Šéf advokátskej komory Má Slovák menšie právo na osobnú slobodu ako Čech?

Diskusia o skrátení dĺžky kolúznej väzby má na našej politickej scéne veľmi emotívny podtón. Jedni tvrdia, že tí druhí sa snažia skrátením väzby dostať z väzby svojich ľudí. Druhí hovoria, že tí prví sa neochotou meniť podmienky a dĺžku väzby snažia nevinných (rozumej neodsúdených i keď obvinených) ľudí nezákonne prinútiť k priznaniam.

Obidve strany – tí, ktorí presadzujú skrátenie väzby i ich oponenti – majú v rukách niekoľko argumentov. 

1. Dĺžku väzby treba skrátiť preto, lebo sa tento inštitút zneužíva na účel, ktorý mu neprislúcha – vynútenie priznaní.

2. Prípad ústavnej sťažnosti advokáta Martina Ribára. Tento človek strávil v kolúznej väzbe 20 mesiacov. Ústavný súd prikázal okamžité prepustenie z väzby s konštatovaním, že bolo porušené základné právo sťažovateľa na osobnú slobodu.

Argumenty protistrany:

1. „Prípravné konanie je u nás nastavené tak, že obhajoba a obvinení majú pomerne široké práva. Sedem mesiacov je teda lehota, v ktorej sa väčšinou vyšetrovanie dá stihnúť tak, aby mohla svoje práva realizovať aj obhajoba. Keby u nás mala obhajoba v prípravnom konaní menšie práva, napríklad ako v Českej republike, potom by bolo namieste uvažovať aj o skrátení lehoty väzby.“ (advokát Peter Kubina)

2. Dlhšia väzba je potrebná kvôli administratívno-technickej záťaži orgánov činných v trestnom konaní a zmena dĺžky väzby by ohrozila vyšetrovanie.

3. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková tvrdí, že v kolúznej väzbe je na Slovensku len 7 ľudí, medzi nimi Kajetán Kičura, Monika Jankovská a Vladimír Pčolinský. Snaha o skrátenie väzby sa teda môže javiť len ako pomoc istej skupine politikov voči „našim ľuďom“ a s ohľadom na počet ľudí v kolúznej väzbe nejde o závažný systémový problém.

Predseda SAK Viliam Karas reaguje na všetky uvedené argumenty. Keďže SAK už v januári predložila ministerke spravodlivosti ich návrh zákona na skrátenie kolúznej väzby na 3 mesiace, Karas vysvetľuje, čo Komoru k tomuto kroku viedlo. Po vyčerpávajúcej debate ku lehotám väzby tiež Viliam Karas hodnotí posun vo vývoji schvaľovania vážnej reformy súdnej mapy. Na záver Viliam Karas odpovedá aj na túto otázku: 

Keď vraždu Jána Kuciaka vnímame ako zlomový moment v dopyte verejnosti po spravodlivosti a právnom štáte, kde sme teraz? Napredujeme ako štát a spoločnosť – a advokátska komora – v duchu dopytu po spravodlivosti alebo stagnujeme, alebo „dopyt“ verejnosti po spravodlivosti už opadol a blúdime?

„Niet pochýb, že sme urobili veľký krok vpred. Ale mám obavu, že si vyberáme skratky a krajine hrozí frustrácia...“

Celú odpoveď šéfa Slovenskej advokátskej komory a celú diskusiu nájdete v tomto videu:

Ak nás radšej počúvate, ponúkame vám aj podcast: