sa rozhodol, že skúsi obrátiť na dobrú cestu ľudí, ktorí 12 rokov slúžili absolútnemu zlu. Ukázalo sa, že títo ľudia nedokážu byť spravodliví. Preto sme teraz prišli s návrhom zákona, ktorý umožňuje výmenu policajných funkcionárov.

Vyhli ste sa odpovedi na otázku. Pred dvomi dňami tu sedel váš kolega Juraj Krúpa a ten povedal: „To, že neboli robené zásadné personálne zmeny, považujem za chybu. Malo sa to robiť oveľa skôr, pretože sme rok a pol s týmito ľuďmi pracovali a dostali nás tam, kde teraz sme.“ Bol pán Krúpa príliš prísny?

Po vojne je každý generál. Ak mal takýto názor, mal ho komunikovať pred rokom na poslaneckom klube, mohol sa stretnúť so mnou, mohol ako šéf bezpečnostného výboru zvolať stretnutie s ministrom vnútra, so mnou, prípadne ešte s inými ľuďmi a povedať tento názor. Ja ho počujem od neho prvýkrát.

Inzercia

Mal by minister Mikulec ostať vo svojej funkcií?

Ja si myslím, že áno. A najmä keď to hovoria ľudia ako skorumpovaný mafián. Keď šéf mafie Robert Fico ukazuje na ministra vnútra, že je zlý a mal by ísť dole, tak neexistuje lepšie vysvedčenie, že minister vnútra je na správnom mieste.

Vy máte vo svojich radoch človeka, ktorý by Mikulca mohol nahradiť. Pán Grendel by nebol dobrým ministrom vnútra?

Bol by dobrým ministrom vnútra, preto som ho aj počas kreovania vlády oslovil. Jeho rozhodnutie bolo vtedy také, že vzhľadom aj na svoje obvinenie do toho nešiel. Určite by bol Gábor dobrým ministrom vnútra. Povedzme si, že chvála Bohu, že nemáme len jedného človeka, ktorý je dobrým ministrom vnútra, a že máme aj záložného ministra.

Nenastal jeho čas?

Osobne si myslím, že Roman Mikulec má dnes zostať na svojom mieste, lebo si robotu robí dobre. Výsledky vidíme. Policajti a prokurátori, najmä teda policajti, si robia svoju robotu. Desiatky Ficových vlastných ľudí svedčia proti nemu, proti celému skorumpovanému systému. A toto umožnil tento minister vnútra. Teraz ho za to budeme súdiť? Alebo budeme teraz dávať na slová zločincov, ktorí budú súdiť ministrov vnútra? Nie, nech ich súdi história. Uvidíme, aké budú nasledujúce kroky. Myslím si, že sme zatiaľ nemali ministra vnútra, ktorý by zabezpečil takýto očistný proces spoločnosti.

Zároveň sme nemali ministra vnútra, za ktorého by boli takíto elitní vyšetrovatelia vo vyšetrovacej väzbe, spolu so šéfom inšpekcie, ktorého tam dosadil. To sú tie dôvody, nie?

Pozrite sa. Pod ministra vnútra spadá 55-tisíc zamestnancov. To je obrovská masa ľudí. Samozrejme, že tam niektorí môžu zlyhať, ale to, že tu niekto podľa môjho názoru evidentne hrá nie na strane spravodlivosti, ale snaží sa zvrátiť chod očistného procesu, o policajnej inšpekcii konkrétne hovorím, nepovažujem za zlyhanie ministra vnútra.

Chápal som jeho prístup, že chcel dať priestor aj dlhoročným smeráckym nominantom, ktorí tam robili, a dať im možnosť, že to robia so Slovenskom dobre. Keď vidíme, že mnohí z nich zlyhávajú, tak ich treba začať meniť. Je polčas, treba sa nadýchnuť, verím, že zmena zákona na tejto schôdzi prejde, a verím, že bude mať rozviazané ruky konať aj personálne.

Často sa dosť tvrdo mediálne vyjadrujete na adresu ministra zdravotníctva Lengvarského. Nepáči sa vám, ako dopadla očkovacia kampaň, koľko percent ľudí máme zaočkovaných. Na začiatku septembra ste v RTVS nevylúčili ani jeho výmenu. Pána ministra len strašíte alebo to myslíte vážne?

Naozaj si myslím, že po šiestich mesiacoch, čo je vo funkcií, sme mohli byť v očkovaní úplne niekde inde. Samozrejme, že si uvedomujem hlavnú zodpovednosť páchateľov nízkej zaočkovanosti, ako sú Robert Fico, Kotleba a všetci tí blázni, čo sa snažia zneužívať strach z očkovania na svoje politické ciele, tak títo ľudia sú zodpovední, ale od pána ministra som neregistroval žiaden trošku inovatívny prístup, ako by sme očkovanosť zvýšili.

Z môjho pohľadu mal rezignovaný prístup a ten mal aj teraz pri nábehu tretej vlny. V polovičke júla som bol súčasťou dohody, kde sme verejne sľúbili rodičom, že budú môcť poslať svoje deti bezpečne do škôl. Že sa tam ráno budú môcť deti samotestovať v škole, tak ako to bežalo v Rakúsku. Z tohto sľubu nič. Minister školstva sa rozhodol, že sa mu to takto nechce robiť a že on naverímboha porozdáva niektorým rodičom domov testy.

Mne to pripadá ako neorganizovaný chaos a deti sme tam vystavili úplne zbytočnému riziku. V tejto veci kto je zodpovedný? No minister školstva, že sa na to vykašlal, a logicky aj minister zdravotníctva, že nebil na poplach. Každý súdny človek vie, že keď 700-tisíc detí pošleme do prostredia, ktoré nie je pretestované, a nevieme, kto ten covid má, tak deti si to tam v triedach vymenia, donesú to do domácností, do firiem a presne toto sa teraz deje. Prečo rastieme?

Krásne to teraz vidieť, že do pár dní, ako deti vbehli do školy, sme začali prudko rásť. Je to zlyhanie aj ministra školstva, aj zdravotníctva. Treba to pomenovať. Čo budem hovoriť, že to spravili všetko super a je to bezpečné? Toto nebol bezpečný návrat detí do škôl.

A dôsledkom tohto konania je len to, že to poviete teraz v relácii, alebo sa bude smerom k nim aj niečo diať?

Bol by som rád, keby sa v prvom rade unormálnili. Ja im to hovorím dva mesiace na každej koaličnej rade, na každom rokovaní vlády, že riskujú s deťmi v školách, ale aj s ich rodičmi a celkovo s ekonomikou. Samozrejme, že keď príde krutá tretia vlna, tak to budú znova mimoriadne ekonomické škody a všetci sa na to budeme skladať. Ale to je, akoby som hrach o stenu hádzal.

Mrzí ma ten rezignovaný prístup, až mi to pomaly pripadá, že sme zvolili stratégiu – však premoríme ľudí, ktorí sa neočkovali. Lenže to je rezignácia, nie preventívne opatrenie chrániť a tlmiť tú vlnu tak, aby sme nezahltili nemocnice. Mimoriadne ma to mrzí. Bohužiaľ, opäť sa k nim pridal aj Rišo. Takisto sme dali verejný prístup, že keď to buchne, tak sa budú môcť zamestnanci testovať. Nič pre to nie je urobené. Vôbec nie sme nachystaní a sme vydaní napospas tretej vlne, ktorá dramaticky rastie.

Do tretice k ministrom. Mária Kolíková odišla zo strany Za ľudí a spolu so svojou skupinkou našla v poslaneckom klube SaS bezpečný prístav. O nej ste v polovici júla Marekovi Vagovičovi povedali, že spáchala podvod. Je toto vaša hlavná motivácia, aby ste ju teraz pripravili o ministerské kreslo, hoci oficiálne argumentujete, že SaS nemá na ďalšie ministerstvo nárok?

To je otázka najprv elementárnej matematiky, potom spravodlivosti, otázka dodržania slova a potom otázka presvedčenia, či spáchala alebo nespáchala podvod.

Keď pôjdem od konca, tak som naozaj presvedčený, že pri prenájme budovy ministerstva spravodlivosti Mária Kolíková spáchala podvod v rozsahu niekoľko miliónov eur v prospech dlhoročného obchodného partnera svojho vlastného brata. Ten má z toho biznisový prospech. Odchádzala večer predtým, ako potom na druhý deň výberová komisia rozhodla o tom, že pôjde o biznis pri prenájme budovy ministerstva spravodlivosti v prospech partnera jej brata. To je otázka podvodu.

Druhá otázka dodržania slova. SaS nám tu nemôže hovoriť roky o tom, ako treba dodržiavať dohody v dobrom alebo zlom počasí, keď nám to vyhovuje alebo keď nie. Tak potom treba dodržiavať dohody. Doteraz rok a pol im vyhovovala dohoda, že mali viac ministerstiev, ako sa posnažili vo voľbách. Patrili im dve ministerstvá, dostali tri. Dnes, keď by mali mať podľa tej istej dohody tri, hovoria, že budú mať štyri, hoci je to v rozpore s koaličnou zmluvou.

A potom je to otázka matematiky. Keby sme si aj povedali, že neplatí koaličná zmluva, že ju rušíme a ideme nanovo prepočítať nároky jednotlivých koaličných strán, tak keď vypočítate 19 delené 92, tak vám zase vyjdú, čuduj sa svete, tri ministerstvá.

To sú dôvody, prečo by ministerka spravodlivosti nemala byť ministerkou. My sme však išli ďalej. Nám ide iba o to, aby mala strana SaS tri kreslá a môže si vybrať, ktoré tri ministerstvá z tých štyroch si chce nechať. Nie je to otázka boja proti Márii Kolíkovej, to je otázka boja za spravodlivosť a dodržiavanie dohôd.

Povedali ste niekoľko dôvodov, prečo by to malo byť inak, ako to tvrdí pán Sulík, ale potom tam je jeden veľký dôvod, ktorý hovorí v prospech toho, prečo by to malo zostať tak, ako to chce pán Sulík.

Hovorte.

To je stabilita koalície. Boris Kollár povedal, že s tým nemá žiaden problém. Pán Sulík hovorí, že je to pre neho zásadná podmienka, aby zostal fungovať tak, ako funguje. Nezvažujete, že nechať to tak, ako to je, by koalícii prinieslo pokoj?

Buď bude koalícia ďalej fungovať podľa koaličných dohôd, a to hovorím aj za našich 52 poslancov, ktorí sú v poslaneckom klube. Nemôže to byť o tom, že budeme od nich vyžadovať plnenie všetkých bodov koaličnej zmluvy a nebudú si môcť predložiť vlastný návrh bez toho, aby im ho Sulík schválil, lebo to je jej súčasťou, že každý jeden môže vetovať. Ale pri ďalšom riadku, ktorý hovorí, že strana SaS má mať troch ministrov, si povieme, že to už neplatí, lebo si povedali, že majú štyroch. Lebo si tak povedali. No mali sa viac snažiť vo voľbách. Dôveru na to nedostali, aby mali o ministerstvo viac.

Treba si zodpovedať základnú otázku. Buď koaličná zmluva platí a majú troch, alebo zmluva neplatí, prepočítame počty poslancov a majú znova troch. Musia si vybrať jeden alebo druhý spôsob prepočtu.

Toto je pre vás zásadná vec, z ktorej neustúpite?

Je to otázka spravodlivosti. Ale keď sa bavíme o politickej spravodlivosti, tak dnes je stokrát viac nadradená otázka základnej spravodlivosti, a keď tú zúžim, tak je to paragraf 363. Preto som aj povedal, že túto otázku odsúvame bokom. Zatiaľ Mária Kolíková na svojom ministerskom mieste je a hovorím, nám je jedno, či pôjde „dole“ Sulík, Gröhling alebo Korčok. Nám je jedno, či sa toho kresla jeden z týchto pánov vzdá v prospech Márie Kolíkovej. Nejde o Máriu Kolíkovú, ale o tie tri miesta.

Hoci takto je to do budúcna spravodlivé a v súlade s dohodami, dnes je prioritná otázka úplne iná. Preto som aj na minulej koaličnej rade povedal, aby sme to odložili bokom a išli riešiť podstatu. A to je spravodlivosť, paragraf 363 a istota statočných vyšetrovateľov, že môžu ísť zločinu po krku bez toho, aby boli za to potrestaní.

K tomu smeruje posledná otázka, ktorá sa týka zmyslu vášho vládnutia. Zrejme očakávate, že okrem boja proti korupcii presadíte aj zásadné reformy. Ale okrem Najvyššieho správneho súdu z dielne Márie Kolíkovej toho veľa nebolo. Vaša daňovo-odvodová reforma hibernuje, reforma Milana Krajniaka „visí“ na rodičovskom bonuse, návrh nájomných bytov tak, ako ho predložil pán podpredseda Štefan Holý, sa javí ako zlý. Vyšetrovatelia, ktorí riešia najväčšie kauzy, sú v kolúznej väzbe. Čo je pre vás osobne tou vecou, ktorú chcete ešte za tie dva roky presadiť, aby ste si povedali, že ste spokojný a vaše vládnutie malo zmysel?

Rozhodol som sa, že začnem bojovať so skorumpovanými politikmi v čase, keď ma vystrašil prieskum agentúry Focus, kde mali Fico, Mečiar a Slota dokopy ústavnú väčšinu. To bolo 21. augusta 2008, keď mala naša Rebeka presne tri roky. A vtedy som si povedal, že takýmto vagabundom sa treba postaviť zoči-voči, aj keď mi to pripadá nereálne, že ich niekedy porazíme.

Pre mňa je alfa a omega akejkoľvek reformy to, aby zákon platil pre každého rovnako, aby sme si boli pred zákonom rovní. A aby sme pred spravodlivosťou nemohli utiecť. To je pre mňa reforma reforiem – a to sa deje. To je výsledok toho, že 26 ľudí z Ficovej skorumpovanej mafie, z organizovaného zločineckého systému, sa už priznalo.

To nie sú len nejakí kajúcnici, to sú priamo ich ľudia, ktorí boli v obrovských funkciách, hovoria, ako to fungovalo, je im to ľúto, no, bohužiaľ, stovky miliónov sú rozkradnutné. Toto je tá základná reforma. Aj keby sme žiadnu inú neurobili, tak sme urobili na sto rokov dopredu viac ako to, čo urobil Fico.

Takže zmysel koalície sa už prejavil?

Toto je alfa a omega. Jasné, že popri tom by bolo dobré, aby sme upratali aj iné oblasti. Preto aj ja predstavím hádam v dohľadnom období daňovo-odvodovú reformu. A keď sa ma opýtate kedy, tak vám poviem, že nepoviem.

 

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva