Dobrovoľne či povinne Nenápadný pôvab utópie alebo Ako sa stráca sloboda

Luis Bunuel v parafrázovanej satire zobrazil malomeštiactvo 20. storočia s jeho pokrytectvom a falšou. Malí ľudia na javisku sveta hrajú svoje malé životné etudy a platia slobodou za domnelé rozkoše života. Ľudia si odjakživa nasadzujú masky, aby vyzerali lepšie pred druhými, aby boli prijatí a milovaní.

C. G. Jung nazval takúto masku persónou, časťou osobnosti vystavenou svetu. Majiteľ si je však vedomý svojho vnútra za „persónou“, s ktorým sa stotožňuje viac ako s nasadenou maskou. Čo však, ak nedokážeme masku a svoje vnútro odlíšiť? Čo ak nás maska pohltí? Europokrytectvo sa stalo cisárovými novými šatami a ľudia, ktorí vidia, že cisár je nahý, nám vysvetľujú, že je to „trendy“.

Za všetko sa však platí. Slobodou, ktorú si prestávame vážiť, lebo ju považujeme za samozrejmosť. A tak ju predávame za svoje malé životné etudy.

Aldous Huxley napísal v 1932. roku dystopický román s anglickým názvom Brave New World (v českom preklade ako Konec civilizace, 1998), v ktorom existuje Svetový štát s heslom: „Komunita – Identita – Stabilita“. Ľudstvo je umelo, bezpohlavne „vyrábané“ v oplodňovacích sálach. Od počatia sú masy predestinované biologickými metódami, neskôr behavioristickou výchovou k doživotnej príslušnosti ku kaste.

Každý je vďaka droge s menom soma umelo šťastný. Ľudia sú vychovávaní v odpore k živej prírode, podporuje sa promiskuita (samozrejme, bez plodenia) a vychovávatelia upozorňujú pred nebezpečenstvom a primitivizmom rodinného života. Manipulácia človeka, ktorú v románe Huxley opisuje, je manipuláciou zvádzaním.

Podobne ako v románe Veľmi nebezpečné známosti Choderlosa de Laclos sa zneužíva nevinnosť a dôvera. Ponukou je slasť, za ktorú sa platí stratou slobody. Pripomína mi to politiky dnešných európskych elít (žiaľ, nielen tých progresívnych).

Že progresívnej ľavici nejde o ochranu slobôd a slovo liberálny by sme im mali prestať prisudzovať, ukazujú dnešné dni. Ale ide len o progresívcov?

O pár rokov neskôr, v 1949. roku, napísal George Orwell román 1984. Ľudstvo po Revolúcii, ktorá prebehla, riadi Veľký brat so svojou Ideopolíciou. Prepisuje sa história, až si nikto nie je istý, ako to vlastne bolo. Na vymazanie historickej pamäti sa používa newspeak, ktorý pôvodné významy slov nahrádza novými podľa ideológie Strany. Sex je potláčaný a mládež sa organizuje v Antisexuálnej lige mládeže.

U Orwella je to manipulácia násilím, ktorá pripomína komunisticko-socialistické systémy 20. storočia a v erotickej oblasti by zodpovedala znásilneniu. Strata slobody je tu zreteľná na prvý pohľad a súhlas sa vynucuje terorom. Newspeak a prepisovanie histórie, o ktorom písal Orwell, sme videli tak v socialistických republikách, ako aj v dnešnom pokrokárskom hnutí.

Občianska spoločnosť na Slovensku (a zdá sa, že v celom euroatlantickom svete) vstupuje do svojej „postpravdivej éry“ a so stratou pravdy idú ruka v ruke straty slobôd. Newspeak sa dnes používa skôr v súlade s Huxleyho svetom na zvádzanie a až tam, kde zvádzanie nepomáha, uvažuje sa o tvrdej moci.

Moc stále využívala jazyk na zvádzanie alebo zastrašovanie. Oveľa ťažšie je presviedčať ľudí, pravdivo ich informovať, dať im na výber a ponechať im slobodu. To sa mocným tohto sveta nepozdáva a skúšajú nové a nové spôsoby zvádzania a zastrašovania. Že progresívnej ľavici nejde o ochranu slobôd a slovo liberálny by sme im mali prestať prisudzovať, ukazujú dnešné dni. Ale ide len o progresívcov alebo je problém straty slobôd a neochota k ich rešpektovaniu všeobecnejším fenoménom?

Minister zdravotníctva, lekár a vojak, po očkovacej lotérii zvažuje povinné očkovanie zdravotníkov a policajtov, ktoré však deleguje na rezort spravodlivosti, aby sa zodpovednosť rozložila. Tak, aby nikto nakoniec nevedel, kto je za čo zodpovedný. Toto vyhováranie sa na druhých sme koniec koncov videli počas celej pandémie a pokračuje dodnes.

Najjednoduchšie je obviniť pandémiu, čo je len obratným využitím newspeaku v praxi. Viete, mimochodom, že pri dopravnej nehode máte menšiu šancu, že vám niekto z okoloidúcich pomôže, ak sa tam vyskytnú viacerí ľudia? Zodpovednosť sa rozloží. Každý si myslí, že to urobí ten druhý. A často to neurobí nikto.

Počtári nám vypočítavajú ďalšiu pandemickú vlnu. Veria, že sme už zabudli na minulé počty, ktoré akosi „nevychádzali“. Odporúčajú „nehrajuškať sa“ so slobodami. Rázne ich utnime a bude pokoj! To sa, samozrejme, takto nenapíše. Predsa len si ešte niektorí z nás pamätajú, ako sme riskovali štúdium na vysokej škole, keď sme išli na námestia v roku, ktorý si pán Fico (dnes oháňajúci sa právami a slobodami) ani nevšimol. A ako sme sa nechtiac ocitli v análoch ŠtB.

Keď však vypukne tretia vlna, nebudú sa v kombinézách potiť počtári, ale moji kolegovia, lekári. A počtári nám môžu nabudúce vypočítať kvocient lásky a nenávisti, koľko šťastia sa do nás zmestí a spriemerované pomery prisľúbených a odovzdaných slobôd.

Budeme mať hlavného epidemiológa EÚ, celoeurópsky núdzový stav, Európsku zdravotnú úniu a, samozrejme, boj proti nepodloženým tvrdeniam a dezinformáciám. 

Pán premiér sa predvedie s von der Leyenovou pred propagandistickým plagátom NextGenEU, v ruke brožúrku Make it real! Čo iné je toto, ak nie zvádzanie? Koľkože to peňazí môžeme odčerpať z grantov na podporu obnovy a odolnosti? Aký to zvodný názov, ktorým zadlžíme budúce generácie alebo next generations? Koho to uplácame?

A nezabudnime na huxleyovský newspeak Desiatich ponaučení, čo treba zlepšiť po pandémii, ktoré prijala Európska komisia. Pripomína mi podobné bezobsažné Poučenie z krízového obdobia v strane a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ plné fráz vtedy ešte orwellovského zastrašujúceho newspeaku, ktoré som sa musel učiť na hodinách občianskej výchovy.

Budeme mať hlavného epidemiológa EÚ, celoeurópsky núdzový stav, Európsku zdravotnú úniu a, samozrejme, boj proti nepodloženým tvrdeniam a dezinformáciám. Akože to bolo s tými netopiermi a únikom z laboratória? A akými slobodami zaplatíme za toto krízové poučenie?

Pandemická televízia TA3 nám popri pravidelných počtoch oznámi, že podľa vedcov sa starnutie nedá zastaviť. Asi sme sa doteraz všetci domnievali, že sa zastaviť dá. Odborári radšej ani nepočítajú. Oni jednoducho vidia, že pandémia ukázala, že sa dá skracovať pracovný týždeň. Nešpecifikovali, ako im to pandémia ukázala. V Katolíckej cirkvi sa pri mariánskych zjaveniach vyžaduje aspoň dôveryhodnosť svedectva, v odborárskych kruhoch si, zdá sa, na také škrupule nepotrpia. Pani Pandémia ukáže a odborári vidia.

Ivan M. Havel opisuje, ako jeho rodičia a ostatní podnikatelia po uchopení moci komunistami v 1948. roku nerobili paniku, lebo sa domnievali, že režim musí rýchlo padnúť, že to nemôže dlho vydržať. Kto by sa nazdal, že to bude trvať 40 rokov?

Aby sme aj my po rokoch slobody neupadli do sladkého nenápadného utópiami naplneného sna a nezobudili sa do sveta bez slobôd, ktoré nám v úsilí o naše dobro odoprú mocní dnešného sveta. Aj komunisti sa v roku 1948 prestali „hrajuškať“ s nejakou dobrovoľnosťou a slobodou!