Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Pozerať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Zapnúť upozornenia

Lattimerský masaker

Ako v Amerike strieľali do Slovákov, no tí im aj tak ukázali

Michael Novak a jeho neobyčajná kniha The Guns of Lattimer.

Milí priatelia, dovoľte, aby som vás privítal pri ďalšom vydaní našej
videorelácie Knihomoľov zápisník.

Meno Michael Novak čitateľom Postoja netreba predstavovať. Americký
katolícky teológ slovenského pôvodu zomrel pred štyrmi rokmi vo veku
83 rokov. Ako človek, s ktorým sa radili americkí prezidenti či pápež
Ján Pavol II. a ktorého vyzdvihuje britská premiérka Margaret
Thatcherová vo svojich pamätiach, patril Novak nepochybne k
najvplyvnejším Slovákom 20. storočia.

Slovensko po roku 1989 často navštevoval a k svojmu slovenskému pôvodu
sa vždy zároveň hrdo hlásil.

Ako mysliteľ bol Michael Novak známy predovšetkým svojou snahou
zmieriť sociálne učenie Katolíckej cirkvi s trhovou ekonomikou. No
dnes budeme hovoriť o knihe, ktorú by sme od takého veľkého obhajcu
kapitalizmu nečakali. Volá sa „The Guns of Lattimer“. Do slovenčiny by
sa jej názov dal preložiť doslova ako „Strelné zbrane z Lattimeru“
alebo, keby sme chceli byť poetickejší, ako: „Pušky lattimerské“.

Ide o doplnené vydanie z roku 1996, prvé vydanie Novak napísal ešte v
roku 1978, ale za 18 dolárov sa stále dajú jej výtlačky kúpiť na
Amazone. Tento výtlačok je požičaný od nášho prispievateľa a
Michaelovho kamaráta Juraja Kohutiara.

Kniha „The Guns of Lattimer“ je faktografia s prvkami beletrie o
masakri, ktorý sa udial 10. septembra 1897 v Pensylvánii. V tento deň
spustili zástupcovia šerifa paľbu do davu neozbrojených protestujúcich
baníkov, z ktorých 19 prišlo o život a ďalšie desiatky boli zranené.

Štrajkujúci baníci, vrátane tých, ktorí boli zabití, boli hlavne
slovenského a poľského pôvodu. Ako už bolo spomenuté, je to neobvyklá
kniha od takého výrazného obhajcu kapitalizmu, akým bol Novak. Na
prelome 19. a 20. storočia totiž často dochádzalo k stretom medzi
robotníkmi bojujúcimi za lepšie pracovné podmienky a vyššie mzdy a
políciou, ktoré končili obeťami na životoch. V uhoľných baniach v
okolí mesta Hazleton, kam patrila aj lattimerská baňa, pracovali zo
Slovákov najmä prisťahovalci zo Šariša a Zemplína.

Michael Novak, ktorý sa už narodil v Pensylvánii, sa tu teda dotýka
krvavej histórie jednak svojho rodného amerického štátu a jednak ľudí,
z ktorých sociálne a národnostne pochádzal. Práve vďaka tomuto pôvodu
nebol slepý ani voči odvrátenej stránke industriálneho kapitalizmu.

Poďme však k tomu, čo sa v septembri 1897 vlastne udialo. Z dejepisu
vieme, že od 70. rokov 19. storočia až do začiatku prvej svetovej
vojny do Ameriky mierili státisíce slovenských vysťahovalcov. Niektorí
sa vrátili, ďalší zostali žiť v USA a postupne sa z nich stali
Američania.

Keďže títo ľudia často prichádzali bez vyššieho vzdelania a znalostí
angličtiny, v Amerike museli prinajmenšom spočiatku robiť hlavne slabo
platené, fyzicky namáhavé a nebezpečné práce. Bane, oceliarne alebo
píly boli najčastejším údelom prvej generácie amerických Slovákov.

Práca bola nielen ťažká, nebezpečná a slabo platená, navyše domáce
obyvateľstvo zväčša anglického a nemeckého pôvodu na nich často
pozeralo zhora. Prisťahovalci z Uhorska boli pre starousadlíkov
„Hunks“ alebo „Hunkies“, alebo proste „Huni“. Príliv ľudí zo strednej a
východnej Európy vyvolával v domácich obavy, nie nepodobné obavám, aké
vyvolávajú silné prisťahovalecké vlny aj dnes. Americkí starousadlíci
sa báli toho, že prisťahovalci boli nevzdelaní, hrubí, neotesaní a
všeobecne nepripravení na americký spôsob života.

Tieto napätia a predsudky mali aj náboženský a sociálny rozmer.
Majitelia baní a iných priemyselných podnikov boli zvyčajne anglosaskí
protestanti. Prisťahovalci boli väčšinou katolíci zo stredovýchodnej
Európy.

Už v auguste 1897 začali baníci v okolí pensylvánskeho mesta Hazleton
štrajkovať. Požadovali nielen vyššie mzdy. Vadili im aj
korporativistické praktiky banskej spoločnosti. Museli napríklad
nakupovať v potravinách zriadených spoločnosťou, kde boli vyššie ceny,
alebo odvádzať časť platu na firemného doktora.

Nejaké ústupky sa im aj podarilo dosiahnuť. No keď 10. septembra 1897
stovky baníkov pochodovali neozbrojené a pod americkou vlajkou k
lattimerskej bani, do cesty sa im postavil šerif a niekoľko desiatok
jeho zástupcov, ktorí boli náhle zmobilizovaní z miestnych občanov.
Medzi šerifom a niekoľkými účastníkmi pochodu sa strhla potýčka, na čo
jeho zástupcovia otvorili do davu paľbu z winchestroviek. Ako už bolo
spomenuté, zahynulo 19 ľudí a ďalšie desiatky boli zranené – mnohí
boli navždy dokaličení.

Novak opisuje nielen masaker baníkov a čo mu predchádzalo, ale aj
následný súdny proces, ktorý sa konal na jar roku 1898.

Šerif a jeho zástupcovia boli postavení pred súd. Proces bol ostro
sledovaný médiami. No porota obžalovaných oslobodila. Mohla za to
jednak zle postavená obžaloba. A potom tiež dojem chaosu na mieste
demonštrácie, ktorý sa podarilo obhajobe vytvoriť o udalostiach toho
dňa. Opäť, úlohu pri rozsudku zohrali aj predsudky domácich voči
„Hunom“ a Slovanom z východnej Európy.

„The Guns of Lattimer“ je smutná kniha. Kričí z nej nespravodlivosť
voči prisťahovalcom, ktorí prišli do Ameriky za lepšími životnými
podmienkami. A nepomohlo im ani to, že demonštrovali s americkou vlajkou
v ruke a s dôverou v americké inštitúcie a systém.

Okrem faktografie a citátov z archívnych dokumentov knihu dotvára aj
beletrizujúca línia. Na udalostiach sa zúčastňuje a pozoruje ich Benedikt
Sakmar, autorov starý otec, ktorý pochádzal z východoslovenskej obce
Brutovce. Čiže kniha pripomína moderné televízne dokudrámy, ktoré
kombinujú dokumentárne a hrané prvky.

Ak vás zaujíma skúsenosť amerických Slovákov, upozorniť by som vás
chcel ešte na jednu známu knihu. Jej autor sa volá Thomas Bell, kniha
nesie názov Out of this Furnace, teda doslova „Von z tejto pece“. V
antikvariátoch sa dá nájsť aj jej slovenský preklad z roku 1949 pod
názvom „Dva svety“. Táto kniha sa odohráva pre zmenu medzi slovenskými a rusínskymi prisťahovalcami, ktorí pracujú v pensylvánskych oceliarňach.

Hoci knihy o ťažko pracujúcich slovenských prisťahovalcoch v Amerike
na prelome 19. a 20. storočia naozaj kričia ťažkým živobytím a
nespravodlivosťou, zaslúžia si happy end a bodku, ktorá tú historickú
skúsenosť našich krajanov zasadí do perspektívy súčasnosti.

Počas 20. storočia sa totiž americkým Slovákom podaril pozoruhodný
ekonomicko-sociálny vzostup. Napokon, príkladom je aj život Michaela
Novaka. Jeho starý otec začínal v Amerike ako robotník, jeho otec sa
zaradil do strednej vrstvy a on už radil americkým prezidentom.

Americký štatistický úrad Census Bureau zbiera rôzne štatistické údaje
o Američanoch. Okrem iného zisťuje aj mediánový príjem Američanov podľa
ich etnického pôvodu.

Podľa údajov z roku 2019 je ročný mediánový príjem americkej
domácnosti niečo vyše 63-tisíc dolárov. Američania pôvodom z Nemecka a
britských ostrovov, ktorí tvoria významnú časť bieleho obyvateľstva
Spojených štátov, zarábajú ešte oveľa viac – 75- až 78-tisíc dolárov.

No teraz pozor! Američania slovenského pôvodu, ktorých je asi
600-700-tisíc, majú mediánový príjem domácností, v ktorých žijú, cez
80-tisíc dolárov. Inak povedané, Američania slovenského pôvodu
zarábajú nielen nadštandardne v porovnaní s celoamerickým mediánom,
ale zarábajú lepšie než Američania anglosaského pôvodu, ktorí v čase
lattimerského masakra pred vyše 120 rokmi tvorili gro americkej
starousadlíckej populácie a gro amerického ekonomického i politického
establišmentu.

Postavenie amerických Slovákov v tomto nie je výnimočné. Aj potomkovia
prisťahovalcov z ďalších národov stredovýchodnej Európy ako Poliaci,
Česi, Ukrajinci, Chorváti či Srbi zarábajú v USA nadštandardne. Na
druhej strane, úplne najbohatšími etnikami v Spojených štátoch sú
Američania indického a taiwanského pôvodu, ktorých mediánové príjmy
domácností presahujú dokonca 100-tisíc dolárov ročne.

Čo z tohto všetkého vyplýva? Po prvé, príbeh amerických Slovákov,
ktorí začínali pred storočím v pensylvánskych baniach a oceliarňach a
riskovali život za nepatrnú mzdu, je príbehom ohromného
ekonomicko-sociálneho vzostupu. V slobodných podmienkach Ameriky
dokázali naši krajania za sto rokov predbehnúť aj domáci establišment,
ktorého príslušníci na nich v tom čase pozerali zvrchu. Preto trpké
knihy ako táto nečítam nutne s trpkosťou, ale skôr s určitým
sebauspokojením. S odstupom času sme im totiž ukázali.

Druhá vec je, že spoločenský vzostup našich rodákov, ktorí sa
vysťahovali do Spojených štátov, je povzbudením aj pre nás, Slovákov,
ktorí žijú tu na Slovensku. Ich príklad nám môže dodať sebaistotu, že
v správnom, teda v slobodnom politickom a ekonomickom inštitucionálnom rámci to my Slováci môžeme dotiahnuť ďaleko.

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.