Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
26. máj 2021

Navýšenie štátneho rozpočtu

Zdá sa, že nový rozpočet si tvorí obrovskú vatu

Keď si chce bežný človek kúpiť nový televízor za päťsto eur, tak minie viac papiera než vláda pri zdôvodnení rozpočtu.

Zdá sa, že nový rozpočet si tvorí obrovskú vatu

Foto TASR/Martin Baumann

O štátnom rozpočte sa zvykne hovoriť, že je zákonom roka. Okrem dôležitosti to býva aj prepracovanosťou a rozsahom. Je vcelku prirodzené, že príprave rozpočtu predchádzajú analýzy, rokovania s ministerstvami, posúdenie v Ústavou zriadených výboroch pre makroekonomické a daňové prognózy. Rozpočet na roky 2021 – 2023 mal 50 strán, k tomu je hlavná kniha so 168 stranami a ešte 7 príloh.

Potom však zrazu príde novela rozpočtu, ktorá prihodí dve-tri miliardy. Podstata rozpočtovej novely by sa zmestila do jedného twitterového postu s 280 písmenkami. Takto:

V § 1 ods. 1 sa suma „23 864 618 285“ nahrádza sumou „27 253 207 511“.

V § 1 ods. 2 sa suma „8 058 465 140“ nahrádza sumou „11 447 054 366“.

V § 1 ods. 6 sa suma „1 698 104 291“ nahrádza sumou „4 102 633 517“.

V § 4 ods. 1 sa suma „10 638 454 489“ nahrádza sumou „13 816 240 494“.

Alebo v trochu ľudskejšej reči:

  • Výdavky štátu sa zvyšujú na 27,2 miliardy, o 3,4 miliardy.
  • Deficit rozpočtu sa zvyšuje na 11,4 miliardy, tiež o 3,4 miliardy.
  • Rezerva vlády sa zvyšuje na 4,1 miliardy, o 2,4 miliardy.
  • Vláda si preto požičia o 3,2 miliardy viac.

Tak, a to je všetko. Naozaj.

Tri miliardy na štyroch riadkoch. Prečo práve toľko? Prečo sa nezmenilo nič iné? Nevieme. Keď si chce bežný človek kúpiť nový televízor za päťsto eur, tak minie viac papiera než vláda pri zdôvodnení rozpočtu. Na prvý pohľad dáva zvýšenie výdavkov proti pandémii aj na Plán obnovy zmysel. Každý z nich by však mal byť rozbitý na drobné, zdôvodnený, podložený odhadmi s potrebou čerpania.

Čo sa týka pandémie, už v pôvodnom rozpočte mala vláda rezervu vyše miliardy eur. Je však pravda, že prvý štvrťrok bol horší, než sa v čase rozpočtu čakalo. Taktiež je pravda, že minulý rok sme minuli na podporu postihnutých firiem a zamestnancov výrazne menej než iné krajiny EÚ. Možno si vláda povedala, že lepšie neskoro ako nikdy a pridá do protipandemickej pomoci dve miliardy – ktoré by iné krajiny boli minuli ešte v roku 2020.

Na druhej strane, pandémia je už viac-menej za nami. Ako vidíme, skoro všetky obmedzujúce opatrenia sú už uvoľnené, počty infikovaných sú pod desatinou čísiel z vrcholu epidémie. Väčšina podpory postihnutým firmám už mala byť vyplatená, prípadne sa doplatí za apríl a máj. Mali by sme teda veľmi presne vedieť, koľko sa minulo z miliardovej rezervy z pôvodného rozpočtu a koľko ešte treba.

Zdá sa však málo pravdepodobné, že by sme tento rok potrebovali viac než minulý. Nový rozpočet si, zdá sa, tvorí obrovskú vatu. Dopadne ako minuloročný rozpočet, kde sa obrovské rezervy nakoniec nevyužili. Zatiaľ vieme, že na prvú pomoc išlo asi štvrť miliardy eur, na prenájmy 90 miliónov, na cestovný ruch 107 miliónov a na kultúru necelé dva. Aj keby sa v skutočnosti minulo dvakrát viac, než vláda zatiaľ zverejnila, stále to nie je ani tá miliarda, ktorá bola v rezerve na začiatku.

Inzercia

Ak by sme chceli byť veľkí pesimisti, tak môžeme počítať s tragickou treťou vlnou pandémie na jeseň, ktorá si vyžiada ešte miliardu či dve dodatočných nákladov. Ak to však ministerstvo financií pokladá za reálnu hrozbu, prečo radšej nedáme pár miliónov, maximálne desiatok, na posilnenie ÚVZ a intenzívne trasovanie, na zlepšenie NCZI a zrýchlenie toku informácií o stave epidémie, ale najmä na rýchlejšie očkovanie – napríklad aj štedrými odmenami pre obvodných lekárov?

Pár desiatok miliónov – možno 5 percent existujúcej rezervy vlády – by nás ochránilo pred miliardovými škodami na jeseň. Ako o týchto rizikách rozmýšľa ministerstvo? Nevieme. Škoda.

Ďalšia miliarda má ísť na Plán obnovy a podporu železníc. Plán obnovy práve posudzuje Európska komisia. Prečo teda bolo nutné prijímať zákon o zmene rozpočtu takto narýchlo? Tie peniaze sa nezačnú čerpať skôr ako na jeseň. Pričom nič nebráni upraviť rozpočet znovu napríklad v septembri, keď by sme už vedeli oveľa viac o potrebe čerpania na Plán obnovy.

Veľká časť z tejto miliardy výdavkov má ísť na dofinancovanie železníc vrátane ich strát za roky 2019 a 2020. Ťažko porozumieť, prečo sa straty železníc z roku 2019 museli riešiť v novele rozpočtu a nie v riadnom rozpočte pred pol rokom.

Nemáme plán, ako vyrovnať rozpočet

Hlavnou neznámou rozmýšľania o rozpočte však je otázka dlhodobého vývoja. Ak by sa naplnili plány výdavkov, tak by sme sa dostali na deficit 9,9 % HDP. To by bol slovenský rekord. Pritom ekonomika je na tom v roku 2021 výrazne lepšie než minulý rok aj lepšie než v kríze v roku 2009. Vidno to aj na daňových príjmoch, ktoré sú o stovky miliónov vyššie, než predpokladal rozpočet – a to napriek zhoršeniu pandémie.

Prečo však novela rozpočtu nebrala do úvahy tieto zlepšenia, iba navyšuje iné výdavky? Nevieme. Náš dlh je vysoko nad bezpečnou hranicou 60 % HDP a v nedohľadne od cieľa maximálneho dlhu 40 %. Pritom najprv potrebujeme zastaviť ďalšie zvyšovanie dlhu, až potom sa bude dať šetriť. Na potrebné výdavky proti pandémii by sme nemali siahať. Zvyšných 24 miliárd výdavkov by však už malo zohľadniť, že tohtoročná ekonomika je o polovicu bližšie k normálu než minulý rok.

Celkový makroekonomický rámec by teda mal znižovať deficit už tento rok. Hlavne však potrebujeme plán na najbližšie roky. Zo skoro 10-percentného deficitu sa nedá zlepšovať 0,5 % ročne. Skončenie pandémie nám pomôže o 3 či 4 percentuálne body, ale aj tých zvyšných 6 bodov potrebujeme skonsolidovať veľmi rýchlo.

Ak sme za rok dokázali zvýšiť deficit o 6 percent HDP, mali by sme vedieť aj konsolidovať o toľko isto. V skutočnosti však nik nemá plán, ako dostať rozpočet do vyrovnaného stavu do konca volebného obdobia.

Dlhodobé problémy rozpočtu pritom nie sú len otázkou zanechania dlhov našim deťom (čo by sme naozaj nemali robiť) ani hrozby krachu vlády á la Grécko. Vysoký dlh a obavy z financovania boli jedným z hlavných dôvodov, prečo bola naša ekonomická pomoc proti pandémii na jar minulého roku taká nízka a pomalá. Vláda sa vtedy úprimne bála, že štedrejšiu pomoc nebude vedieť zafinancovať – napriek radám väčšiny ekonómov, že peniaze sa nájdu.

Dnes je dlh o desať miliárd vyšší a najmä vláda zázračne nabrala odvahu viac míňať – napriek radám väčšiny ekonómov, že treba mať poriadny plán, ako šetriť. Čoskoro nás totiž čakajú krízy ďaleko väčšie, než bola koronakríza: demografická kríza a klimatická kríza. Na ne si musíme pripraviť v rozpočte priestor, aby sme mohli adekvátne reagovať. Teraz sa zdá, že až nás zase prekvapí ďalšia kríza, naša špajza bude prázdna.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame