Komentáre a názory 01. december 2015

Vitajte, naši Iračania

Jozef Majchrák
Jozef Majchrák
Dvadsaťpäť rodín irackých kresťanov dorazí v najbližšom čase na Slovensko. Dni po ich príchode budú tak trochu skúškou. Pre nich, aj pre nás.
Dvadsaťpäť rodín irackých kresťanov dorazí v najbližšom čase na Slovensko. Dni po ich príchode budú tak trochu skúškou. Pre nich, aj pre nás.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Jozef Majchrák

Vitajte, naši Iračania

V Postoji sme viackrát písali, prečo by Slovensko nad rámec štandardnej azylovej procedúry malo pomáhať práve blízkovýchodným kresťanom. A prečo by sa v tejto pomoci mala viac angažovať Cirkev. Príchod týchto ľudí na Slovensko z iniciatívy veriacich a cirkevných inštitúcií v Nitrianskej diecéze teda považujeme za veľmi dobrú správu.

Utečenci z Iraku k nám prichádzajú vo vyhrotenej atmosfére. V čase, keď o téme utečencov spoločnosť už niekoľko mesiacov búrlivo diskutuje. Pod nánosom emócií, agresivity, politickej účelovosti, konšpiračných mýtov, ale aj dobromyseľnej naivity často zanikali podstatné veci. Až tak, že to do značnej miery znemožňovalo rozumnú debatu.

Keďže je možné, že s príchodom väčšej skupiny utečencov táto diskusia opäť akceleruje a zase naberie na emóciách, stojí za to pripomenúť niekoľko dôležitých faktov. Možno až natoľko základných, že to niekomu bude pripadať smiešne. Ale pri pohľade do hlbín slovenského internetu to nemusí byť na škodu.

Kresťania patrili v Iraku k vzdelanej elite a často vykonávali prestížne povolania lekárov či učiteľov.Zdieľať

Iračania, ktorí sem prídu, nie sú teroristi. Sú to obete teroristov. Ide o utečencov pred vojnou, ktorí museli opustiť svoje domovy po tom, ako ich mestá a dediny obsadil Islamský štát. V ohrození života sa ocitli kvôli svojej viere. Islamský štát, alebo ako ho oni volajú Deash, nenávidia a nikdy by s ním nespolupracovali. Na rozdiel napríklad od Kurdov však nie sú natoľko početní, aby si zorganizovali vlastné silné milície a dokázali sa mu vojensky postaviť.

Nie sú to ani ekonomickí migranti. Kresťania patrili v Iraku k vzdelanej elite a často vykonávali prestížne povolania lekárov či učiteľov. Mnohí z nich vlastnili slušný majetok. Keď som sa s niektorými z týchto ľudí na jar stretol v utečeneckom tábore v Erbile, len máloktorí rozmýšľali o odchode do Európy. Verili, že Islamský štát sa podarí z Ninivskej planiny a Mosulu vytlačiť a oni sa budú môcť vrátiť. Do svojich domovov a k svojim povolaniam. Keďže však čas beží a situácia na fronte sa nemení, zároveň mesiace nemáte prácu a vaše deti nechodia riadne do školy, začnete rozmýšľať inak.

V súvislosti s príchodom týchto ľudí na Slovensko sa dá, samozrejme, veľa písať aj o odpore časti obyvateľov a samospráv, v obciach, kde majú byť umiestnení. Aj o tom, či tu ostanú žiť, alebo Slovensko po skončení azylovej procedúry pri prvej príležitosti opustia.

Pre príslušníkov irackej strednej a vyššej vrstvy nebude ľahké zvyknúť si na život na slovenskom vidiekuZdieľať

Buďme však trpezliví a doprajme trochu času ako nám, tak aj im. Existuje veľa príkladov na to, keď predsudky a odpor zoslabli vplyvom času a bezprostrednej skúsenosti.

Samozrejme, že pre príslušníkov irackej strednej a vyššej vrstvy nebude ľahké zvyknúť si na život na slovenskom vidieku. Nikde však nie je napísané, že sa po čase, keď sa aklimatizujú a naučia základy jazyka, nebudú môcť pohnúť ďalej, do väčších miest.

A možno si naozaj nezvyknú a väčšina z nich odíde do Nemecka alebo do Škandinávie, kde žijú početné komunity blízkovýchodných kresťanov. To však v tejto chvíli vôbec nie je podstatné.

Prichádzajú k nám nešťastní ľudia, ktorí z našej strany potrebujú cítiť, že sú tu naozaj vítaní.

Foto: Anton Frič

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0