Dôchodková reforma Rodičovský bonus či páka na rodičov?

V rozprávke o troch grošoch chudobný cestár ohúri kráľa svojou zodpovednosťou a štedrosťou k rodine. Odvodové zaťaženie 67 % mzdy – z toho polovica na prvý pilier a polovica na druhý pilier dôchodkového zabezpečenia – je síce dnes nepredstaviteľné, ale nie všetko v rozprávke musí byť úplne očarujúce.

Dnešní vládcovia na hrade nám možno aj pri spomienkach na túto peknú rozprávku schválili do ústavy rodičovský bonus. Nič to, že chudobný cestár podporoval svojho otca a syna úplne dobrovoľne. U nás dáme deťom do zákona, aby prispeli svojim rodičom!

Nebudem teraz rozoberať to, ako si rodičovský bonus nesplní cieľ zvýšiť spravodlivosť (naopak, viac dostanú bohatí a menej chudobní dôchodcovia), podporiť pôrodnosť (žiaden mladý človek neverí tomu, že by tento bonus vydržal ešte 30-40 rokov – takže nik kvôli nemu nebude mať viac detí) a navyše vyrobí riadnu dieru do verejných financií – ktorú nakoniec budú musieť splatiť tie deti, ktoré nielen prispejú rodičom, ale aj ich vlastné dôchodky budú nižšie.

Zaujímavou a málo viditeľnou časťou rodičovského bonusu je možnosť dospelých detí priznať či nepriznať svojim rodičom vyššie dôchodky. Podľa čl. 39 ústavy, ktorý začne platiť od roku 2023, by deti mali rozhodnúť, či chcú časť svojich daní alebo odvodov poslať svojim rodičom.

Podľa návrhu vykonávacieho zákona by rodičia bonus dostali automaticky, pokiaľ sa deti nerozhodnú im ho odňať. Pri tomto nastavení by bonus dostali nielen rodičia, ktorých deti chcú aktívne podporiť – ako napríklad otec cestára z rozprávky –, ale aj rodičia, ktorých deťom je to viac-menej jedno alebo ktorým sa nechce unúvať na úrad a vypisovať tlačivá.

V každom prípade však dáva tak ústava, ako aj návrh zákona deťom do rúk nevídanú ekonomickú moc nad svojimi rodičmi. Doteraz zvykli byť rodičia – dôchodcovia – tými ekonomicky silnejšími v rodinách. Čisté bohatstvo (majetok) typického dôchodcu je vyššie než majetok typického zamestnanca a výrazne vyššie než čistý majetok nezamestnaných (tabuľka 3 tu).

Dôchodcovia sú tiež oveľa menej vystavení riziku chudoby („iba“ 8,6 %) než rodiny s deťmi (15,2 %) či neúplné rodiny (32,1 %) (tabuľka 2.2.3 a 2.2.4 tu). Mnohí dôchodcovia viac či menej jasnými sľubmi dedičstva alebo priamou finančnou pomocou vedeli ovplyvňovať svojich potomkov – napríklad k lepšej starostlivosti, pomoci v domácnosti alebo aspoň návštevám.

Teraz sa však karta obráti a deti budú môcť milostivo priznať či nepriznať svojim rodičom zvýšenie dôchodku. Rodičovský dôchodok pri priemernom plate dieťaťa bude 30 eur mesačne, ale pri veľmi dobre zarábajúcich deťoch to môže byť aj viac ako 200 eur mesačne.

Väčšina z nás, samozrejme, ani na chvíľu nezaváha a svojim rodičom prilepšenie dopraje. A to aj keď niektorí – ako ja – nie sú fanúšikmi celého konceptu (napríklad aj preto, že moje deti to celé bude stáť viac, než koľko z toho teraz dostanú moji rodičia).

Medzi vyše miliónom dôchodcov a skoro dvomi miliónmi ich detí sa však určite nájdu rôzne prípady. O niektorých z nich sa neskôr dozvieme zo stránok bulvárnych médií a z emocionálnych televíznych reportáží... ale ak popustíme uzdu fantázii, budú tam žiadosti na „darovanie“ rodičovského domu výmenou za súhlas s bonusom, ručenie rodičov za hypotéky svojich detí, priame finančné dary či dohody o rozdelení bonusu pol na pol medzi rodiča a dieťa.

Ak má byť rodičovský bonus odmenou za vychovanie detí, mali by mať naň nárok všetci rodičia. Keď chcú deti rodičom pridať, nech prispejú dobrovoľne, zo svojho, ako cestár z rozprávky.

Štátny dôchodok by však mal byť založený na úplne objektívnych pravidlách a nespoliehať sa na vždy dobré vzťahy v rodinách. Veď vieme, že nie vždy sú ideálne. Múdry kráľ by to vedel. Náš parlament, žiaľ, schválil také znenie ústavy, ktoré asi aj zaťaží väčšinu pracujúcich ďalšími byrokratickými povinnosťami a tiež vystaví niektorých rodičov dôchodcov svojvôli vlastných detí.