Začnem však osobne a niekým celkom iným než Borisom Kollárom.

Napokon, vstup multimilionára a multiotecka do politiky sa mi na tomto všetkom zdá najbanálnejší. Počas tlačovky Borisa Kollára, Petra Pčolinského a Milana Krajniaka som najviac myslel na tretieho v poradí. Skutočne rovnocenným partnerom Kollára pri zakladaní novej strany je totiž Milan Krajniak, pre ktorého Pčolinský už dlhé roky robí, posledné mesiace spolu ťahajú aj Konzervatívny výber.

Od Vladimíra Palka k Borisovi Kollárovi

A tu už prestávam byť objektívny. Milana poznám takmer 15 rokov a mám ho ľudsky rád. S máloktorým človekom som zažil také vzrušujúce politické diskusie, pričom som bol vždy skôr v role poslucháča, Milan v role dobre informovaného a zaujímavo analyzujúceho rozprávača.

Milan Krajniak sa vždy pohyboval v politickom zákulisí KDH a stál aj za niektorými smerodajnými rozhodnutiami. Bol to napríklad on, kto KDH presvedčil o koncepte rovnej dane, vďaka čomu ju neskôr mohol proti Miklošovej skepse presadiť na ministerstve financií aj Richard Sulík.

Keď v roku 2007 Milan kandidoval v tíme Vladimíra Palka za podpredsedu KDH pre ekonomiku, ako novinár som musel zachovať istú zdržanlivosť, ale prial som mu úspech.

A nielen preto, že sme sa už dobre poznali. Ešte pred rozhodujúcim prešovským snemom som ho bol navštíviť, na stole aj na pohovke sa mu rozvaľovali pápežské sociálne encykliky a ďalšie odborné ekonomické knihy, ktoré poctivo študoval. Koľko politikov KDH za posledných 25 rokov rozmýšľalo nad tým, ako má vyzerať moderná kresťanská demokracia, spôsobom ako Milan?

To všetko je však už zabudnutá minulosť. Vladimír Palko bol porazený a spolu s Františkom Mikloškom a ďalšími onedlho odišiel z KDH. Milan stál verne po boku Daniela Lipšica, za Radičovej vlády s ním odišiel aj na ministerstvo vnútra. Tu na jeho neústupčivosť narazila Penta, ktorá si potrebovala niečo vybaviť. 

Penta však u Milana neuspela a odvtedy je medzi Milanom a našimi rozchobotenými finančníkmi vojna. Pente pripisoval aj šírenie spisu Kocúr, ktorý mal naznačovať manipuláciu pri verejnom obstarávaní odpočúvacieho zariadenia zo strany ľudí na ministerstve vnútra. Polícia dokonca z tohto dôvodu obvinila Krajniaka z trestného činu, Daniel Lipšic to však označil za akciu Penty. Polícia neskôr obvinenie zrušila. Chápem, že keď si začnete konflikt s organizáciou (úmyselne nepíšem, že s firmou) ako Penta, všeličo sa vo vašom živote zmení.

Aj tak je mi však z toho trochu smutno. Prečo človek Krajniakovho rozhľadu spojí v politike meče s niekým ako Boris Kollár?

Homo politicus

Čiastočná odpoveď sa ponúka pri pohľade na samotného Daniela Lipšica, dlhoročného Krajniakovho spojenca. Talentovaný a ambiciózny Lipšic si ešte pred dvomi rokmi sotva predstavoval, že raz bude vďačný za miesto na kandidátke u deštrukčného šoumena, ktorý svojou povahou pochováva šancu na vládu pravice.

Aj u Krajniaka platí, že matkou jeho dnešného rozhodnutia je včerajší neúspech. Milan sa stal po odchode z KDH akýmsi hlavným stratégom v NOVA, chcel z nej na Lipšicovej popularite vybudovať širokospektrálnu alternatívu voči Ficovi, vďaka nemu prišli do strany exsulíkovskí liberáli okolo Miškova a aj vďaka nemu NOVA vcelku uspela v posledných eurovoľbách. Lenže napätia v novej strane rástli a keďže Milan videl politiku inak ako ostatní členovia strany, odišiel minulý rok aj odtiaľ.

Ale keďže je svojou podstatou homo politicus, rovnako ako Lipšic sa napriek zosuvu nevzdal ambície zažiť politický úspech.

Mal záujem o miesto na kandidátke OľaNO, z ktorej by sa bez problémov prekrúžkoval do parlamentu. Táto predstava však Matoviča či Lipšica desila. Zdieľať

Naplno vystúpil z politického zákulisia, náruživo blogoval o Pente, na jar založil Konzervatívny výber, no bolo evidentné, že Milan Krajniak chce byť čímsi viac než populárnym internetovým žurnalistom.

Mal záujem o miesto na kandidátke OľaNO, z ktorej by sa bez problémov prekrúžkoval do parlamentu. Táto predstava však Matoviča či Lipšica viac desila, než priťahovala, takže sa napokon nedohodli.

A tak zhruba pred mesiacom začal hľadať nové možnosti, až sa dal do reči s Kollárom, s ktorým sa už predtým zblížili cez Konzervatívny výber a cez spoločnú protiutečeneckú agendu.

Kollára predtým lanárila na kandidátku Dankova SNS, tam sa mu však príliš nechcelo. Odozvy na jeho facebookové statusy, na ktorých už mesiace vykresľuje utečencov ako organizovanú invazívnu armádu či „prasatá“, ho presvedčili, že patrí na politický Olymp. Výsledkom je projekt Sme rodina, ktorého stratégom bude Milan Krajniak a hlavnou tvárou aj financmajstrom sám Kollár.

Čo má Kollár spoločné s Babišom

A tu sa dostávame k hrdinovi tohto dňa, Borisovi Kollárovi. Kým mnohí čitatelia by chceli čítať o ňom čo najviac, komentátori by o ňom radšej písali čo najmenej. Akou výzvou je písať o človeku, s ktorým keď sa ocitnete v búrlivej facebookovej polemike okolo utečencov, osloví vás „ty sračka“?

Na tejto ľudovej nôte sa novému politikovi môže dariť, ktovie. Kollárov a Krajniakov projekt najviac ohrozuje SNS, možno ešte viac SaS a OľaNO, ktoré bude nútené zrušiť svoj plán kandidovať s NOVA ako dvojkoalícia (keďže v takom prípade musia získať až sedem percent).

Boris Kollár, respektíve Milan Krajniak, veľmi dobre vedia, že samotná protiutečenecká rétorika im nebude zaručovať úspech, napokon, túto tému drží pevne rukách Robert Fico. Z prvých vyjadrení Kollára je jasné, že na to pôjde babišovsky, bude sa prezentovať ako boháč s čistými rukami, ktorému už došla trpezlivosť s oligarchami a „bandou zlodejov“ (ako sa volá rovnomenná Krajniakova kniha, ktorá v týchto dňoch trhá rekordy predajnosti).

To však nebude nič než póza. Pravdaže, Kollár síce zďaleka nemá Babišov podnikateľský a lobistický formát, no spája ho s ním to, že tunajšie prostredie nijako morálne neprevyšuje, ale je jeho súčasťou.

Dnes sa nerád vracia k tomu, že zakladal firmu spolu s Petrom Steinhübelom a Romanom Deákom. Zdieľať

Je známe, že za socializmu rozumel valutám, neskôr sa šikovne zorientoval v postsocialistických telovýchovných zväzoch, ktoré vlastnili tatranské vleky vrátane Štrbského plesa, a cez spoločnosť 1. Tatranská sa tak stal významným podnikateľom v cestovnom ruchu.

Dnes sa nerád vracia k tomu, že zakladal firmu spolu s Petrom Steinhübelom a Romanom Deákom. A do jeho antioligarchického obrazu nezapadá ani to, ako vedel v biznise, či už na lyžiach, ale najnovšie aj v médiách spojiť záujmy s J&T.

Pre Borisa Kollára bolo dôležité aj podnikateľské spojenectvo s Petrom Struhárom vo Fun rádiu, keďže Struhár sa veľmi dobre pohybuje v politickom zákulisí.

O Struhárovi sa písalo najmä v roku 2010, keď premiérka Iveta Radičová obvinila Národnú agentúru pre rozvoj malého a stredného podnikania (NADSME), že ju ovládli pochybné skupiny, ktoré ju tunelujú vo svoj prospech.

Peter Struhár bol správcom agentúrneho Slovenského rozvojového fondu a v tomto čase dostalo Fun rádio od tohto fondu 2,6 milióna eur. Iný príklad: tento štátny fond podporil lyžiarske stredisko Revúcky raj sumou 723-tisíc eur, pričom Struhárova firma SITUM–SK predala stredisku pozemky za stovky tisíc eur.

Zvláštny nos na ľudí mal Kollár aj pri svojom prvom dotyku s politikou, keď pred piatimi rokmi kandidoval za pochybnú Úniu Branislava Záhradníka, ktorý spolu s ďalšími predstavoval to horšie v bratislavskej komunálnej politike.

Škoda, že Milan Krajniak chce uspieť v politike práve s unudeným podnikateľom Borisom Kollárom, ktorý si našiel novú hračku. Radšej by som si od neho prečítal pokračovanie bestselleru Banda zlodejov, v ktorom by venoval Kollárovi a jeho podnikateľským začiatkom aspoň jednu skromnú kapitolku.