Covid a vyučovanie Prvú školu už zatvorili. Kedy sa pridajú ďalšie?

Školy sa už pre pandémiu zatvárať nebudú. Tak to aspoň vyzeralo podľa nového covid automatu, ktorý v auguste schválila vláda. Podľa neho by mala aj v najhoršej, čiže čiernej fáze prebiehať výučba na školách prezenčne a zatvárať by sa mali maximálne triedy, v ktorých sa vyskytli nakazení žiaci.

Od začiatku školského roka však neprešiel ešte ani týždeň a prvá škola už pre pandémiu dočasne zatvorila svoje brány. Ide o Strednú odbornú školu technickú v Rožňave, ktorá udelila žiakom na siedmeho a ôsmeho septembra riaditeľské voľno a zvažuje prechod na dištančné vyučovanie.

Príčinou je desať pozitívne testovaných pedagógov a jeden nepedagogický zamestnanec. Ako sa pre Rádiožurnál na Rádiu Slovensko vyjadril zriaďovateľ školy Košický samosprávny kraj, „v závislosti od celkového počtu pozitívnych prípadov plánuje škola od stredy 8. septembra učiť dištančne. Keďže pozitívne testovaná bola doposiaľ štvrtina pedagogického zboru. S najväčšou pravdepodobnosťou sa bude vyučovať s upraveným rozvrhom“.

Podľa covid automatu by vyučovanie mohlo prebiehať prezenčne aj v III. stupni varovania.

Zaočkovaných učiteľov je stále málo

Prezenčne sa síce teoreticky môže vyučovať aj v čiernej fáze, prvé dni praxe však ukázali, že to vôbec nebude také jednoduché. Prvým problémom sú učitelia. Ako totiž ukazuje aj príklad rožňavskej strednej školy, výpadok viacerých môže ochromiť celé vyučovanie.

Učitelia síce boli očkovaní medzi prvými, začiatkom augusta však obe dávky vakcíny dostalo iba 66 percent. Podľa informácií ministerstva školstva je v každom okrese zaočkovaná aspoň polovica zamestnancov škôl. Najväčšia miera zaočkovanosti je v okresoch Dunajská Streda, kde dosahuje 77 percent, Šaľa, kde je to 73 percent, a v Bratislave 72 percent.

Naopak, najmenej učiteľov je zaočkovaných v Kysuckom Novom Meste, v ktorom ich podiel dosahuje 49 percent, v Detve, v ktorej je to 54 percent, a v Gelnici, kde je to 55 percent. Čím menšia táto hodnota je, tým vyššia je pravdepodobnosť, že v školách vypadne z dôvodu covidu kritické množstvo učiteľov a bude nutné prejsť na dištančné vyučovanie.

Ministerstvo školstva v snahe riešiť tento problém spustilo koncom augusta kampaň Za otvorené školy, či však priniesla konkrétne výsledky, zatiaľ nie je jasné.

Spomínalo sa aj povinné očkovanie pre učiteľov, zatiaľ sa však nezdá, že by tento nápad naberal reálne kontúry. Na ministerstve zdravotníctva sa mala zriadiť komisia, ktorá by sa venovala povinnému očkovaniu pre vybrané skupiny obyvateľov, podľa informácií denníka Postoj však k jej zriadeniu ešte ani neprišlo.

Najpostihnutejšie regióny sú vo výhode

Školský semafor, ktorý vypracoval rezort školstva, hovorí na rozdiel od covid automatu aj o možnosti zatvárania škôl. Toto rozhodnutie by však neprijímala škola ani jej zriaďovateľ, ale jedine regionálny úrad verejného zdravotníctva. Mohlo by k nemu prísť, ak sa zo školy stane ohnisko nákazy a preukáže sa, že sa ochorenie začalo šíriť medzi žiakmi a učiteľmi. 

Tento scenár je najpravdepodobnejší v okresoch s najnižšou mierou zaočkovanosti. Tými sú Revúca a Rimavská Sobota, kde je zaočkovaných necelých 30 percent obyvateľov. 

Najlepšie je na tom v tomto smere Bratislava a jej okolie, kde miera zaočkovanosti dosahuje necelých 60 percent. Aj to je však stále pomerne málo. Na začiatku vakcinačnej kampane sa hovorilo o potrebe dosiahnutia 70-percentnej miery zaočkovanosti, neskôr sa kvôli novým variantom táto hodnota zvýšila na 80 percent. 

Teraz však štúdie ukazujú, že ani vysoká miera zaočkovanosti nedokáže vytvoriť kolektívnu imunitu, ktorá by viedla k tomu, že by sa vírus prestal šíriť. V každom prípade však dokáže jeho šírenie výrazne spomaliť a čím viac ľudí bude zaočkovaných, tým menšia je pravdepodobnosť zatváranie škôl.

Okrem vakcinácie môže pomôcť aj ďalší faktor, a to množstvo ľudí, ktorí už covid prekonali. Prirodzene vybudovaná imunita síce podľa rôznych štúdií neposkytuje úplnú ochranu a časom jej efektívnosť klesá, odborníci však predsa predpokladajú, že prekonanie ochorenia bude mať pozitívny vplyv na ďalší vývoj pandémie.

Dá sa preto očakávať, že v okresoch, ktoré boli v predchádzajúcich vlnách silnejšie zasiahnuté covidom, bude nástup tretej vlny pomalší a aj jej priebeh menej agresívny. Tento scenár by sa mohol naplniť v okresoch ako Martin, Trenčín, ale aj Nitra či Trnava. 

Aj podľa týchto údajov vidno, že najväčšie riziko zatvárania škôl je na juhovýchode Slovenska, a to najmä v okresoch Revúca či Poltár. To potvrdzuje aj Prognóza vývoja epidemiologickej situácie na školách, ktorú pre ministerstvo školstva vypracoval tím vedcov, ktorí brali do úvahy aj mieru zaočkovanosti medzi mladými či rôzne prognózy o pandemickom vývoji v nasledujúcich mesiacoch.

V rámci prognózy vypočítali koeficient rizikovosti škôl po jednotlivých okresoch. Štúdia ukazuje, že zatváranie základných škôl a prechod na dištančné vzdelávanie už koncom septembra hrozí najviac v okresoch Námestovo, Veľký Krtíš či Poltár.

Mapa okresov podľa rizikovosti zatvárania základných škôl. Červená farba predstavuje najväčšie riziko. Zdroj: ministerstvo školstva

Situácia je mierne odlišná na stredných školách, ktoré na rozdiel od základných škôl navštevujú žiaci, ktorí už môžu byť zaočkovaní. 

Mapa okresov podľa rizikovosti zatvárania stredných škôl. Červená farba predstavuje najväčšie riziko. Zdroj: Ministerstvo školstva

Kedy možno očakávať zatváranie škôl?

Najnovšie čísla o vývoji pandémie jednoznačne ukazujú, že tretia vlna sa už naplno rozbieha. Kým prvého septembra pribudlo 178 nových prípadov koronavírusu, za včera to bolo už 306 prípadov. Ako na facebooku okomentoval najnovšie čísla matematik Richard Kollár, „rast PCR incidencie o takmer 30 percent týždenne pri poklese počtu testov takmer o 10 percent za to isté obdobie, to je veľká hybnosť. A to bolo v období so zavretými školami“.

Postupne rastie aj počet ľudí v nemocniciach. Iba za posledný deň ich pribudlo 44 a aktuálna hodnota sa pohybuje na úrovni 156, podľa Kollára však náhle nárasty pacientov v nemocniciach zatiaľ neuvidíme.

Odhadnúť presný vývoj je však takmer nemožné a názory odborníkov sa výrazne líšia. Viac-menej sa však zhodujú v tom, že koncom septembra budú zrejme pribúdať tisícky prípadov denne, čo bude znamenať zatváranie škôl v najpostihnutejších regiónoch.

Podľa hlavného ekonóma Národnej banky Martina Šustera bude tretia vlna kratšia, keďže vírus narazí na múr prirodzene či vakcínou vybudovanej imunity. Vrchol by sme tak podľa neho mohli dosiahnuť už koncom septembra či začiatkom októbra.

Podľa analytika Ivana Bošňáka však bude táto vlna trvať dlhšie, možno až do konca roka.