Anna Záborská o kritike svojho zákona Postoj pani Cigánikovej považujem za neľudský

Po polroku opätovne predkladáte do parlamentu návrh zákona na pomoc tehotným ženám. Tak ako vtedy, aj dnes tento návrh vzbudzuje silné emócie. V čom sa tento návrh líši od toho predchádzajúceho?

V prvom rade sa čudujem, že môj návrh vzbudzuje emócie, pretože môj zákon hovorí len o jednej skupine ľudí, ktorí sú v núdzi, potrebujú našu pomoc, potrebujú ju urgentne a zhodou okolností sa to týka tehotenstva. Je tu množstvo iných ľudí, ktorí žijú v núdzi, a keď sa im snažíme pomôcť, žiadne emócie to v spoločnosti nevzbudzuje.

Každý vie, že som presvedčená o tom, že treba urobiť všetko pre to, aby každé počaté dieťa malo šancu sa narodiť. Atmosféra na Slovensku, v Európe aj vo väčšine sveta je taká, že nepraje nenarodeným deťom. To však neznamená, že s tým nebudeme robiť nič a budeme sa len pozerať, ako sa robia potraty a ako trpia tehotné ženy. Preto som sa druhýkrát rozhodla podať tento zákon.

Ako teda vyzerajú najvýznamnejšie zmeny oproti prvému návrhu?

Najviac sa od prvého návrhu líši v tom, že sme doň zakomponovali kompromisy, ktoré sme dosiahli pri prvom prerokovávaní. Prvý kompromis je o tom, že druhý lekársky posudok pre ženu, ktorá chce ísť na potrat, je dobrovoľný. Druhý spočíva v tom, že v zákone žiadame, aby žena dostala dostatočné množstvo informácií, kým sa rozhodne, či dieťa donosí alebo pôjde na potrat. Na to potrebuje istý čas. Myslíme si, že 48 hodín nie je dostatočne dlhé obdobie. Pôvodne sme navrhovali 4 dni, kompromis sú tri dni.

Pôvodne sme v návrhu zakazovali aj akúkoľvek komerčnú reklamu, ktorá sa týka umelého ukončenia tehotenstva. Ústavní právnici povedali, že je na hrane ústavnosti, keď zakážeme reklamu na zdravotnícke zariadenia, ktoré majú aj iné služby a oddelenia. V novom zákone teda zakazujeme reklamu len na tovary a služby použité pri vykonávaní potratov.

Voči vášmu návrhu sa objavuje okrem emocionálnej aj vecná kritika. Už tradične ju vedie najmä poslankyňa SaS Jana Bittó Cigániková, ktorá k vášmu návrhu zverejnila blog s 11 výhradami. Už v prvom bode kritizuje zavedenie osobitného príspevku pri narodení ťažko postihnutého dieťaťa. „Tento bod považujem vyslovene za chorý. Prečo chceme motivovať ženy, aby porodili ťažko zdravotne postihnuté dieťa? A čo s ním a jeho rodinou bude potom?“ píše pani poslankyňa a tvrdí, že tento príspevok nič nerieši a v realite len začnú v detských domovoch pribúdať ťažko postihnuté deti. Čo vy na to?

Pýtam sa, či pani Bittó Cigániková pozná, čo je to eugenika. Vie, že bol režim, ktorý takto likvidoval postihnuté deti? Má niekto väčšie právo na život ako iný, ktorý sa nenarodí úplne zdravý? Je to nehumánne a myslím si, že to hraničí s nedodržiavaním zásad pravého liberalizmu. Pani poslankyňa, ktorá sa pasuje za liberálku, by mala dať šancu každému človeku, aby sa narodil, a tým, ktorí sa narodili s určitým hendikepom, treba pomôcť, aby život prežili čo najlepšie.

V knihe Ženský lekár bol príbeh, keď lekár musel rukami vyberať dieťa z maternice a zistil, že má jednu nožičku výrazne kratšiu ako druhú. Vedel, že keď dieťa ešte chvíľu podrží v maternici, tak zomrie – a keď ho vytiahne, tak to dieťa bude mať výrazne ťažší život ako iné deti. Nakoniec dieťa porodil, dievčatko bolo úplne zdravé, stala sa z nej klavírna virtuózka a zakaždým, keď sa na ňu pozrel, tak si spomenul na svoje rozhodovanie. Nehovoriac o Beethovenovi, ktorý sa narodil rodičom, ktorí boli úplne na okraji spoločnosti, ako jedno zo šiestich detí.

Nechcem pani Cigánikovej vstupovať do svedomia, ale považujem to za neľudský postoj.

Ďalšia výhrada smeruje k predĺženiu čakacej lehoty na potrat z dvoch na tri dni. Pani Bittó Cigániková naznačuje, že týmto návrhom akoby ste pohŕdali či podceňovali schopnosť ženy slobodne sa rozhodnúť a, naopak, je za tým váš cynizmus, lebo zvyšujete šancu, že predĺžením lehoty na potrat žena prešvihne zákonný termín na podstúpenie umelého ukončenia tehotenstva. Predlžujete lehotu na rozmyslenie preto, lebo si myslíte, že ženy sa za dva dni nedokážu rozhodnúť?

Hlavným dôvodom je to, že ženám poskytujeme omnoho viac informácií ako pred 15 rokmi, keď bol zákon naposledy novelizovaný a kde sa hovorilo o informovanom súhlase. Vtedy sa lehota predĺžila z 24 hodín na 48 hodín. Rozhodne to nepovažujem za niečo, čím chcem znepríjemniť život tehotným ženám. Sú krajiny ako Francúzsko či Belgicko, ktoré majú oveľa liberálnejšie potratové zákony, ako máme my – napríklad sa im potrat prepláca alebo na interrupciu môžu ísť aj v neskoršom štádiu tehotenstva ako u nás. Zaujímavé však je, že majú dlhšiu čakaciu lehotu – 4, 5, 7 dní. A vôbec to nie sú krajiny ako Malta alebo Poľsko.

Ak chceme, aby sa žena rozhodla zodpovedne a ak chceme čo najviac znížiť šancu, že to raz v živote oľutuje, mali by sme splniť dve podmienky. Prvá je tá, že žena dostane dostatok informácií o tom, čo ide urobiť. Koľko žien si ešte aj dnes myslí, že to je len zhluk buniek, a nie začínajúci ľudský život?! Myslím si, že ženy nemajú dostatok informácií. A potrebujú čas. Ak sa chce človek slobodne rozhodnúť, potrebuje informácie a čas. Tieto dve veci chceme naplniť v predkladanom zákone.

O vašom návrhu na rozšírený informovaný súhlas však pani Bittó Cigániková tvrdí, že tento súhlas obsahuje „vágne a ničím nepodložené tvrdenia, ktoré sa tvária ako fakty, pritom len zavádzajú a žene spôsobujú ešte väčšiu traumu“. Je to tak?

Určite nie. V programovom vyhlásení vlády uvádzame, že táto vláda chce znižovať počet umelých ukončení tehotenstva. Ak to chceme urobiť, potrebujeme v prvom rade zistiť, prečo ženy chodia na potrat, či je to ich sociálna situácia, či ich donútil partner... Toto všetko v liberálnych krajinách vedia. Vo Francúzsku vedia, že 70 až 80 percent žien ide na potrat zo sociálnych a finančných dôvodov. Na druhom mieste je faktor, že ich donútilo okolie, a na treťom sú mladé dievčatá, ktoré chcú dokončiť štúdium. A to vedia z informácií, ktoré štát zbiera v čase, keď ženy idú na potrat.

Tento dotazník je ďalší bod vášho návrhu zákona, pýtam sa však skôr na to, ako konkrétne má vyzerať informovaný súhlas pre ženy a či v ňom sú zavádzajúce tvrdenia či nejaká ideológia.

Interrupcia je chirurgický zákrok. Lekár, tak ako pri inom zákroku, musí ženu informovať, čo sa s ňou bude diať, aké sú riziká, to, že žena môže dostať zápal, že možno už nikdy nebude mať deti... Toto bude vo vyhláške, je to tam už aj dnes. Len sa rozširuje množstvo informácií. Mohli by tam byť napríklad adresy zariadení, ktoré môžu pomôcť, a sú to adresy, ktoré sú už aj dnes na stránke ministerstva zdravotníctva, nejde o nejaké pofidérne organizácie.

Na čo teda naráža pani Bittó Cigániková, keď tvrdí, že ide o vágne a zavádzajúce informácie a neprekvapilo by ju, keby podobné informácie našla na stránke Slobodného vysielača?

Možno sa pani Cigániková bojí toho, že táto spoločnosť si skutočne uvedomí, že potrat je niečo zlé, a nebude to len vo verbálnej rovine, lebo každý hovorí, že to je pre ženu ťažké, ale že to spoločnosť premietne do každodenného života a aj politici zmenia legislatívu tak, že pomôže tehotným ženám.

Zatiaľ od pro-choice lídrov počúvame len to, že interrupcia je zlá vec a ako žena musí trpieť pri tom, keď sa rozhoduje pre potrat. Nepripúšťajú, že žena môže trpieť aj potom. A keď chcem tomu utrpeniu žien pomôcť, pani Cigániková to nazve mojou rafinovanosťou a napíše, že som vlk v ovčom rúchu, ktorý chce strpčiť život ženám, ktoré chcú ísť na potrat.

Nerozprávame sa len o pani poslankyni Bittó Cigánikovej. Aj poslankyňa Vladimíra Marcinková tlačila kočík so svojím dieťaťom do parlamentu len pár dní po pôrode preto, aby zabránila prijatiu vášho zákona. Hlavný argument proti vám je jednoznačný: chcete sťažiť ženám prístup k ich právu na potrat, chcete im sťažiť cestu k realizácii ich slobodného rozhodnutia, ktoré sa týka ich tela.

Rozhodnutie žien však nesúvisí len s ich telom, ale aj s počatým dieťaťom. A po druhé, v legislatíve máme právo ženu upozorniť na riziká, ktoré sú spojené s jej rozhodnutím a ponúknuť jej pomoc, aby sa prípadne rozhodla inak.

Zdá sa mi, že je to jednostranné: pani poslankyňa je a priori proti tomu, aby sa zasahovalo do legislatívy, ktorá sa týka interrupcií, a chce, aby sa právo na potraty bralo ako niečo, čo je nedotknuteľné. Ale to je fiktívne právo, v žiadnej legislatíve – Európskej ani medzinárodnej – nie je ukotvené ako ľudské právo.

Navyše, zásadou poradní, na ktoré sa žena môže obrátiť v prípade nečakaného tehotenstva je to, že pracovník poradne nesmie tlačiť na ženu, aby sa rozhodla dieťa si  nechať. Musí to byť jej slobodné rozhodnutie, za ktoré bude niesť zodpovednosť celý život. Nechcem nijakej žene strpčovať život, len chcem ženám pomôcť, aby sa dokázali naozaj slobodne rozhodnúť.

Pri poslednom pokuse presadiť tento váš návrh sa strhla emotívna debata, vznikol aj istý zmätok a výsledkom bolo, že aj poslanci, ktorí v prvom čítaní zákon podporili, to v zlomovej chvíli neurobili. Bude to teraz inak? Zúžim to na jeden príklad: zahlasuje za váš opätovný návrh zákona aj Juraj Šeliga?

Myslím si, že každý poslanec, ktorý sa úprimne a zodpovedne pozrie na text toho zákona a nebude sa obávať otázok novinárov, za ten zákon zahlasuje. U viacerých poslancov je to tak, že musia ustáť opozíciu tej časti verejnej mienky, ktorá je proti tomu zákonu.

Nemyslím si, že pomoc tehotným ženám môžeme rozdeliť na liberálnu a konzervatívnu. Každý jeden bod môjho návrhu zákona chce žene pomôcť. Nerozumiem tomu, keď niekto odmietne za ten návrh zahlasovať s argumentom, že je liberál. Veľa kolegov – a nielen tu, ale aj v Európskom parlamente – sa rozhoduje podľa toho, či majú dostatok guráže obhájiť sa pred médiami a fejsbúkom a či sú takí presvedčení o pozitívach toho zákona, že sú ochotní znášať nepriazeň svojho okolia, ktorá sa určite vytvorí.

Ešte raz sa opýtam: zahlasuje za tento návrh zákona aj Juraj Šeliga?

Verím, že tentokrát áno.

Včera ste sa stali splnomocnenkyňou vlády pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia. Nie je to len funkcia pre funkciu, potrebujeme niečo také? A aká je jej náplň?

Myšlienka tohto postu vznikla z toho, že náboženstvá a hlavne kresťanstvo sú vo svete prenasledované. Myslíme si, že spoločnosť, ktorá má plné ústa ľudských práv, má hájiť aj náboženskú slobodu. Prvotne to teda bola reakcia na situáciu vo svete – aby sa slovenská vláda otvorenejšie postavila na stranu ľudí prenasledovaných pre vierovyznanie vo svete. A nejde tu len o náboženstvo. Sú fundamentalisti, ktorí podrežú človeka, ktorý je ateista. Prenasledovaní sú aj jezídi, ktorí sa nehlásili ani ku kresťanstvu, ani k islamu.

Znamená to, že sa budete vyjadrovať len k porušovaniu slobody vierovyznania v zahraničí?

Bola by som veľmi rada, keby to bolo len takto. Ale keď si pozriem včerajšie a dnešné reakcie na moje vymenovanie do funkcie, tak sa obávam, či je sloboda vierovyznania rešpektovaná ako ľudské právo aj na Slovensku. V zahraničí sa to nezačalo tak, že začali kresťanov podrezávať a vyhadzovať im kostoly do vzduchu. Začali ich najskôr zosmiešňovať a ponižovať.

Nebudete obhajovať len tie náboženské prúdy, ktoré sú vám blízke?

Splnomocnenec by mal zastávať akékoľvek vierovyznanie a presvedčenie. Ale nie bezbreho. V každom štáte platia určité zákony, ktoré treba rešpektovať. Treba sa však pozrieť aj na to, či sú tieto zákony v súlade s ľudskými právami, a podľa toho zasiahnuť.