Po tornáde Pár príbehov z Moravy

Večer 24. 6. 2021

Volám na deti v poschodí, aby zatvorili hore všetky okná. Obloha je sivo-čierna a blesky sa nedajú počítať. Nesmerujú k zemi, mihajú sa v oblakoch v pravidelných rytmoch, dva-tri za sekundu.

Nasleduje prudký vietor a prietrž mračien. Voda sa leje ako z prúdnice. Trvá to asi 15 minút. Zvoní mobil. Kamarát Petr (je to náš organista): „Na faře vyvrátilo strom, padl na garáž.“

Bežím na faru. Statný kanadský javor je vyvrátený aj s koreňmi. Volám hasičov 155, oznamujú mi, že všetky vozidlá sú už na výjazde, ak nikto nie je zranený, máme sa ísť skryť, príde druhá vlna.

Volá kamarát Michal z Lužíc (5 km od Hodonína), že obcou prešlo tornádo a všetko zničilo. Zobralo mu polovicu domu a ich ulica sa zmenila na kopu škridiel, tehiel, plechov a skla. Správe sa až nechce veriť, ale Michal je súdny človek. Volám ďalšej kamarátke do Lužíc, s plačom mi hovorí, že obec je v troskách: „Některé domy již neexistují...“

Bežím domov, lebo sa začína druhá vlna. Obloha vrhá veľké dažďové kvapky a krúpy ako ping-pongové loptičky.

Keď to prejde, sadám do auta a vyrážam do Lužíc za priateľmi zistiť, čo sa stalo, a pomôcť. Cestou obchádzam stromy na ceste a kusy plechu, miestami sa vozovka pod napadanými vetvami stráca. Sanitky, hasiči a policajti jazdia a húkajú nepretržite. Na križovatke ciest z Hodonína do Lužíc stoja policajti a púšťajú ďalej len tých, ktorí majú v Lužiciach trvalý pobyt. Je tam kolóna áut. Otáčam to naspäť.

Príbeh Michala

Na druhý deň idem do Lužíc aj so synmi na bicykloch, aby sme sa tam dostali a mohli pomáhať. Policajti hliadkujú a autom nepustia do obce nikoho, kto tam nemá trvalý pobyt, ani dobrovoľníkov.

Kamarát Michal mi rozpráva svoj príbeh. So ženou a synom vystupovali z auta, bol strašný vietor. Zrazu uvidel, ako vietor vzal ich statnú hrušku na záhrade a letela vzduchom ako balónik. Bežali sa skryť do priechodu a v tom vietor bral už aj ich auto, ktoré sa kotúľalo, potom preletelo vzduchom 50 metrov a spadlo na zem. Keby v ňom zostali o pár sekúnd dlhšie, už by tu nemuseli byť. Asi viete z médií, že jedna z obetí bola mladá žena, ktorú tornádo podobným spôsobom v aute, žiaľ, usmrtilo. Michal so ženou a synom prežili, prišli o dom, záhradu a auto.

Príbeh Evky

Kamarátka Evka išla večer kúpať svoje tri malé deti, manžel nebol doma. Videla, že bude veľká búrka, okná pozatvárala, aby boli v bezpečí. Zrazu sa im na obývačke rozletelo okno a dovnútra vletela časť akéhosi stromu, ktorý vietor strhol. Zobrala nahé deti z vane a bežali dolu, aby sa skryli v pivnici.

Na dome vietor vyrážal sklá jedno za druhým a potom vyvalil aj vchodové dvere. Dom sa zmenil na otvorené bojisko. Evka priľahla deti, aby ich chránila, a rýchlo riešila, čo má robiť.

„Věděla jsem, že tři děti na rukách nevezmu v tom obrovském větru, nejvíc dvě. Tak mne napadlo, že jedno tam nechám, dvě vezu do sklepa a vrátím se pro něj. Ale které? A co když ho vítr odnese?“ Chvíľu ležala a riešila Sofiinu voľbu.

Nakoniec sa jej podarilo s nimi preplaziť k dverám do pivnice a schovať sa.

Po prvej vlne ľudia vyliezali na ulicu a neverili vlastným očiam, ich ulica a štvrť neexistovali. Všetci boli v šoku. Niektorí už mali informácie, že to bolo tornádo a že príde ešte druhá vlna. Nikto nevedel, aká bude, čo príde. Z viacerých domov unikal plyn. Zavládla obava, či to nevybuchne.

Začalo znovu liať a padať krúpy, takže ľudia sa bežali skryť do svojich pivníc. Evka ťukala sms sestre do Pardubíc, že im tornádo zničilo dom, teraz bežia do pivnice, a keby vybuchol plyn a zavalilo by ich, aby vedela, že sú tam, aby ich tam hľadali. S týmto pocitom šla matka s tromi malými deťmi do pivničného úkrytu. Ľudia bojovali o svoje životy.

Deň po

Pohľad na obce, ktorými prešlo tornádo, sa v piatok ráno v mnohom neodlišoval od historických obrázkov, ktoré poznáme z vypálenej obce Lidice.

V piatok prišiel domov Evkin muž, a keď videl tú skazu – cez dom im tiekol potok, prúd vody z prasknutého potrubia –, opakoval dookola: „Je to v hajzlu! Je to v hajzlu!“ Ich dcéra, malá Adélka (7 r.), mu so slzami v očiach hovorila: „Tati, bude to dobré, tati zvládneme to...“ Niekedy ani nevieme, odkiaľ a ako sa v deťoch berie tá obrovská sila.

K dnešnému dňu je šesť obetí. Žiaľ, je medzi nimi aj dvojročné dievčatko, keď naňho a na maminku, ktorá ho chránila, spadol obrovský trám. Maminka je v kóme. Bolo to v Hodoníne, časť Pánov, kde tornádo pri ničivom ťažení zborilo posledný dom, ktorý mu stál v ceste a potom sa nad lesom rozplynulo. Príbeh dvojročného dievčatka je ďalší veľmi smutný príbeh. Ten najsmutnejší.

PS

Je to veľká tragédia, mnohí ľudia prišli o strechu nad hlavou, o autá a o celý majetok. Na poslednú chvíľu si zachránili holé životy. Škody sú skutočne obrovské a postihnutí katastrofou budú potrebovať hlavne peniaze, psychickú podporu a modlitby, aby sa z toho dostali.

Ak chcete finančne pomôcť, vyberte si nejakú serióznu charitu v ČR. Pokiaľ chcete prispieť na konkrétnych ľudí z tohto článku a na ďalších, ktorých tu už nezmieňujem, môžete darovať čiastku na tento transparentný účet husitskej diakonie:

2501867242/2010, variabilný symbol 200

pre platby z cudziny – IBAN: CZ33 2010 0000 0025 0186 7242

SWIFT / BIC:  FIOBCZPP

Celá vyzbieraná suma do koruny ide na pomoc konkrétnym postihnutým rodinám.

Zbierky oblečenia ani potravín nie sú potrebné, tieto veci sú zabezpečené.

Prosím, pridajte aj modlitby, tie robia zázraky. Myslite na tých, ktorí prišli o všetko, v súcite, v láske, v nádeji a v požehnaní.