Záhada zdravých Švédov Počas korony stratili najmenej rokov života a takmer už sú prvou nefajčiarskou krajinou sveta

Som si vedomý, že je to stále sporná téma. Preto pokus o nestranné hodnotenie pandemickej politiky asi vždy narazí na vnútorný odpor mnohých slušných Slovákov.

Chápem ten odpor zvlášť v čase, keď sa chystá trestné stíhanie vládneho splnomocnenca pre hodnotenie pandemickej politiky, ktorý označuje očkovancov, ako som aj ja, za „geneticky modifikovanú kukuricu“.

Preto vás uisťujem: o Slovensko tu vôbec nejde.

Nepíšem tento komentár ani preto, aby som opakovane do vás vštepoval svoj úsudok, že jediná európska krajina, ktorá nikdy ani náznakovo nič také ako lockdown nezaviedla, bola zároveň tým štátom, ktorý aj napriek odsúdeniahodnému zlyhaniu v prvej fáze napokon zvládol pandémiu s relatívne najmenšími škodami.

Píšem tieto riadky, lebo švédsky prístup k verejnému zdraviu sa mi javí ako výrazne špecifický, pozoruhodne úspešný a v každom prípade poučný.

Švédi prestali fajčiť, hoci by si to finančne stále mohli dovoliť.

Jedna švédska zdravotnícka téma ma fascinovala natoľko, že som hneď dvakrát po sebe vycestoval do kráľovstva so žltým krížom na modrom pozadí – v auguste aj v októbri.

Švédom sa totiž podarilo niečo neuveriteľné. Švédsko sa už v roku 2023 malo stať prvou nefajčiarskou krajinou na svete.

Podľa poslednej dostupnej štatistiky, ktorá je z jesene 2024, fajčí denne už len 5,4 percenta švédskeho obyvateľstva.

Keďže platí medzinárodný štandard, že krajina s podielom fajčiarov pod päť percent je považovaná už za nefajčiarsku, Švédsko je len maličký krôčik od stavu, o ktorom iné štáty Európskej únie len snívajú – smokelessness.

Zaujímavé je, že švédska vrchnosť pod vedením legendárneho národného zdravotníckeho úradu Folkhälsomyndigheten nedosiahla ten úspech vďaka prudkému zdražovaniu tabakových výrobkov.

Kým krabička cigariet stojí v Británii už priemerne 19 eur, švédsky fajčiar vysolí len o 1 – 1,50 eura viac ako jeho slovenský náprotivok. Vzhľadom na úroveň cien a miezd vo Švédsku to znamená, že Švédi prestali fajčiť, hoci by si to finančne stále mohli dovoliť.

Je to fenomén. Prepáčte mi tie záchvaty švédofilstva, ale poznáte iný národ, ktorý vo svojej histórii ukázal takú ochotu aj schopnosť sám seba prevychovať?

Švédsko až do bitky pri Poltave, v ktorej ruský cár Peter Veľký zdolal neustále bojujúceho mladíka na švédskom tróne Karola XII., bolo agresívnym impériom. Po prehre s Rusmi bolo už len hegemónom Škandinávie, po strate Nórska už len ľudskoprávna, zato globálna veľmoc.

Tie prerody národného charakteru fungovali prekvapivo dobre, až kým pri imigrácii státisícov ľudí z takých skrytých bášt osvietenstva, akým je Somálsko, nenarazili na svoj strop.

U pôvodných Švédov sa však podarilo neskutočne veľa.

Švédi urobili to, čo sa od nich očakávalo, prešli z tvrdého chľastu na filtrovanú kávu.

Najlepším príkladom je kedysi zlopovestný švédsky alkoholizmus.

Keď Švédi dovolenkujú v krajinách s lacnou pijatikou, je na nich vidieť, že tá iskra ešte nezhasla úplne, ale doma si mohli kupovať predražený alkohol už len v štátnych obchodoch s čarom sovietskych lekární. No a tak urobili presne to, čo pre nich predáci robotníckeho hnutia vymysleli – prešli z tvrdého chľastu na filtrovanú kávu.

Zdravotnícky úrad Folkhälsomyndigheten, ktorý nesie v názve germánske slovo s príbuzným významom ako slovenský pojem „svojprávnosť“, riadil aj pandémiu koronavírusu s odporúčaniami, ktoré boli adresované svojprávnym dospelým občanom.

Podľa švédskej štúdie z roku 2023, ktorá porovnávala úmrtnosť v koronových rokoch 2020 – 2022 s troma predpandemickými rokmi 2017 – 2019, Švédsko zaznamenalo najnižšiu „nadmernú úmrtnosť“ (excess mortality) z celej Európy. Podľa štúdie konzervatívneho britského časopisu The Spectator v porovnaní s obdobím 2015 – 2019 malo Švédsko dokonca suverénne najnižšiu nadúmrtnosť zo všetkých členov klubu najvyspelejších štátov OECD.

Tieto štúdie, zvlášť tú z kontroverzného Folkhälsomyndighetenu, je možné spochybňovať.

V marci tohto roka však vyšla štúdia, ktorá sa nezaoberala lockdownom ani očkovaním, ale skúmala vplyv pandémie na ľudí s postihnutím.

Štúdia londýnskeho Imperial College pod vedením vedkyne Sary Ahmadi-Abhari spočítala v 18 európskych krajinách, koľko rokov života na tisíc obyvateľov bolo v pandemických rokoch 2020 – 2022 stratených.

Môžete byť pokojní, Slovensko nebolo súčasťou štúdie.

Počet fajčiarov klesol najmä v predpandemických rokoch o neuveriteľných 60 percent.

Medzinárodný tím vedcov zistil dve veci, ktoré nás nemôžu prekvapiť:

1. Krajiny s najnižším počtom stratených rokov mali zároveň aj vysokú zaočkovanosť.

2. Keď žijete v bohatej krajine, žijete v priemere aj dlhšie.

Priepasť medzi úmrtnosťou v tých najlepších a najhorších európskych krajinách je v britskej štúdii dosť výrazná. Pomer je jedna k piatim.

Najhoršie dopadli: Estónsko, Poľsko, Španielsko, Maďarsko a Česko.

Relatívne najlepšie skončili: Švédsko, Dánsko, Švajčiarsko, Francúzsko a Holandsko.

Nuž, boli to Švédi, ktorí stratili najmenej rokov života.

A tu som zase späť pri záhadne úspešnom ťažení Folkhälsomyndighetenu proti fajčeniu.

Nejaký nepriamy súvis so spornou „švédskou cestou“ proti covidu tu je, keďže počet fajčiarov klesol najmä v predpandemických rokoch 2006 – 2020 o neuveriteľných 60 percent. To predstavovalo rekord medzi všetkými krajinami EÚ.

Povedzme to takto: keď čínsky vírus udrel, vo Švédsku trafil na zdravotne nadpriemerne odolných ľudí – ktorí práve včas prestali fajčiť.

Metódy Folkhälsomyndighetenu v boji proti korone a proti dymu boli v niečom podobné: štát sa zväčša obmedzil na apely na rozum, ale keď už zaviedol zákaz, tak ten obvykle mal aj účinok.

V boji proti korone to boli zákazy verejných zhromaždení, ktoré boli uvalené na dlhé obdobie, aj v lete, a boli prísnejšie ako vo väčšine európskych krajín.

Kým Európa obdivuje úspech švédskej kampane proti fajčeniu, švédski bojovníci za smokelessness to vidia inak.

V boji proti dymu to boli zákazy fajčenia všade tam, kde fajčiari radi fajčia: švédske úrady zakázali fajčenie v interiéroch už v roku 2005, v roku 2019 však pridali zákaz, ktorý milovníkom tabakového dymu definitívne znepríjemnil život: zákaz fajčenia pred školami, na autobusových zastávkach a na terasách podnikov.

Stojac na chodníku pred krčmou sa síce môže fajčiť, lenže to je príjemné iba pri talianskej klíme, pri švédskom počasí je to otrava.

Jedným z faktorov bola asi aj sociálna stigmatizácia fajčenia, ktoré švédska mládež začala vnímať ako činnosť starých, cudzích, chudobných ľudí, ba až dezolátov. Ale najdôležitejšia bola existencia tabakovej a nikotínovej alternatívy, ktorá je dovolená všade: snus.

Snus je vlhké a pasterizované bezdymové orálne vrecúško, ktoré sa používa od 70. rokov 20. storočia. Je jednoznačne lepšou voľbou, aspoň z hľadiska rizika rakoviny, ale napriek mnohým inováciám – napríklad biely snus už nezafarbuje zuby – stále obsahuje nikotín a/alebo tabak.

Zvlášť mladí si snus obľúbili. Približne 20 percent vekovej skupiny 16 až 29 rokov uvádza, že denne alebo príležitostne si dáva snus pod hornú peru.

Písal som si v auguste a v októbri s Folkhälsomyndighetenom a stretol som napokon celoživotnú bojovníčku proti tabaku, riaditeľku mimovládky, ktorá za štátne peniaze šíri protinikotínovú osvetu v školách.

Kým celá Európa obdivuje úspech švédskej kampane proti fajčeniu, švédski bojovníci za smokelessness vnímajú dianie dosť inak.

Snus považujú za nezdravú nebezpečnú módu, pokles počtu fajčiarov sa pravdepodobne zastavil niekde nad piatimi percentami a aj ja sám som si v Štokholme všimol, že pre niektoré štýlové mladé ženy sa stalo ultimatívnym rebelantstvom toto: kráčať sama s cigou po meste.

Švédi môžu podľa mňa byť spokojní, prvou nefajčiarskou krajinou sveta však ešte nie sú.