Online svet Topíme sa v dopamíne. Až keď sa vypneme, pochopíme, v čom sme žili

Anna Lembkeová je profesorka psychiatrie na Stanfordovej univerzite. Keď za ňou nedávno prišiel klient – vysokoškolák v dôsledku silných úzkostí a myšlienok na samovraždu, nepredpísala mu antidepresíva, ako by to urobila pred dvadsiatimi rokmi. Tento mladý muž trávil každý deň takmer celý deň hraním videohier, odporučila mu preto pôst: na mesiac sa vzdať akéhokoľvek času pred obrazovkou.

Ako vysvetľuje vo svojej eseji pre The Wall Street Journal, problémom generácie mladých ľudí trpiacich úzkosťami a depresiami často nie je trauma, problematické sociálne prostredie ani chudoba. Pochádzajú z milujúcich rodín, majú dobré vzdelanie aj fyzické zdravie, no žijú v neprirodzenom nadbytku – ich problémom je totiž príliš veľa dopamínu. Látky, ktorú náš mozog produkuje pri hraní hier, trávení času na sociálnych sieťach, gúglení či online nakupovaní. Nejde preto len o vysokoškolákov a playstation. Kto netrávi v dobe covidovej pred obrazovkami viac času ako kedykoľvek predtým? Topíme sa v dopamíne.

O droge, ktorú produkuje náš vlastný mozog

Prostredníctvom tohto neurotransmitera komunikujú jednotlivé bunky nášho nervového systému a zažívame pocity pôžitku a odmeny. No ovplyvňuje aj našu motiváciu, učenie, náladu, pozornosť a ďalšie procesy v našom tele. Vieme, že jeho nadbytok či nedostatok hrá rolu pri vývoji schizofrénie, ADHD, Parkinsonovej choroby či obezity.

Foto: Flickr/stefpet

Našiel som, dokončil som, zvládol som, prekonal som, zjedol som! Pri všetkých týchto zvolaniach sa v našom mozgu vyplaví trocha dopamínu. Dopamín zohral vo vývoji ľudského druhu dôležitú úlohu. Pomáhal nám vydať sa hľadať jedlo ešte predtým, než v jaskyni došli zásoby, a najesť sa aj vtedy, keď sme hlad ešte necítili. Už odvtedy je preto zviazaný aj s vizuálnym vnemom, hovorí etnograf a spíker Simon Sinek.

Dopamín znie užitočne, kde je teda problém? Je vysoko návykový, za závislosťou od alkoholu, fajčenia, gamblingu, ale aj nekontrolovateľnou chuťou po videohrách a neschopnosťou neodpísať na esemesku, aj keď práve šoférujeme, stojí práve on. So slovom závislosť si často spájame práve tieto veľké fenomény, ktoré ničia život a rodiny, no naša láska k smartfónu, tabletu, laptopu či playstation stojí na tom istom biologickom, neurologickom a psychologickom základe.

Dávku dopamínu dostaneme pri prečítaní a poslaní každej sms správy, keď nám príde notifikácia o lajku, keď zbadáme nový email alebo keď zverejníme nový status. Červenú ikonku o neprečítanej správe či komentári, ale aj zobrazenie novej fotografie či videa si náš mozog takpovediac zamieňa s objavením nového ovocného stromu či iného zdroja potravy, o videohrách ani nehovoriac. Dopamín sa skrýva takmer všade, za splnením štvrťročného cieľa v práci aj za radosťou z vysokej čítanosti posledného článku. On je dôvod, prečo nás baví vyškrtnúť na zozname úloh tú, ktorú sme práve dokončili. Dopamínová slasť môže vyzerať rôzne, niekomu ju privodí kúpa nových tenisiek či bicykla a niekto ju zažije z práve upečeného kváskového chleba či uprataného bytu.

Po fľaši opica, po príleve dopamínu bolesť, podráždenie aj nespavosť

Ten, kto si hneď po zobudení otvorí fľašu vína, má asi zrejme veľký problém. Keď však sami ešte z postele siahneme na mobil, denný prehľad správ čítame viac či menej potajomky v kúpeľni a na prvé emaily odpovedáme pri raňajkách, používame inú mierku, no môže ísť o tú istú závislosť, tvrdí Sinek. A nie je to len nevinný zlozvyk, na ktorom sa zasmejeme.

Foto: TASR/AP Photo/Andy Wong

Ako ďalej vysvetľuje psychiatrička Anna Lembkeová, už trištvrte storočia vďaka neurovede vieme, že je tu ešte ďalší problém – to, že pre mozog je ťažké udržať pôžitok v rovnováhe s bolesťou. Pôžitok aj bolesť totiž spracúva tá istá časť mozgu.

„Hneď po tom, čo sa dopamín uvoľní, sa mozog tejto situácii prispôsobí tak, že zníži počet stimulovaných dopamínových receptorov. Mozog teda vytvára rovnováhu tým, že sa preklopí na stranu bolesti, preto po pôžitku zvyčajne nasleduje pocit ‚opice‘ alebo ťažoby. Ak počkáme dosť dlho, tento pocit prejde a rovnováha sa obnoví. Máme však prirodzený sklon snažiť sa tomuto pádu zabrániť tým, že sa vrátime k zdroju pôžitku a doprajeme si ďalšiu dávku,“ vysvetľuje Lembkeová.

Ak mozgu celé týždne a mesiace dodávame vysoké dávky dopamínu z hrania, esemeskovania alebo aj nekonečného facebookovania, hodnoty pôžitku, ktoré mal náš mozog prednastavené, sa začnú meniť. „Tak musíme pokračovať v hraní hier nie preto, aby sme cítili pôžitok, ale preto, aby sme sa cítili normálne.“ Keď totiž podľa Lembkeovej mozgu ďalšiu hodinu hier či mobilovania nedodáme, čakajú nás abstinenčné príznaky, ktoré majú všetky návykové látky spoločné: úzkosť, podráždenie, nespavosť, ale aj neustále myšlienky na ďalšiu dávku.

Foto: TASR/AP Photo/Pavel Golovkin

Podľa psychiatričky si náš mozog vytvoril jemnú chemickú rovnováhu pred miliónmi rokov, keď bol ešte pôžitok vzácny a nebezpečenstvo, naopak, prítomné všade okolo. „Problém je, že dnes už v tomto svete nežijeme. Dnes žijeme vo svete hojnosti, ktorá nás ohromuje. Ešte nikdy neexistovalo tak veľa takých rozmanitých a silných vysoko návykových látok a spôsobov správania.“ K opiátom, ale aj cukru sa pridali ďalšie nebezpečné zdroje závislosti ako surfovanie po internete, sociálne siete, tweetovanie, e-shopping, ale aj online gaming a kasína. Lembkeová hovorí, že tieto digitálne produkty sú navrhnuté tak, aby boli návykové. „Blikajúce svetlá, oslavné zvuky a lajky sľubujú stále väčšie odmeny, ktoré vieme získať jediným kliknutím.“

Anonymní emeseskovači a mobilná odvykacia kúra

To, ako dopamín vplýva na naše správanie a život, nedokážeme rozlíšiť, keď sa v ňom kúpeme. Aj keď nám spočiatku nesedí myšlienka, že krátkodobo abstinovať od veci, ktorá nám prináša potešenie, môže dlhodobo priniesť viac spokojnosti, doktorkin pacient závislý od videohier sa na mesačný pôst podujal. Štyri týždne sú totiž dostatočne dlhý čas na to, aby sa úroveň dopamínovej rovnováhy v mozgu mohla vrátiť na pôvodnú hladinu. Na prekvapenie samotného mladého muža tento pôst zafungoval, už roky sa necítil tak dobre a úzkosť aj depresia boli na ústupe.

Lekárka opisuje aj ďalší zaujímavý efekt dopamínovej abstinencie. Po čase sa hráč k hrám vrátil bez negatívnych následkov, no držal ich prísne na uzde, len dva dni v týždni a len dve hodiny. Zo svojho zoznamu hier vyradil tie, pri ktorých nevedel prestať, a na školu si vyhradil druhý, osobitný počítač, aby sa tieto dva svety ani fyzicky nestretávali. A rozhodol sa, že už nebude hrávať s cudzími hráčmi, na ktorých náhodne natrafí, ale len s priateľmi, pretože „vzťahy samy osebe sú dôležitým zdrojom dopamínu“.

Foto: TASR/AP Photo Riccardo De Luca

Vlastný telefón si ako striekačku plnú návykovej látky nepredstavujeme, no možno by sme mali. Dopamínový pôst alebo dlhodobý digitálny minimalizmus je ťažký, pretože rovnováha pôžitok – bolesť sa v mozgu najskôr nakloní smerom k podráždenej nálade a nespokojnosti. No podľa Anny Lembkeovej sú jeho dôsledky blahodarné. Prestaneme sa zaoberať túžbou po ďalšom dotyku s telefónom, budeme sa viac sústreďovať na prítomnosť a opäť dokážeme precítiť malé radosti, ktoré život prináša.

Návykový dopamín, ale aj endorfín, ktorý nám pri fyzickom výkone pomáha necítiť bolesť, volá Simon Sinek „sebeckými hormónmi“. Pre životnú rovnováhu potrebujeme aj ich nesebecké náprotivky, a to nielen preto, že si na evolučné prežitie nevystačíme sami. Serotonín sa nám vyplavuje v krvi napríklad aj vtedy, keď cítime uznanie a rešpekt druhých ľudí, ich vďačnosť aj vlastnú hrdosť. Oxytocínu zase vďačíme za pocit bezpečia, dôvery a prijatia, privodí nám ho dotyk a blízkosť druhých ľudí. Vďaka nemu môžeme prestať dosahovať a byť sami sebou, kvôli nemu túžime nadväzovať priateľstvá a budovať rodiny.

Aj keď nás možno čakajú abstinenčné príznaky, je rozumnejšie vybrať si miesto záplavy mobilového dopamínu radšej more vzťahového oxytocínu.