Meteorológ o tornáde na Morave Nič silnejšie už asi nezažijem. Klimatická zmena za jeho vznik nemôže

Pred týždňom sa juhom Moravy prehnalo ničivé tornádo, ktoré si okrem rozsiahlych stámiliónových škôd vyžiadalo aj šesť obetí na životoch a približne 200 zranených. Poškodených skončilo až 1200 budov a minimálne 150 z nich čaká demolácia.

Také silné tornádo nebýva bežné ani v Spojených štátoch, tvrdí v rozhovore meteorológ Slovenského hydrometeorologického ústavu Miroslav Šinger, ktorý sa venuje metodike výstrah a výskumu nebezpečných búrkových javov.

Hovorí, čo všetko ovplyvňuje vznik tornáda, prečo udrelo práve na Morave, čo si pomyslel, keď videl ľudí, ktorí si natáčali nebezpečný vír, a či mohlo zasiahnuť aj Slovensko.

Podľa jeho slov ide o natoľko ojedinelý jav, že o nástupe nového trendu hovoriť nemožno. Tiež vysvetľuje, prečo jeho vznik nemá na svedomí ani klimatická zmena.

Minulý týždeň sa južnou Moravou prehnalo silné tornádo. Čakali ste, že bude až také ničivé?

V takej intenzite to, samozrejme, nečakal nikto. Z modelov sa dalo odhadnúť, že sú podmienky pre silné búrky, hoci nikdy nie je jasné, kde presne taká búrka vznikne. Najpravdepodobnejšie boli búrky s veľkými krúpami. Tiež sme vedeli, že búrka nebude len jedna a môže prísť niečo veľmi intenzívne.

Takže tornádo ste predpovedať nevedeli?

Určitý signál pre vznik tornáda bolo možné odhadnúť, no do predpovede počasia sa to bežne neuvádza, pretože pravdepodobnosť jeho vzniku je väčšinou veľmi nízka. Spôsobili by sme tým v drvivej väčšina prípadov iba veľkú a zbytočnú paniku. Tornáda sa štandardne predpovedajú v predstihu niekoľkých minút, keď už došlo k vzniku búrky, ktorá by ho mohla vyvolať.

Keď vidíme, akú silu malo „moravské“ tornádo, ťažko uveriť tomu, že pravdepodobnosť jeho vzniku bola nízka.

Dalo sa odhadnúť, že ak sa vyskytnú supercelárne búrky, tak v rámci nich môže vzniknúť aj tornádo. Ale odhadnúť, v ktorej z nich to bude a na akom mieste, sa nedá. V tomto prípade ich tam bolo viac ako desať. Podrobná analýza situácie ešte stále prebieha, možno sa z toho dozvieme viac.

Sledovali ste to aj na vašich monitoroch v SHMÚ?

Práve v teň deň som bol doma pri počítači, z ktorého som to mohol sledovať. Neexistuje však prístroj, vďaka ktorému by som vedel, že na určitom mieste vzniklo tornádo. Nevedel som teda o tom skôr ako ostatní.

Boli ste sa pozrieť aj priamo na Morave?

Áno, išiel som tam hneď v sobotu.

Aký to bol pohľad?

Nie je to prvá podobná situácia, ktorú analyzujem. Ale emócie vo mne boli silné a výrazné, pretože intenzita tornáda bola mimoriadne vysoká a škody, ktoré zanechalo, boli enormné. Dĺžka trajektórie tohto tornáda bola 26 kilometrov a šírka 700 metrov. To je veľa. Zvlášť preto, že značná časť trajektórie, ktorú tornádo prešlo, bola zastavaná a obývaná. No boli zaznamenané už aj také tornáda, ktoré trvali dlhšie. No niekedy aj kratšie trvajúce tornádo môže narobiť oveľa väčšie škody, ak trafí husto obývanú oblasť.

Koľko trvalo doposiaľ najdlhšie tornádo?

Zo Spojených štátov poznáme niekoľko prípadov tornád, ktoré prešli aj viac ako 300 km, existovali niekoľko hodín, spôsobili obrovské škody a usmrtili desiatky ľudí. Ide však o historické prípady, pri ktorých sa v odborných kruhoch vedú debaty, či išlo o jedno tornádo, alebo takzvanú rodinu tornád. Počas svojej existencie tornáda totiž nemajú rovnakú intenzitu, niekedy aj úplne zoslabnú a znovu vzniknú. Je to dosť nestabilné, a preto sa aj ťažko určuje, či je to jedno tornádo alebo aj ďalšie. No to podstatné ani nie je. Kľúčová je trajektória škôd po jeho skončení a podľa nich sa určuje jeho sila.

Prečo malo tornádo na Morave až takú silu?

To asi ani nebudeme vedieť zodpovedať.

Ani to, prečo práve tam?

Ako som spomínal, bolo tam niekoľko supercelárnych búrok, no len jedna vyprodukovala tornádo. Vždy je to istá miera náhody, pretože ide o jav, ktorý sa odohráva na veľmi malej časopriestorovej škále. V celom procese vzniku tornáda je viacero faktorov. Niektoré z nich už dokážeme opísať, ale z predpovedných modelov ich nie je možné predvídať.

Aké sú to faktory? Je to napríklad veľké teplo a dusno?

Nemusí to byť len to. V apríli sme mali na východe Slovenska, konkrétne v obci Ploské pri Košiciach, tornádo a teplota bola len okolo 13 stupňov. Teplota je dôležitá z hľadiska energie, ktorá je potrebná v atmosfére pre vývoj búrkových oblakov. Teplejší vzduch môže obsahovať viac vlhkosti, čiže aj tvorba zrážok môže byť výraznejšia. To vyvoláva aj silnejšie prívalové zrážky. Ale silné tornáda sú spojené so supercelami, pre ktoré sú dôležité aj iné parametre ako len teplota a vlhkosť vzduchu.

Ako teda vzniká tornádo?

Supercely majú rotujúci výstupný prúd, ktorý je silnejší ako pri bežných búrkach, ktoré túto rotáciu nemajú. Dokážu vyprodukovať prudšie zrážky a obrovské krúpy. V prípade superciel na juhovýchode Moravy a v okolí s priemerom až do sedem centimetrov, čo však popri ničivosti tornáda zaniklo.

Nato, aby mala supercela silný výstupný prúd, je potrebný výrazný vertikálny strih vetra, teda rozdiel v prúdení medzi povrchom a nejakou vyššou hladinou. V tomto prípade bol vo výške 5-6 kilometrov nad povrchom juhozápadný vietor s rýchlosťou okolo 80 kilometrov za hodinu, no v spodných hladinách fúkal slabý severovýchodný až východný vietor. Tento výrazný rozdiel následne spôsobuje rotáciu výstupného prúdu, čím sa zvýši jeho intenzita a aj pravdepodobnosť nebezpečných búrkových prejavov.

Ak už vidíme tento strih vetra, nevieme predpovedať tornádo?

Vieme celkom úspešne predpovedať, že ak dôjde k vzniku búrok, podmienky umožňujú vznik aj superciel. Ale nato, aby došlo k vzniku tornáda, musia byť splnené ešte ďalšie podmienky. Napríklad strih vetra musí byť prítomný aj v spodných hladinách, štandardne sa sleduje vrstva spodného kilometra. Keď tam vidíme strih v priemere aspoň 30-35 kilometrov za hodinu, tak vtedy narastá pravdepodobnosť, že pri supercelách môže vzniknúť tornádo. No nie všetky parametre sa dajú sledovať priamo z modelov. Ide napríklad o teplotné a vlhkostné charakteristiky konkrétneho zostupného prúdu supercely, ktorý je tam prítomný a spoluzodpovedný za vznik tornáda.

Nie je teda možné dať v takom prípade výstrahu pre ľudí?

Skôr nie, lebo veľmi často by sme v takých predpovediach zlyhali. Aj dnes máme slabý signál pre podmienky na vznik tornáda (rozhovor sme robili v utorok, pozn. red.), no nejdeme to vyhlásiť, pretože pravdepodobnosť toho, že sa to stane, je veľmi nízka – určite nižšia ako v prípade tornáda na Hodonínsku. Treba myslieť na to, že je tam vždy istá miera náhody. Parametrov, ktoré musia byť splnené na vznik tornáda, je priveľa a k ich stretu dochádza len zriedkavo.

Dokážeme opísať tlakové níže a fronty, ktoré sa vyskytujú na škále stoviek až tisícok kilometrov, ktoré sa výrazne nemenia. Pri tornáde by však bolo treba sledovať veľmi malú škálu, na ktorej sa podmienky môžu meniť v priebehu niekoľkých minút. Aj keby sme to vložili do modelu a snažili sa simulovať situáciu, už len keby sme trochu pozmenili podmienky, tak v priebehu niekoľkých minút by bola predpoveď iná.

Vzniká tornádo zvrchu?

Nie, naopak, zospodu. Dochádza tam k prepájaniu rotácie medzi oblakom a zemským povrchom. Celý čas vlastne ide o to, či sa rotácia prítomná v supercelách pri povrchu priestorovo zhodne s rotáciou v spodnej časti výstupného prúdu a či v závere dôjde k ich prepojeniu. A to je vždy do istej miery výsledkom náhody, no z konkrétneho profilu vetra je možné odhadnúť pravdepodobnosť tohto prepojenia.

Ako tornádo zaniká?

Zánik je asi ešte komplikovanejší ako jeho vznik. Môže to byť aj výsledok jeho trenia o povrch, ktorý ho mierne brzdí a oslabuje jeho rotáciu, ale je otázne, kedy sa sila trenia pri brzdení prejaví. Lebo ani to povedať nevieme. Jav tornáda je sám osebe taký náročný, že nás v mnohom limituje.

Z tornáda na Morave vzniklo viacero fotografií a videí, ktoré ľudia spravili vonku alebo z okien vlastných domovov. Poslúži vám to v poznávaní tornáda?

Niečo áno, no niektoré videá som ani nedopozeral. Pri niektorých záberoch vám zastáva rozum.

Lebo sa ľudia nešli ukryť, ale stáli pri oknách a natáčali aj vtedy, keď ich dom zasiahlo tornádo. Čo ste si pri tom pomysleli?

Že nevedia, čo vidia. Mnohí si nedokázali predstaviť tú silu a možno aj preto boli mnohí zranení, pretože namiesto toho, aby sa išli ukryť, natáčali vyčíňanie tornáda na mobil. Ale rozumiem, že niektorí jednoducho ostali v šoku. No videl som už zábery zo Spojených štátov, kde si pán počkal na ničivé tornádo sily F4, až kým ho ono nezobralo. Táto situácia dokáže človeka paralyzovať.

Čo bolo teda správne v týchto momentoch urobiť? 

Utekať do pivnice alebo pevnejšej časti domu či bytu, ktoré majú menej okien, čo je zväčša kúpeľňa alebo toaleta. Prípadne úkryt pod pevnejšími schodmi a zárubňami.

Tornádo doslova v přímém přenosu.

Autentický záznam příchodu tornáda od jednoho z obyvatel obce Lužice na Hodonínsku dokumentuje nevídanou ničivou sílu přírodního živlu, který zpustošil jednu oblast na jihu Moravy.#tornádo #Lužice pic.twitter.com/LkVw8TtUgD

— Události Brno (@UdalostiBrno) June 25, 2021

Vietor pri sile moravského tornáda mohol dosiahnuť rýchlosť od 330 do 420 kilometrov za hodinu. Je to rýchlosť vetra, ktorá je pri tornáde najnebezpečnejšia?

Nebezpečné sú trosky, ktoré vír vetra strháva a odhadzuje vo veľkej rýchlosti na všetky strany. Ako sme videli aj teraz, môžu byť naozaj veľké, od škridle zo strechy cez kontajnery až po autá. Dokáže ich odhodiť do stoviek metrov či až kilometer od pôvodného miesta.

Má človek vôbec šancu prežiť zachytenie tornádom?

Samozrejme, že má, ale je veľká šanca, že sa to nemusí podariť.

Niektorí obyvatelia, najmä na Záhorí, sa obávali, či sa tornádo z Moravy nepresunie k nim. Mohlo sa to stať?

Áno, supercely majú oproti bežným búrkam vlastnosť, že sa stáčajú smerom doprava – v porovnaní s pohybom ostatných búrok. Aj v tomto prípade postupovala väčšina superciel z Rakúska na východ smerom k nám, no táto jedna sa, nevedno prečo, tesne pred našimi hranicami stočila na Hodonínsko. Pôvodne smerovala viac na Slovensko. Asi sme mali šťastie.

Takže to, čo sa udialo na Morave, sme pokojne mohli vidieť aj u nás.

Presne tak, je to pár kilometrov a škody u nás mohli byť rovnako devastačné. Neskôr do oblasti Skalice aj prišla jedna supercela a bolo vidieť aj škody po krúpach. Vzhľadom na podmienky v danej situácii aj ona mohla vyprodukovať tornádo.

Keď sme videli zábery tornáda, mnohým to pripomínalo obrázky z USA, kde sa to deje častejšie. Dá sa to porovnať?

Tornádo na Morave vyvolalo veľký ohlas aj v iných krajinách práve preto, že úkazy podobnej sily nebývajú bežné ani v Spojených štátoch. Najmä vedeckú obec bude zaujímať, ako dopadne hodnotenie tohto tornáda.

Aj pre vás ako pre meteorológa to musela byť mimoriadna udalosť.

Určite áno, nikdy by mi nenapadlo, že niečo podobné uvidím na vlastné oči. Minimálne, že prieskum takej udalosti zažijem na vlastnej koži.

V čom spočíval váš prieskum?

Bol som tam spolu s kolegami z Českého hydrometeorologického ústavu a Európskej organizácie pre výskum búrok, ktorí mali povolenie na vstup do oblasti kvôli analýze škôd. Zameriavali sme sa na najväčšie škody a na základe toho sme odhadovali silu tornáda, respektíve sprievodný vietor. Sledujeme závažnosť škôd na vegetácii, budovách, cestách a na všetkých objektoch. Podľa toho, ako vyzerajú, ich vieme zaradiť do určitej kategórie a priradiť k nim silu tornáda.

Bolo toto tornádo európskym najničivejším za posledných 20 rokov?

Netrúfam si to takto hodnotiť. K vyhodnoteniu celej udalosti je ešte dlhá cesta. Bude však jedno z tých veľmi ničivých, pretože zasiahlo obývanú oblasť na veľmi dlhej dráhe. Tornáda bežne nemajú až také výrazné dosahy a na takej veľkej ploche a ešte v obývanej oblasti. Čo sa týka nášho priestoru, mám za sebou niekoľko tornádických analýz na Slovensku, takže prejavy tornáda neanalyzujem prvý raz.

Pri ich hodnotení sme postupovali podľa IF škály (International Fujita Scale), ktorá je lepšie prepracovaná a prispôsobená európskej infraštruktúre.

Ako by vyzerala dedina po tornáde sily F5?

Hovorí sa, že tornádo sily F5 (označenie stupňa intenzity tornáda, kde F0 je najslabšie a F5 najsilnejšie tornádo, pozn. red.) si už po sebe aj poriadi. Takže v niektorých oblastiach neostane takmer nič. Možno len základy domov, aj tie môžu byť poškodené.

V deň tornáda na Morave ľudia spozorovali aj mračná mammatus v Bratislave. Niektorí tvrdili, že v Spojených štátoch vedia podľa týchto mrakov usúdiť, že sa blíži tornádo. Je to pravda?

Nie je to tak, hoci je pravda, že sa tento úkaz častejšie vyskytuje pri intenzívnejších búrkach. My sme tieto mraky však videli na búrke, ktorá bola už v rozpadávajúcej sa fáze. Oblaky mammatus však môžu vzniknúť aj na nebúrkových oblakoch, takže samy osebe nevypovedajú o nejakých intenzívnych prejavoch. Sú skôr pekné, než by boli nejako výpovedné.

Majú hornaté oblasti krajiny pri tornádach výhodu?

Pohoria môžu pôsobiť na tornádické podmienky v atmosfére podporne i deštruktívne. Tornáda, ktoré sa vyskytli na Slovensku, mali dráhu niekoľko stoviek metrov až do troch-štyroch kilometrov a to si viete predstaviť v hocijakej kotline, kde sa reliéf zásadne nemení. Sú známe prípady, keď prechod superciel cez pohorie do doliny podporil prúdenie vetra a následne aj vznik tornáda. Tak to bolo napríklad pri vzniku tornáda v oblasti Ženevského jazera či v údolí riek Hudson, Tennessee a podobne. Máme aj jeden prípad z roku 2001 zo Slovenskej Vsi na Spiši, kde je celý región hornatý.

Keď hovoríme o tornádach, ktoré vznikajú zo supercelárnych búrok, platí teda, že ich výskyt na východnom Slovensku je pravdepodobnejší?

Áno. Výskyt superciel na východe má spojitosť práve s orografiou a pohoriami v regióne. Tieto podmienky vedú k efektom, ktoré vo výsledku podporujú vznik superciel. Na západnom Slovensku sú podmienky horšie. Ale pri nesupercelárnych tornádach je ešte väčšia miera náhodnosti, nebývajú také silné ani stabilné a sú ešte ťažšie predpovedateľné.

A čo sa týka výskytu v rámci Európy?

Keď sa pozeráme na celú Európu, tornádo nie je výnimočný jav. V nejakej intenzite by sme ho našli možno aj každý týždeň. Podmienky sú výrazne lepšie v pobrežných oblastiach, kde sú však tornáda často slabšie, majú krátku životnosť a spôsobujú menšie škody. Čo sa týka výskytu, závisí to aj od záujmu spoločnosti. V Nemecku je reportovaných pomerne dosť tornád, omnoho viac ako z Rumunska, no na mieste je otázka, či ich Rumuni len nezaznamenali. Celkovo je reportovanie nebezpečných javov v západnej a centrálnej časti Európy lepšie ako vo východnej, takže sa ťažšie hodnotí aj priestorová distribúcia javov.

Existuje oblasť, ktorá reportuje vyšší počet silnejších tornád ako iné?

Čo sa týka silnejších tornád, ide skôr o podhorské oblasti, najmä na juhovýchodnom okraji Álp, teda Slovinsko, Chorvátsko, Maďarsko a Taliansko. To je oblasť, kde vznikajú často supercely z podobných príčin ako na východnom Slovensku, len podmienky sú tam ešte výraznejšie. Jednu supercelu s tornádom sily F4 som online sledoval asi pred šiestimi rokmi práve v oblasti Benátok.

Ministerstvo životného prostredia tvrdí, že je len otázkou času, kedy podobná tragédia postihne aj Slovensko. Môže sa niečo podobné v blízkom čase zopakovať u nás?

Môže. Presne tak, ako sa mohlo vyskytnúť v uplynulých desiatkach rokov, tak to môže byť aj v tých nasledujúcich. Pravdepodobnosť je však extrémne malá a zatiaľ žiadne vedecké práce nenasvedčujú tomu, žeby sa takéto tornáda mali vyskytovať častejšie. Intenzita a významnosť moravského tornáda ďaleko presahuje našu oblasť. Z vedeckého pohľadu má nielen celoeurópsky, ale možno aj celosvetový význam. Podobná udalosť je mimoriadne zriedkavá nielen u nás, ale aj v rámci väčšiny sveta.

Nejde teda o začiatok nového trendu?

Nemyslím si to. To, čo sa vyskytlo tu, sa mohlo pokojne vyskytnúť aj na Ukrajine, v Rusku alebo Portugalsku a na Slovensku by sme z toho nerobili takéto závery. Pritom z vedeckého pohľadu by to malo rovnaký význam.

V súčasnosti však čelíme veľkým teplotným výkyvom, silným horúčavám a suchám a následne intenzívnym búrkam s krúpami. Nielen ministerstvo životného prostredia dávalo výskyt do súvisu s klimatickou zmenou a globálnym otepľovaním. Aký je váš názor?

Nejde o názor, ale o fakty a aktuálny stav poznania. Z dostupnej vedeckej literatúry opierajúcej sa o klimatologické analýzy a klimatické modely vieme povedať, že určité podmienky sa budú vyskytovať častejšie, prípadne budú výraznejšie.

Vplyvom oteplenia, vyššej vlhkosti a výraznejšieho teplotného kontrastu vo vyšších vrstvách atmosféry môžu byť intenzívnejšie búrky častejšie, najmä čo sa týka produkovania zrážok. To platí aj o strihu vetra, čo môže supercelárnym búrkam nahrávať o čosi viac ako doteraz. Ale rozlíšenie klimatických modelov absolútne nepostačuje na to, aby sme niečo usudzovali o trendoch pri tornádach.

Takže pripisovanie tornáda klimatickej zmene stojí na vode?

Akákoľvek ojedinelá udalosť sa nedá pripísať klimatickej zmene, pretože pri nej hovoríme o nejakých trendoch a vývoji v čase. To vieme dobre povedať napríklad o vývoji teploty či úhrnu zrážok, ale pri tornádach sa to povedať nedá.

Nemáme pri nich dobre pokrytú minulosť, na Slovensku teda takmer vôbec, ale ani z dát okolitých štátov neviem posúdiť, či ich je dnes viac ako v minulosti. A keď nevieme opísať minulý stav, tak nemáme s čím porovnať ten aktuálny. Preto ani nemôžeme odhadovať, čo bude v budúcnosti. Nemáme nič, o čo by sme sa mohli oprieť a tvrdiť, že najbližšie roky bude ich intenzita a frekvencia narastať. Navyše podľa klimatologického výskumu tornád v Spojených štátoch nebol, aj napriek už prebiehajúcemu otepľovaniu, identifikovaný nárast početnosti tornád, ani tých silných.

Ide teda pri tejto téme o zjednodušenie?

Osobne dlhšie sledujem, že sa všetky nebezpečné búrkové javy hádžu do jedného vreca, ale nie je to správne. Zvyšujúca sa teplota nutne nemusí spôsobovať aj zvýšenú intenzitu a početnosť všetkých možných nebezpečných prejavov počasia. Pri jednotlivých javoch je nutné analyzovať ich príčiny a až na základe toho interpretovať možný vývoj týchto javov do budúcnosti.

Zmenila vám táto udalosť pracovné nastavenie?

Zatiaľ veľmi nie. Osobne som sa pri tomto tornáde veľa naučil, hoci si myslím, že nič silnejšie už asi nezažijem a nadobudnuté skúsenosti teda už možno reálne nezužitkujem.

K takémuto javu však môže v budúcnosti dôjsť, hoci možno až o niekoľko generácií. Preto je dôležité ho čo najpresnejšie zanalyzovať, na čom už aktuálne pracuje medzinárodný tím – zatiaľ z Česka, Rakúska a Slovenska. Napriek tomu, že ide o natoľko raritnú udalosť, predpokladám, že nielen v Česku, ale aj u nás môže dôjsť k istým úpravám v systéme výstrah.

V akom zmysle?

Budeme analyzovať postupy pri vydávaní a distribúcii výstrah na nebezpečné búrkové javy s cieľom proces zefektívniť, vylepšiť, prípadne urýchliť. A určite sa zvýši aj úroveň monitoringu.

V čom je výstražný systém na tornáda v Spojených štátoch lepší ako ten u nás?

Majú expertné tímy v teréne, ktoré dávajú meteorológom vedieť, keď dochádza k vzniku tornáda. Tí už potom informáciu posunú ďalej. Ak by sme teda chceli u nás niečo také predpovedať aspoň pár minút predtým, museli by sme mať pri každej supercelárnej búrke niekoho, kto by ju sledoval zblízka a zároveň sa v problematike aspoň trochu vyznal.

Foto – Andrej Lojan, Juraj Valach