Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rozhovory Spoločnosť
22. september 2021

Pediatrička Prokopová

Tretia vlna bude kratšia, no ťažšia. Školy sa nemôžu premorovať bez kontroly

Rozhovor s členkou konzília odborníkov o tretej vlne, očkovaní detí, zatváraní škôl i imunite po prekonaní covidu.

Tretia vlna bude kratšia, no ťažšia. Školy sa nemôžu premorovať bez kontroly

Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb odhaduje vrchol tretej vlny na Slovensku na prelome októbra a novembra. V nemocniciach by mohlo byť naraz až 5000 covidových pacientov, teda viac ako na vrchole druhej vlny. Hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre primárnu pediatriu hovorí, či je na to slovenské zdravotníctvo pripravené a nakoľko sa dá tomuto scenáru ešte vyhnúť.

Od očkovania si väčšiu pomoc nesľubuje, pretože sme podľa nej jeho kapacitu už vyčerpali. Okrem iného vysvetľuje, prečo bude Slovensko očkovať aj deti vo veku 5 až 11 rokov, hoci klinické štúdie v tejto vekovej kategórii stále prebiehajú, ako aj to, či 10-dňová karanténa detí v prípade výskytu pozitívneho žiaka v triedach v školách má zmysel. 

Elena Prokopová pracuje ako detská lekárka v Devínskej Novej Vsi. Predtým pôsobila na Neonatologickej klinike v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda v bratislavskej Petržalke.

Počet hospitalizovaných začal opäť stúpať a v nemocniciach je už viac ako 400 pacientov. Ako to vnímate?

S veľkým rešpektom. Predpovede z medzinárodných organizácií, ktoré sa týkajú Slovenska, hovoria, že vlna, ktorá nás čaká, bude takmer identická ako predchádzajúca druhá vlna, len bude trvať kratšie.

Pre nás ako spoločnosť to však bude oveľa ťažšie, keďže pandemická únava a vyhorenie zdravotníkov je na veľmi hlboké zamyslenie. Zdravotníci to ťahajú už druhý rok pod neuveriteľným psychickým tlakom. Bude to veľmi ťažké obdobie a jediné, čo ma teší, je to, že táto vlna bude kratšia.

Podľa našich informácií Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) odhaduje vrchol slovenskej tretej vlny na prelome októbra a novembra s tým, že v nemocniciach by mohlo byť naraz až 5000 covidových pacientov. Je to pravda?

Mám k dispozícii rovnaké grafy.

Je na to zdravotníctvo pripravené? Nebude to zdrvujúca vlna?

Ak sme to zvládli raz, azda to zvládneme znova. Máme však k dispozícii menej zdravotníckeho personálu. Mnohí dali po skončení núdzového stavu výpovede, takže to, čo nás čaká, nebude rovnaké ako druhá vlna. Bude to pre nás práca s iným nasadením aj nastavením. Všetci sme už vyčerpaní a je veľmi otázne, ako to spoločnosť opäť prijme. Obávam sa, čo táto vlna vyvolá.

Odhady prevyšujú maximum našej druhej vlny, pritom personálu v nemocniciach ubúda. Je možné túto vlnu zvládnuť bez podobného počtu obetí i nadmerných úmrtí, ktorým sme čelili v druhej vlne?

Myslím si, že to bude trochu iná situácia. V druhej vlne bolo veľmi veľa pacientov na JIS a na umelej pľúcnej ventilácii, pacienti prichádzali do nemocnice často v pokročilom štádiu ochorenia, keď už možnosti liečby boli obmedzené.

Dnes máme očkovanie, viac skúseností s liečbou, vieme lepšie odhadnúť priebeh ochorenia, rovnako aj možnosť viac terapeuticky zasiahnuť. Počet pacientov bude asi vyšší, ale lôžka na JIS a umelej pľúcnej ventilácii by nemuseli byť natoľko obsadené ako v druhej vlne.

V nemocniciach budú pribúdať aj očkovaní pacienti, čo môže nedôveru časti verejnosti voči očkovaniu zvýrazniť.

Áno, časť hospitalizovaných pacientov bude aj zaočkovaná, ale budú mať ľahšie priebehy, budú hospitalizovaní aj na iných oddeleniach s inými pridruženými ochoreniami a súčasne s covidom. Ak sa tak v tejto vlne dostane do nemocnice aj zaočkovaný človek vo veku 75+, tak to možno zvládne už len na kyslíku, kým v druhej vlne by veľmi pravdepodobne skončil na JIS či dokonca na ventilátore. Pri nezaočkovaných vidíme už dnes, že ich priebehy sú oveľa závažnejšie.

O očkovaní hovoríte už viac ako o benefite, pre ktorý možno predísť ťažkému priebehu covidu, než ako o spôsobe, akým sa dá ochoreniu celkom vyhnúť. Nemalo sa o očkovaní takto komunikovať od začiatku?

Ťažko povedať. Celé to závisí najmä od toho, kto je zaočkovaný. Pokiaľ ide o mladých zaočkovaných ľudí bez pridružených ochorení, tak je očkovanie stále naozaj preventabilné opatrenie a ľudia vďaka nemu neochorejú.

V prípade starších polymorbídnych zaočkovaných ľudí vakcína prioritne predchádza ťažkým stavom, čo sa dnes ukazuje aj v nemocniciach, čo je kľúčový benefit vakcíny.

Keby bola dnes celá populácia zaočkovaná, prípadne si ochorením prešla, tak by sme z covidu spravili podobné ochorenie ako chrípka. Aj s chrípkou máte ľudí, ktorí si ju odležia týždeň a sú v poriadku, ale aj takých, ktorí končia v nemocnici, či dokonca na ventilátore.

Už sme zjavne dosiahli strop záujmu o očkovanie. Čo sa dá ešte v tomto spraviť?

Je fakt, že kapacitu očkovania sme vyčerpali. Kto sa chcel dať zaočkovať, tak už spravil a všetko, čo malo byť povedané, už povedané bolo. Nech sa udeje čokoľvek, percento zaočkovaných už veľmi nestúpne. Posledná možnosť je, že ľudia uvidia rýchly vzostup krivky, v ich okolí bude opäť mnoho kriticky chorých a možno vtedy očkovanie ešte zvážia.

Ale teraz je už namieste komunikovať skôr to, ako sa správať a čo robiť, aby bol priebeh ochorenia u ľudí, ktorí sa ešte nedali zaočkovať, čo najmiernejší. Od dodržiavania pravidiel v ambulanciách, nemocniciach, po testovanie a dohľadávanie vlastných kontaktov.

Nad 55 rokov je stále nezaočkovaných vyše 620-tisíc ľudí. Nerezignovali ste predčasne? Naozaj sa už nedá zvýšiť percento očkovaných v tejto rizikovej skupine?

Určite nie. Strop motivácie tých, ktorí sa chceli dať zaočkovať, sme už dosiahli. Neviem si predstaviť, čo by sme ešte mali urobiť, aby sme ľudí motivovali. Ak niekto vie, ako zvýšiť podiel očkovaných v tejto skupine, prosíme si návod, ako na to. A prijmeme ho s absolútnou pokorou, ak zaberie.

Šéf hnutia Sme rodina povedal, že by ľuďom za očkovanie zaplatil aj 100 eur.

Môj osobný názor je, že by išlo o stratu verejných zdrojov. Väčšina nezaočkovaných ľudí nie je na tom finančne tak zle, že by ich takáto suma nejako motivovala. Presvedčenie sa nedá preplatiť. Ale je to aj proti môjmu svedomiu motivovať ľudí, aby chránili vlastné zdravie peniazmi.

Nevenuje ministerstvo zdravotníctva viac energie vakcinácii detí ako snahe znížiť množstvo nezaočkovaných seniorov? Napríklad Briti vo veľkom zatiaľ neočkujú ani deti vo vekovej skupine medzi 12 až 15 rokov, a u nás je už povolené v závažných prípadoch očkovať aj deti od piatich rokov.

Deti vo veku 5 až 11 sme umožnili očkovať tým rodičom, ktorí majú veľmi vážne choré deti, vnímajú riziko tretej vlny a majú o ne obavy. Ministerstvo zdravotníctva nevenuje nadmernú pozornosť nastaveniu očkovania tejto kategórie detí v porovnaní s celou témou očkovania.

Ale v tejto vekovej kategórii stále nie sú ukončené klinické štúdie a nepadol ani súhlas EMA, podobne ako to bolo pri ruskom Sputniku. Prečo v tomto smere ministerstvo zdravotníctva nečaká na klinické štúdie?

Na Slovensku je schválených veľmi veľa typov liečby „off label“, teda mimo štandardného použitia. V tomto smere však nešlo o samostatné rozhodnutie ministerstva, ale o schválenie očkovania na základe žiadosti odborných lekárskych spoločností, a to po veľmi vážnej úvahe predstaviteľov jednotlivých výborov. Požiadal o to skutočne výkvet odborníkov Slovenskej lekárskej spoločnosti.

Ideme do obrovskej tretej vlny, deti chodia do škôl a mnohé deti sú chronicky choré. Ak hovoríme, že covid prebieha u detí miernejšie, vždy nájdeme rizikové skupiny, u ktorých môže byť ochorenie veľmi zlé. Vieme, v akom stave sú očkovacie štúdie u detí vo veku 5 až 11. Už aj firma Pfizer&BioNTech požiadala o registráciu v tejto vekovej kategórii, a my v inej schéme, ako žiada firma, deti očkovať nebudeme.

Na to by však odporcovia opäť povedali, že konáte na základe objednávky farmafirmy a nie na základe výsledkov klinických štúdií, ktoré stále bežia.

Odporcovia očkovania detí nebudú nikdy spokojní. Ak nechcú, nemusia dať svoje dieťa zaočkovať. Žiadne, ani ťažko choré, dieťa do tohto očkovania nenútime, musí ísť hlavne o žiadosť rodičov. A táto žiadosť musí prejsť schválením obvodného pediatra, špecialistu a ešte aj lekára v centre pre očkovanie rizikových detí.

Benefit kontra riziko bude vždy veľmi dôkladne zvážený. Ak jeden lekár z tejto trojice očkovanie neodporučí, tak dieťa zaočkované nebude. Zatiaľ sa však ani u nás žiadne dieťa nezaočkovalo, lebo sa tento typ vakcinácie stále procesne a legislatívne nastavuje.

Zaočkovať teda bude možné len ťažko choré dieťa. Ministerstvo zdravotníctva však v rámci usmernenia uvádza ochorenia veľmi všeobecne. Napríklad možnosť zaočkovať sa majú aj deti s chronickými pľúcnymi ochoreniami, kam možno zaradiť aj obyčajnú astmu. Je to správne?

Nemožno špecifikovať úplne všetky ochorenia. Napríklad v prípade onkologicky chorého dieťaťa môže ísť o pacienta, ktorý je v remisii ochorenia po chemoterapii, ide domov z nemocnice v dobrom stave, ale s oslabenou imunitou. Ak by dostal covid, ohrozilo by ho to na živote. Takéto očkovanie potrebuje, ak chce odísť z nemocnice. Nemohli sme tam dať konkrétne diagnózy, lebo by nás to veľmi obmedzovalo. Schválenie tromi lekármi je dostatočnou kontrolou, či je takéto očkovanie opodstatnené.

Podľa nerecenzovanej štúdie amerických vedcov u zdravých chlapcov vo veku 12 až 15 rokov existuje štyri- až šesťkrát väčšia pravdepodobnosť, že dostanú po očkovaní mRNA vakcínou proti covidu myokarditídu, než že by skončili s covidom v nemocnici. Nie sú teda riziká vyššie ako benefity?

Nemožno porovnávať kohortu chlapcov, ktorí nedostali covid, s kohortou zaočkovaných. Vakcinovaných musíme porovnávať s tými, ktorí covid dostali, a v tom prípade je to neporovnateľne menšie riziko.

Stanovisko pracovnej skupiny pediatrickej kardiológie Slovenskej kardiologickej spoločnosti je v tomto smere jasné. Výskyt myokarditídy počas aktívne prebiehajúceho covidu je u tejto skupiny chlapcov oveľa vyšší a zápaly sú závažnejšie ako myokarditídy, ktoré vzniknú po očkovaní.

Vo Veľkej Británii sa na to pozerajú trochu inak.

Všetky zápaly srdcového svalu po vakcinácií boli nezávažné, mali krátkodobý priebeh s priemerom hospitalizácie päť dní. Boli zväčša opísané u chlapcov, ktorí po očkovaní nedodržali fyzický pokoj a vystavili svoj organizmus záťaži. Všetky zápaly zahrnuté v štúdii sa neskôr upravili. Obavy nie sú namieste.

Inzercia

Podľa štúdií až 60 percent detí prekonáva covid asymptomaticky, niektoré krajiny sa preto rozhodli už školy nezatvárať a ísť cestou postupného premorenia. Nemala by byť toto aj slovenská cesta? Teda nezatvárať triedu po tom, čo sa v nej ukáže len jeden pozitívny prípad a následne izolovať dieťa počas 10 dní?

PCR test môže izoláciu dieťaťa skrátiť na sedem dní, čím motivujeme rodičov, aby deti pravidelne testovali. Práve tým dosiahneme to, aby sa škola už nemusela zatvárať. Keď sa deti otestujú a zistia, že sú pozitívne a covid už prekonali, tak sa nebudú musieť ďalších 180 dní testovať ani ísť do karantény. Keď nebudeme mať údaj o tom, že dieťa covid prekonalo, pričom mohlo covid prekonať bezpríznakovo bez vedomia rodiča, dieťa bude v karanténe x-krát, kým sa nepretestuje alebo covid neprekoná.

Akú má logiku, že dieťa pošle škola pre nákazu v triede do karantény, ale povedzme jeho ďalší dvaja súrodenci môžu ďalej chodiť do tej istej školy, ale do tried, v ktorých sa žiaden prípad nevyskytol, a dokonca aj rodičia do práce. Nie je to epidemiologický nezmysel?

Nie, lebo oni sú len kontaktom kontaktu. Dieťa, ktoré ostalo doma, môže byť negatívne alebo pozitívne. A ono bude pozitívne, a teda aj infekčné, najskôr štvrtý deň od kontaktu s pozitívnym. A to je deň, keď môže ochorenie posunúť ďalej súrodencom alebo rodičom. Keď pôjde na piaty deň na PCR a dokáže sa, že je pozitívne, tak rodičia môžu byť pozitívni najskôr dva dni od jeho pozitívneho výsledku PCR testu. Takže v čase, keď už môžu byť infekční, sú doma v karanténe ako kontakt pozitívneho a ochorenie neroznášajú.

Ale ak je dieťa negatívne, vráti sa späť do triedy, v ktorej sa pár dní nato môže vyskytnúť ďalší pozitívny žiak. A zase ide do karantény. Aký to má zmysel?

Princíp je stále ten istý. Predpokladá sa, že pravdepodobnosť kontaktu s vírusom je taká, že si dieťa možno takto prejde štyri cykly, ale potom už veľmi pravdepodobne infikované bude a bude aj PCR pozitívne. Po čase budú takto premorené takmer všetky školy a zatvárať sa už nebudú.

Tento prístup je náročný nielen pre rodičov, ktorí si nemôžu dovoliť byť takto na striedačku s deťmi v karanténe doma, aj pre deti. Má zmysel takto to odďaľovať?

Keby som ja ako matka vedela, že moje dieťa bolo v kontakte s pozitívnym v triede, teda sa mohlo teoreticky nakaziť, nepustila by som ho do školy, pretože pri fyzickej aktivite môže ochorenie covidu prebiehať horšie a inak, ako keď si ochorením prejde v pokoji. Neexistuje, aby som dieťa potenciálne v inkubačnej dobe poslala do školy. Ak to však dieťa v nejakej rodine dostane, jeho súrodenci sa tomu zrejme nevyhnú a rodičia to budú mať za sebou naraz.

Lenže ak to nedostanú, tak sa bude jeden z rodičov stále striedať s iným dieťaťom v karanténe podľa toho, ktorému práve zavrú triedu. Nie je lepším riešením nezatvárať triedu po prvom pozitívnom prípade a rýchlejšie ich premoriť, keď sa tomu aj tak nevyhneme?

To, aby sa všetky deti premorili naraz, je možno lepšie preto, aby sa deti rýchlo vrátili do škôl. Ale určite to nie je správne z pohľadu zdravia dieťaťa. My už nerátame s tým, že by si covid deti v škole neodovzdali, ale rátame s tým, aby sme každé dieťa, ktoré môže byť choré, podchytili tak, aby priebeh jeho ochorenia bol čo najjednoduchší a aby sme ho vedeli čo najskôr identifikovať, ak by mal nejaké následky v prípade long covidu či multisystémového zápalového ochorenia MIS-C. Preto to takto robíme. Nemôžeme deti nechať v školách premorovať sa bez kontroly. Zároveň nevieme určiť, ktoré dieťa v škole covid už prekonalo.

Máte dáta, koľko detí sa covidom už premorilo?

Nejaké dáta máme, ale nie sú presné. Premorený znamená, že dieťa prekonalo ochorenie, čo vieme dokázať prítomnosťou protilátok, ale nemôžeme 800-tisíc deťom odoberať krv a sledovať im protilátky. Ak by sme brali len tie deti, ktoré boli PCR pozitívne, tak to nebude ukazovať skutočnosť, pretože mnoho detí do 10 rokov sme netestovali, niektorí rodičia netestovali ani staršie deti a ani tie, ktoré mali možné príznaky.

Koľko detí s horším priebehom skončí podľa odhadov v nemocniciach?

Neviem. Napríklad podľa júnového vyhodnotenia sme mali počas druhej vlny hospitalizovaných len s ťažkým multisystémovým zápalovým ochorením, ktoré deti ohrozovalo na životoch, 110 detí.

Má pre 110 detí zmysel robiť takéto opatrenia v školách?

Či je to veľa alebo málo, nech si zodpovie každý sám.

Momentálne je vo veku od 12 do 17 rokov zaočkovaných približne 80-tisíc žiakov, čo predstavuje 23 percent. Myslíte si, že toto percento ešte porastie?

Keď ich bude 30 percent, tak sa budem tešiť. Je to tiež percento detí, ktoré si môže prejsť ťažším priebehom ochorenia.

Ani tieto deti nemajú garanciu toho, že keď sa zaočkovali, budú sa učiť. Nie je to chyba?

Nie, nemajú garanciu, ale čím viac detí je v triede zaočkovaných, tým je tá pravdepodobnosť vyššia.

Aký máte dopyt po očkovaní detí vo vašej ambulancii?

Keďže som všeobecne známa ako doktorka podporujúca vakcináciu, tak je v mojej ambulancii veľký dopyt po očkovaní v tejto vekovej skupine.

Mnohí rodičia nechcú dať zaočkovať svoje dieťa aj preto, lebo ochorenie už prekonalo. Pre týchto ľudí platí  výnimka z testovania 180 dní. Viaceré štúdie však ukazujú, že imunita po prekonaní ochorenia trvá aj desať mesiacov. Prečo ministerstvo nepredĺži tento interval?

Áno, je pravdepodobné, že imunita po prekonaní ochorenia trvá dlhšie ako 180 dní, avšak po príznakovom ochorení. Odporúčanie k predĺženiu tohto intervalu nedalo ani CDC, ECDC ani WHO.

Ale pri očkovaní detí medzi 5 až 11 rokov to pre vás problém nebol. Rovnako ani pri tretej dávke vakcíny, ktorú WHO v tejto chvíli vyslovene odmieta. Prečo nespravíte precedens aj v tomto smere?

Pri prekonaní ochorenia ideme v súlade s týmito organizáciami preto, lebo formálne predĺženie doby ochrany po prekonaní covidu je iba o komforte ľudí, nie o ich zdravotnom stave. Ak ochrana po prekonaní covidu trvá dlhšie ako 180 dní, je to iba benefit, ktorý neohrozuje ich zdravie.

Ak by sme tento interval bez odporúčania vyšších autorít predĺžili, pritom by sa ukázalo, že je to možno ešte menej ako 180 dní, tak by sme ich zdravie ohrozili.

Očkovanie detí nie je dobrým príkladom, lebo ním zabraňujeme ťažkému priebehu, úmrtiu alebo postcovidovým následkom, kým predĺžením uznávania imunity po prekonaní covidu nad 180 dní len zvyšujeme komfort ľudí, ktorí sa nemusia testovať alebo ísť do karantény. My neobmedzujeme ich život.

Ak však majú stále vysoké protilátky aj po 180 dňoch od prekonania covidu, tak ich život neopodstatnene obmedzujete.

Ale protilátky proti ochoreniu nehovoria o tom, že sú chránení. Sú ľudia, ktorí majú protilátky, a predsa znova ochorejú.

Reinfekcie sa vyskytujú len veľmi zriedka a stopercentnú ochranu negarantuje ani vakcína. Prečo máte výhrady len voči protilátkam po prekonaní ochorenia?

My toto ochorenie stále dostatočne nepoznáme a máme zatiaľ len oficiálne dáta zo štúdií, že 180 dní je priemerná doba, keď sú ľudia chránení. Sú ľudia, ktorí nie sú chránení skôr, sú ľudia s dlhšou ochranou, no stále nevieme, či protilátky nad úroveň referenčnej hodnoty bránia ochoreniu. Preto ani nemôžem povedať, že sa chcem dať zaočkovať až vtedy, keď už nebudem mať protilátky.

Spoločnosť rozdelilo kastovanie na očkovaných a neočkovaných. Mnohí si od zvýhodňovania očkovaných sľubovali vyššiu mieru zaočkovanosti, no vyvolalo to skôr silné vášne, protesty, blokády a protestujúci boli aj pred vaším domom. Malo to delenie zmysel?

Efekt sa s prichádzajúcou vlnou ešte len prejaví. S veľkou úctou voči ľuďom hovorím, že ľudia nie sú schopní posúdiť správnosť opatrení v Covid automate alebo na hraniciach. Ja ako očkovaný človek mám problém ísť na podujatie, ktoré je usporiadané v režime „základ“, kde nie sú takmer žiadne opatrenia.

Keď má reštaurácia či firma možnosť vybrať si, či bude len pre zaočkovaných, OTP alebo pre všetkých, tak ja ako človek očkovaný chcem ísť len tam, kde sú očkovaní. Ale keď to niekomu neprekáža, nech si sám vyberie.

Všetko je to len o osobnej slobode. Ja mám právo vedieť, medzi akými ľuďmi sa pohybujem a akému riziku sa vystavujem. Takto by to mali ľudia chápať, že je to určitý bonus vedomostí, a nie obmedzenie, každý má možnosť vybrať si.

Viac ako rok a pol ste členkou konzília odborníkov. Ešte vládzete?

Absolútne nevládzem a asi sme tak v epitíme nastavení všetci. Taký nápor na psychiku som za svojich 24 rokov praxe nezažila. Nechcem vzbudzovať ľútosť, som tam predsa dobrovoľne, a podobne je na tom väčšina slovenských zdravotníkov.

Ataky na moju osobu som prestala vnímať. Každé moje vystúpenie v televízii znamená ďalší atak, ale už si to menej pripúšťam a beriem to ako „status quo“. Ako sa hovorí, človek si zvykne aj na šibenicu.

Najviac vám však uberá z energie negatívne nastavenie spoločnosti. Keď nedostávate ani minimum obyčajnej ľudskej vďaky, motivácia pre prácu je veľmi nízka.

 

Foto - TASR/Jakub Kotian, Martin Baumann, Jaroslav Novák

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva