Rozhovor s členkou konzília odborníkov o tretej vlne, očkovaní detí, zatváraní škôl i imunite po prekonaní covidu.
Rozhovor s členkou konzília odborníkov o tretej vlne, očkovaní detí, zatváraní škôl i imunite po prekonaní covidu.
Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb odhaduje vrchol tretej vlny na Slovensku na prelome októbra a novembra. V nemocniciach by mohlo byť naraz až 5000 covidových pacientov, teda viac ako na vrchole druhej vlny. Hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre primárnu pediatriu hovorí, či je na to slovenské zdravotníctvo pripravené a nakoľko sa dá tomuto scenáru ešte vyhnúť.
Od očkovania si väčšiu pomoc nesľubuje, pretože sme podľa nej jeho kapacitu už vyčerpali. Okrem iného vysvetľuje, prečo bude Slovensko očkovať aj deti vo veku 5 až 11 rokov, hoci klinické štúdie v tejto vekovej kategórii stále prebiehajú, ako aj to, či 10-dňová karanténa detí v prípade výskytu pozitívneho žiaka v triedach v školách má zmysel.
Elena Prokopová pracuje ako detská lekárka v Devínskej Novej Vsi. Predtým pôsobila na Neonatologickej klinike v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda v bratislavskej Petržalke.
S veľkým rešpektom. Predpovede z medzinárodných organizácií, ktoré sa týkajú Slovenska, hovoria, že vlna, ktorá nás čaká, bude takmer identická ako predchádzajúca druhá vlna, len bude trvať kratšie.
Pre nás ako spoločnosť to však bude oveľa ťažšie, keďže pandemická únava a vyhorenie zdravotníkov je na veľmi hlboké zamyslenie. Zdravotníci to ťahajú už druhý rok pod neuveriteľným psychickým tlakom. Bude to veľmi ťažké obdobie a jediné, čo ma teší, je to, že táto vlna bude kratšia.
Mám k dispozícii rovnaké grafy.
Ak sme to zvládli raz, azda to zvládneme znova. Máme však k dispozícii menej zdravotníckeho personálu. Mnohí dali po skončení núdzového stavu výpovede, takže to, čo nás čaká, nebude rovnaké ako druhá vlna. Bude to pre nás práca s iným nasadením aj nastavením. Všetci sme už vyčerpaní a je veľmi otázne, ako to spoločnosť opäť prijme. Obávam sa, čo táto vlna vyvolá.
Myslím si, že to bude trochu iná situácia. V druhej vlne bolo veľmi veľa pacientov na JIS a na umelej pľúcnej ventilácii, pacienti prichádzali do nemocnice často v pokročilom štádiu ochorenia, keď už možnosti liečby boli obmedzené.
Dnes máme očkovanie, viac skúseností s liečbou, vieme lepšie odhadnúť priebeh ochorenia, rovnako aj možnosť viac terapeuticky zasiahnuť. Počet pacientov bude asi vyšší, ale lôžka na JIS a umelej pľúcnej ventilácii by nemuseli byť natoľko obsadené ako v druhej vlne.
Áno, časť hospitalizovaných pacientov bude aj zaočkovaná, ale budú mať ľahšie priebehy, budú hospitalizovaní aj na iných oddeleniach s inými pridruženými ochoreniami a súčasne s covidom. Ak sa tak v tejto vlne dostane do nemocnice aj zaočkovaný človek vo veku 75+, tak to možno zvládne už len na kyslíku, kým v druhej vlne by veľmi pravdepodobne skončil na JIS či dokonca na ventilátore. Pri nezaočkovaných vidíme už dnes, že ich priebehy sú oveľa závažnejšie.
Ťažko povedať. Celé to závisí najmä od toho, kto je zaočkovaný. Pokiaľ ide o mladých zaočkovaných ľudí bez pridružených ochorení, tak je očkovanie stále naozaj preventabilné opatrenie a ľudia vďaka nemu neochorejú.
V prípade starších polymorbídnych zaočkovaných ľudí vakcína prioritne predchádza ťažkým stavom, čo sa dnes ukazuje aj v nemocniciach, čo je kľúčový benefit vakcíny.
Keby bola dnes celá populácia zaočkovaná, prípadne si ochorením prešla, tak by sme z covidu spravili podobné ochorenie ako chrípka. Aj s chrípkou máte ľudí, ktorí si ju odležia týždeň a sú v poriadku, ale aj takých, ktorí končia v nemocnici, či dokonca na ventilátore.
Je fakt, že kapacitu očkovania sme vyčerpali. Kto sa chcel dať zaočkovať, tak už spravil a všetko, čo malo byť povedané, už povedané bolo. Nech sa udeje čokoľvek, percento zaočkovaných už veľmi nestúpne. Posledná možnosť je, že ľudia uvidia rýchly vzostup krivky, v ich okolí bude opäť mnoho kriticky chorých a možno vtedy očkovanie ešte zvážia.
Ale teraz je už namieste komunikovať skôr to, ako sa správať a čo robiť, aby bol priebeh ochorenia u ľudí, ktorí sa ešte nedali zaočkovať, čo najmiernejší. Od dodržiavania pravidiel v ambulanciách, nemocniciach, po testovanie a dohľadávanie vlastných kontaktov.
Určite nie. Strop motivácie tých, ktorí sa chceli dať zaočkovať, sme už dosiahli. Neviem si predstaviť, čo by sme ešte mali urobiť, aby sme ľudí motivovali. Ak niekto vie, ako zvýšiť podiel očkovaných v tejto skupine, prosíme si návod, ako na to. A prijmeme ho s absolútnou pokorou, ak zaberie.
Môj osobný názor je, že by išlo o stratu verejných zdrojov. Väčšina nezaočkovaných ľudí nie je na tom finančne tak zle, že by ich takáto suma nejako motivovala. Presvedčenie sa nedá preplatiť. Ale je to aj proti môjmu svedomiu motivovať ľudí, aby chránili vlastné zdravie peniazmi.
Deti vo veku 5 až 11 sme umožnili očkovať tým rodičom, ktorí majú veľmi vážne choré deti, vnímajú riziko tretej vlny a majú o ne obavy. Ministerstvo zdravotníctva nevenuje nadmernú pozornosť nastaveniu očkovania tejto kategórie detí v porovnaní s celou témou očkovania.
Na Slovensku je schválených veľmi veľa typov liečby „off label“, teda mimo štandardného použitia. V tomto smere však nešlo o samostatné rozhodnutie ministerstva, ale o schválenie očkovania na základe žiadosti odborných lekárskych spoločností, a to po veľmi vážnej úvahe predstaviteľov jednotlivých výborov. Požiadal o to skutočne výkvet odborníkov Slovenskej lekárskej spoločnosti.
Ideme do obrovskej tretej vlny, deti chodia do škôl a mnohé deti sú chronicky choré. Ak hovoríme, že covid prebieha u detí miernejšie, vždy nájdeme rizikové skupiny, u ktorých môže byť ochorenie veľmi zlé. Vieme, v akom stave sú očkovacie štúdie u detí vo veku 5 až 11. Už aj firma Pfizer&BioNTech požiadala o registráciu v tejto vekovej kategórii, a my v inej schéme, ako žiada firma, deti očkovať nebudeme.
Odporcovia očkovania detí nebudú nikdy spokojní. Ak nechcú, nemusia dať svoje dieťa zaočkovať. Žiadne, ani ťažko choré, dieťa do tohto očkovania nenútime, musí ísť hlavne o žiadosť rodičov. A táto žiadosť musí prejsť schválením obvodného pediatra, špecialistu a ešte aj lekára v centre pre očkovanie rizikových detí.
Benefit kontra riziko bude vždy veľmi dôkladne zvážený. Ak jeden lekár z tejto trojice očkovanie neodporučí, tak dieťa zaočkované nebude. Zatiaľ sa však ani u nás žiadne dieťa nezaočkovalo, lebo sa tento typ vakcinácie stále procesne a legislatívne nastavuje.
Nemožno špecifikovať úplne všetky ochorenia. Napríklad v prípade onkologicky chorého dieťaťa môže ísť o pacienta, ktorý je v remisii ochorenia po chemoterapii, ide domov z nemocnice v dobrom stave, ale s oslabenou imunitou. Ak by dostal covid, ohrozilo by ho to na živote. Takéto očkovanie potrebuje, ak chce odísť z nemocnice. Nemohli sme tam dať konkrétne diagnózy, lebo by nás to veľmi obmedzovalo. Schválenie tromi lekármi je dostatočnou kontrolou, či je takéto očkovanie opodstatnené.
Nemožno porovnávať kohortu chlapcov, ktorí nedostali covid, s kohortou zaočkovaných. Vakcinovaných musíme porovnávať s tými, ktorí covid dostali, a v tom prípade je to neporovnateľne menšie riziko.
Stanovisko pracovnej skupiny pediatrickej kardiológie Slovenskej kardiologickej spoločnosti je v tomto smere jasné. Výskyt myokarditídy počas aktívne prebiehajúceho covidu je u tejto skupiny chlapcov oveľa vyšší a zápaly sú závažnejšie ako myokarditídy, ktoré vzniknú po očkovaní.
Všetky zápaly srdcového svalu po vakcinácií boli nezávažné, mali krátkodobý priebeh s priemerom hospitalizácie päť dní. Boli zväčša opísané u chlapcov, ktorí po očkovaní nedodržali fyzický pokoj a vystavili svoj organizmus záťaži. Všetky zápaly zahrnuté v štúdii sa neskôr upravili. Obavy nie sú namieste.
PCR test môže izoláciu dieťaťa skrátiť na sedem dní, čím motivujeme rodičov, aby deti pravidelne testovali. Práve tým dosiahneme to, aby sa škola už nemusela zatvárať. Keď sa deti otestujú a zistia, že sú pozitívne a covid už prekonali, tak sa nebudú musieť ďalších 180 dní testovať ani ísť do karantény. Keď nebudeme mať údaj o tom, že dieťa covid prekonalo, pričom mohlo covid prekonať bezpríznakovo bez vedomia rodiča, dieťa bude v karanténe x-krát, kým sa nepretestuje alebo covid neprekoná.
Nie, lebo oni sú len kontaktom kontaktu. Dieťa, ktoré ostalo doma, môže byť negatívne alebo pozitívne. A ono bude pozitívne, a teda aj infekčné, najskôr štvrtý deň od kontaktu s pozitívnym. A to je deň, keď môže ochorenie posunúť ďalej súrodencom alebo rodičom. Keď pôjde na piaty deň na PCR a dokáže sa, že je pozitívne, tak rodičia môžu byť pozitívni najskôr dva dni od jeho pozitívneho výsledku PCR testu. Takže v čase, keď už môžu byť infekční, sú doma v karanténe ako kontakt pozitívneho a ochorenie neroznášajú.
Princíp je stále ten istý. Predpokladá sa, že pravdepodobnosť kontaktu s vírusom je taká, že si dieťa možno takto prejde štyri cykly, ale potom už veľmi pravdepodobne infikované bude a bude aj PCR pozitívne. Po čase budú takto premorené takmer všetky školy a zatvárať sa už nebudú.
Keby som ja ako matka vedela, že moje dieťa bolo v kontakte s pozitívnym v triede, teda sa mohlo teoreticky nakaziť, nepustila by som ho do školy, pretože pri fyzickej aktivite môže ochorenie covidu prebiehať horšie a inak, ako keď si ochorením prejde v pokoji. Neexistuje, aby som dieťa potenciálne v inkubačnej dobe poslala do školy. Ak to však dieťa v nejakej rodine dostane, jeho súrodenci sa tomu zrejme nevyhnú a rodičia to budú mať za sebou naraz.
To, aby sa všetky deti premorili naraz, je možno lepšie preto, aby sa deti rýchlo vrátili do škôl. Ale určite to nie je správne z pohľadu zdravia dieťaťa. My už nerátame s tým, že by si covid deti v škole neodovzdali, ale rátame s tým, aby sme každé dieťa, ktoré môže byť choré, podchytili tak, aby priebeh jeho ochorenia bol čo najjednoduchší a aby sme ho vedeli čo najskôr identifikovať, ak by mal nejaké následky v prípade long covidu či multisystémového zápalového ochorenia MIS-C. Preto to takto robíme. Nemôžeme deti nechať v školách premorovať sa bez kontroly. Zároveň nevieme určiť, ktoré dieťa v škole covid už prekonalo.
Nejaké dáta máme, ale nie sú presné. Premorený znamená, že dieťa prekonalo ochorenie, čo vieme dokázať prítomnosťou protilátok, ale nemôžeme 800-tisíc deťom odoberať krv a sledovať im protilátky. Ak by sme brali len tie deti, ktoré boli PCR pozitívne, tak to nebude ukazovať skutočnosť, pretože mnoho detí do 10 rokov sme netestovali, niektorí rodičia netestovali ani staršie deti a ani tie, ktoré mali možné príznaky.
Neviem. Napríklad podľa júnového vyhodnotenia sme mali počas druhej vlny hospitalizovaných len s ťažkým multisystémovým zápalovým ochorením, ktoré deti ohrozovalo na životoch, 110 detí.
Či je to veľa alebo málo, nech si zodpovie každý sám.
Keď ich bude 30 percent, tak sa budem tešiť. Je to tiež percento detí, ktoré si môže prejsť ťažším priebehom ochorenia.
Nie, nemajú garanciu, ale čím viac detí je v triede zaočkovaných, tým je tá pravdepodobnosť vyššia.
Keďže som všeobecne známa ako doktorka podporujúca vakcináciu, tak je v mojej ambulancii veľký dopyt po očkovaní v tejto vekovej skupine.
Áno, je pravdepodobné, že imunita po prekonaní ochorenia trvá dlhšie ako 180 dní, avšak po príznakovom ochorení. Odporúčanie k predĺženiu tohto intervalu nedalo ani CDC, ECDC ani WHO.
Pri prekonaní ochorenia ideme v súlade s týmito organizáciami preto, lebo formálne predĺženie doby ochrany po prekonaní covidu je iba o komforte ľudí, nie o ich zdravotnom stave. Ak ochrana po prekonaní covidu trvá dlhšie ako 180 dní, je to iba benefit, ktorý neohrozuje ich zdravie.
Ak by sme tento interval bez odporúčania vyšších autorít predĺžili, pritom by sa ukázalo, že je to možno ešte menej ako 180 dní, tak by sme ich zdravie ohrozili.
Očkovanie detí nie je dobrým príkladom, lebo ním zabraňujeme ťažkému priebehu, úmrtiu alebo postcovidovým následkom, kým predĺžením uznávania imunity po prekonaní covidu nad 180 dní len zvyšujeme komfort ľudí, ktorí sa nemusia testovať alebo ísť do karantény. My neobmedzujeme ich život.
Ale protilátky proti ochoreniu nehovoria o tom, že sú chránení. Sú ľudia, ktorí majú protilátky, a predsa znova ochorejú.
My toto ochorenie stále dostatočne nepoznáme a máme zatiaľ len oficiálne dáta zo štúdií, že 180 dní je priemerná doba, keď sú ľudia chránení. Sú ľudia, ktorí nie sú chránení skôr, sú ľudia s dlhšou ochranou, no stále nevieme, či protilátky nad úroveň referenčnej hodnoty bránia ochoreniu. Preto ani nemôžem povedať, že sa chcem dať zaočkovať až vtedy, keď už nebudem mať protilátky.
Efekt sa s prichádzajúcou vlnou ešte len prejaví. S veľkou úctou voči ľuďom hovorím, že ľudia nie sú schopní posúdiť správnosť opatrení v Covid automate alebo na hraniciach. Ja ako očkovaný človek mám problém ísť na podujatie, ktoré je usporiadané v režime „základ“, kde nie sú takmer žiadne opatrenia.
Keď má reštaurácia či firma možnosť vybrať si, či bude len pre zaočkovaných, OTP alebo pre všetkých, tak ja ako človek očkovaný chcem ísť len tam, kde sú očkovaní. Ale keď to niekomu neprekáža, nech si sám vyberie.
Všetko je to len o osobnej slobode. Ja mám právo vedieť, medzi akými ľuďmi sa pohybujem a akému riziku sa vystavujem. Takto by to mali ľudia chápať, že je to určitý bonus vedomostí, a nie obmedzenie, každý má možnosť vybrať si.
Absolútne nevládzem a asi sme tak v epitíme nastavení všetci. Taký nápor na psychiku som za svojich 24 rokov praxe nezažila. Nechcem vzbudzovať ľútosť, som tam predsa dobrovoľne, a podobne je na tom väčšina slovenských zdravotníkov.
Ataky na moju osobu som prestala vnímať. Každé moje vystúpenie v televízii znamená ďalší atak, ale už si to menej pripúšťam a beriem to ako „status quo“. Ako sa hovorí, človek si zvykne aj na šibenicu.
Najviac vám však uberá z energie negatívne nastavenie spoločnosti. Keď nedostávate ani minimum obyčajnej ľudskej vďaky, motivácia pre prácu je veľmi nízka.
Foto - TASR/Jakub Kotian, Martin Baumann, Jaroslav Novák