Snaha o reformu EÚ Deklarácia o budúcnosti Európy

Vznik Deklarácie o budúcnosti Európy inicioval líder poľskej vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS) a vicepremiér Jarosław Kaczyński v piatok 2. júla a postupne sa k dokumentu pripojilo 15 politických strán naprieč členskými štátmi EÚ. Deklarácia zdôrazňuje ochranu európskych hodnôt a suverenitu národov. Slovenský preklad, ktorý vám ponúkame, vychádza z anglickej verzie Deklarácie.

Deklarácia o budúcnosti Európy

V diskusii o budúcnosti Európy, ktorá sa nedávno začala, nesmie chýbať ani hlas strán, ktoré vychádzajú zo slobody národov a z európskych tradícií.

Dramatický vývoj európskych dejín, zvlášť v minulom storočí, priniesol mnoho nešťastia. Národy, ktoré bránili svoju suverenitu a územnú celistvosť pred agresormi, podstúpili utrpenie, ktoré presahuje hranice ľudskej predstavivosti. Niektoré európske národy zápasili s vládnucou sovietskou totalitou ešte aj desaťročia po druhej svetovej vojne, kým sa im podarilo získať nezávislosť.

Táto nezávislosť, atlantické spojenectvo medzi Európskou úniou a NATO, ako aj mier medzi spolupracujúcimi krajinami sú veľkým úspechom pre významný počet Európanov, pretože im dávajú pocit trvalého bezpečia a vytvárajú ideálne podmienky na rozvoj. Integračný proces veľmi napomohol vytvoriť trvalé štruktúry spolupráce a udržať mier, vzájomné porozumenie a dobré vzťahy medzi jednotlivými štátmi. Toto dielo treba zachovať ako hodnotu epochálneho významu.

Napriek tomu však séria kríz, ktoré zasiahli Európu v poslednom desaťročí, ukázala, že dielo európskej spolupráce začína slabnúť – a to predovšetkým preto, lebo národy cítia, že pomaly prichádzajú o svoje právo legitímne a zvrchovane vládnuť.

Európska únia potrebuje zásadnú reformu, pretože dnes namiesto toho, aby chránila Európu a jej dedičstvo a pomáhala slobodnému rozvoju európskych národov, sa sama stáva príčinou problémov, obáv a neistoty.

Európska únia sa stále viac stáva nástrojom radikálnych síl, ktoré sa snažia o kultúrnu a náboženskú zmenu Európy a v konečnom dôsledku chcú vytvoriť Európu bez národov – európsky superštát. Chcú zničiť alebo zrušiť európske tradície a zmeniť základné sociálne inštitúcie a morálne princípy.

Využívanie politických štruktúr a práva na vytváranie európskeho superštátu a nových foriem sociálnych štruktúr je prejavom nebezpečného a útočného sociálneho inžinierstva známeho z minulosti, ktoré musí vyvolať oprávnený odpor. Dôsledkom nadmernej moralistickej aktivity, ktorú v ostatných rokoch vidíme v európskych inštitúciách, je nebezpečný trend vnucovať ideologický monopol.

Sme presvedčení o tom, že spolupráca medzi európskymi národmi musí byť založená na tradícii, na úcte ku kultúre a histórii európskych štátov, na rešpekte k židovsko-kresťanským koreňom Európy, na spoločných hodnotách, ktoré naše národy spájajú – a nie na ich deštrukcii. Opätovne zdôrazňujeme naše presvedčenie, že rodina je základnou bunkou našich národov. V čase, keď Európa čelí vážnej demografickej kríze s nízkou pôrodnosťou a so starnúcim obyvateľstvom, by namiesto masovej migrácie mala byť odpoveďou prorodinná politika.

EÚ namiesto toho, aby chránila Európu a jej dedičstvo a pomáhala slobodnému rozvoju európskych národov, sa sama stáva príčinou problémov, obáv a neistoty.Zdieľať

Sme presvedčení, že suverénmi v Európe sú a zostanú európske národy. Európsku úniu tieto národy založili preto, aby dosiahli ciele, ktoré sa dajú účinnejšie dosiahnuť v Únii než jednotlivo. Hranice právomocí Únie sú však stanovené tak, že všetky právomoci, ktoré nie sú udelené Únii, patria členským štátom – pričom sa rešpektuje zásada subsidiarity.

Prostredníctvom zásadných reinterpretácií Zmlúv zo strany inštitúcií Európskej únie sa za posledné desaťročia tieto hranice významne posunuli v neprospech členských štátov. Tento stav nie je v súlade so základnými hodnotami Únie a smeruje k úpadku dôvery európskych národov a ich občanov voči týmto inštitúciám. Ak chceme tento trend zastaviť a zvrátiť, je nevyhnutné k existujúcej zásade postúpenia právomocí vytvoriť súbor nedotknuteľných kompetencií členských štátov Európskej únie, ako aj vhodný mechanizmus na ich ochranu v spolupráci s jednotlivými ústavnými súdmi alebo im rovnocennými orgánmi členských krajín. Všetky pokusy pretvoriť európske inštitúcie na orgány, ktoré by boli nadradené vnútroštátnym ústavným inštitúciám, vytvárajú chaos, podkopávajú zmysel európskych dohôd, spochybňujú zásadnú úlohu ústavy členských štátov. Následné právne spory o kompetenciách sa riešia surovým presadením názoru politicky silnejšieho subjektu na úkor toho slabšieho. Toto ničí samotné základy fungovania európskej komunity ako spoločenstva slobodných národov.

Sme presvedčení, že konsenzus by v Únii mal zostať základným prostriedkom na dosiahnutie spoločného stanoviska. Nedávne pokusy tento postup obísť či návrhy, aby sa potreba konsenzu úplne zrušila, predstavujú hrozbu vylúčenia niektorých krajín z ich vplyvu na rozhodovanie a hrozbu zmeny Únie na zvláštnu formu oligarchie. Dôsledkom by de facto bolo zneschopnenie vnútroštátnych ústavných orgánov vrátane vlád a parlamentov a zúženie ich fungovania len na schvaľovanie rozhodnutí, ktoré už urobili iní.

V členských štátoch EÚ stále existuje ohromná chuť spolupracovať a v národoch i v spoločnostiach na našom kontinente prevažuje duch komunity a priateľstva. Je to náš obrovský kapitál. Reformovaná Únia tento kapitál využije. Únia, ktorá reformu odmieta, tento kapitál premárni.

Preto sa dnes obraciame na všetky strany a skupiny, ktoré naše názory zdieľajú, pričom tento dokument je základom kultúrnej a politickej spolupráce, rešpektujúci rolu súčasných politických skupín.

Zreformujme spolu Úniu pre budúcnosť Európy!

Dokument podpísali:

Bŭlgarsko nacionalno dviženie (Bulharsko)

Dansk Folkeparti (Dánsko)

Eesti Konservatiivne Rahvaerakond (Estónsko)

Ellinikí Lýsi (Grécko)

Fidesz (Maďarsko)

Fratelli d'Italia (Taliansko)

Freiheitliche Partei Österreichs (Rakúsko)

JA21 (Holandsko)

Lega (Taliansko)

Lietuvos lenkų rinkimų akcija (Litva)

Partidul Național Țărănesc Creștin Democrat (Rumunsko)

Perussuomalaiset (Fínsko)

Prawo i Sprawiedliwość (Poľsko)

Rassemblement National (Francúzsko)

Vlaams Belang (Belgicko)

Vox (Španielsko)