Minulý týždeň sa v ankete Postoja štyria bývalí slovenskí premiéri vyjadrili, čo si myslia o vízii maďarského premiéra Viktora Orbána, aby popri francúzsko-nemeckej dvojpólovej spolupráci vznikol v EÚ aj tretí pól, ktorým by bola stredná Európa, respektíve V4. Napríklad Mikuláš Dzurinda namietol, že Orbánovi ide v skutočnosti viac než o stredoeurópsku renesanciu o udržanie vlastnej moci, navyše jednotná V4 podľa Dzurindu ani nie je reálna, lebo kým Poliaci sa Kremľa boja, Orbán mu nadbieha. Novinárom v Česku, Maďarsku a Poľsku sme položili otázku, či má v tomto spore skôr pravdu expremiér Dzurinda, alebo si myslia, že Orbánova vízia strednej Európy ako nového mocenského centra v rámci Európy má perspektívu.

Daniel Kaiser, komentátor českého denníka Echo24, v roku 2013 odišiel z Lidových novín po tom, čo ich vydavateľstvo kúpil Andrej Babiš, je autorom oceňovaných kníh o Václavovi Havlovi

Tá Orbánova pravda je aspoň pokusom o niečo konštruktívne. Vývody Mikuláša Dzurindu mi pripadajú ako hľadanie dôvodov, prečo nevystúpiť z húfu, na čo jednoducho veľa ľudí mentálne nemá. Nešlo by tu o budovanie iného, menšieho superštátu v EÚ, kde musí byť na všetky otázky spoločná odpoveď. Kremeľ je dnes v strednej Európe neuveriteľne preceňovanou témou.

Ak sa Poliaci Ruska boja, majú na to aj vzhľadom na históriu právo, ale všetci sme predsa v NATO. Do NATO sme kedysi vstupovali hlavne preto, aby sme sa oslobodili od našich starých obáv. Spojenectvo s orbánovsky definovaným tretím pólom má svoje úskalia. Netrúfam si hovoriť za Slovákov, ale Česi sa neprežívajú tak etnicky. Česká pravica nebola postavená na národnom základe, mala od roku 1990 iné témy: antikomunizmus, spoločenskú transformáciu, malý štát. Ani chuť družiť sa s Marine Le Penovou u nás nebude vysoká.

To nič nemení na tom, že potreba vystupovať občas ako stredná Európa je úplne oprávnená, prial by som si to v eticko-politických otázkach a ešte viac v oponentúre voči zelenému náboženstvu, pred ktorým sa už západná Európa vzdala. Len sa obávam, že Česká republika k tomu príliš neprispeje s touto ani s budúcou vládou. Favoriti volieb (Piráti a STAN) si už nejaký čas dokazujú svoju pokrokovosť tiež kritikou poľských potratov a nedemokratických praktík Fideszu. 

Grzegorz Górny, píše pre časopis W Sieci a portál w.polityce.pl, je autorom viacerých kníh, niektoré vyšli aj v angličtine. Jeho kniha Spravodliví, o Poliakoch, ktorí zachraňovali Židov pred holokaustom, vyšla aj v češtine.

Krajiny strednej Európy, ako to už v 80. rokoch napísal Milan Kundera, spája spoločný osud. Slováci, Česi, Poliaci aj Maďari vedia, čo to znamená strata nezávislosti, nedostatok suverenity, odsúdenie na status periférie. Založenie Vyšehradskej skupiny bolo po dlhom čase projektom, ktorý zjednocoval náš región, nebol nám vnucovaný zvonku, ale vychádzal z nášho vnútra. Je to pokus stredoeurópskych krajín o vyjadrenie vlastnej svojprávnosti a suverenity. Súvisí so zabezpečením spoločných civilizačných a ekonomických záujmov a potrebou zaistenia bezpečnosti.

Tvrdenie, že V4 ohrozuje jednotu EÚ, je nezmyslom. Ničí Benelux alebo Severská rada EÚ? Ide o to, že keď naše krajiny konajú spoločne, sú schopné na pôde EÚ presadiť viac, ako keby postupovali samostatne. Ak takáto spolupráca bude fungovať dobre, v budúcnosti sa Vyšehradská skupina môže stať - popri Nemecku a Francúzsku - tretím pilierom EÚ. Je to náročná a ambiciózna úloha, ale nie je nemožná.

Táto diskusia nie je o Orbánovi. Ten tu zajtra nemusí byť, ale naše národy budú v tomto priestore žiť naďalej. A bolo by dobré, keby sme naše vzťahy sformovali tak, aby sme si do budúcnosti zaistili bezpečnosť a možnosti rozvoja.  
 

Valász online, maďarské konzervatívne médium, ktoré je kritické k Orbánovej vláde, vzniklo v roku 2018, je známe kvalitnými analýzami, v jeho mene odpovedal tím editorov

Ako občania Maďarska a strednej Európy vítame akékoľvek politické ambície, ktoré zdôrazňujú prepojenie a spoluprácu medzi krajinami Vyšehradskej štvorky. Veríme, že takáto spolupráca je pre región nevyhnutná, jednak ako tretí pól v EÚ, ale aj ako vyváženie francúzsko-nemeckej osi. Vyváženie však nemusí nutne znamenať nepriateľstvo - Vyšehrad by mal byť rovnako mocný, keď nenamáha svoje sily proti zvyšku Únie, ale keď s ním chce urobiť kompromis, ktorý nakoniec povedie k „silnej Európe“ (ako znel slogan maďarského predsedníctva EÚ v roku 2011). Pochopenie vzájomných geopolitických záujmov je kľúčovým prvkom vo V4, preto dúfame, že maďarská vláda si zachová otvorenú myseľ, keď jej vyšehradskí partneri očakávajú väčšiu citlivosť a solidaritu. Veríme, že proruská agenda môže akémukoľvek lídrovi akurát znemožniť vytvorenie silného mocenského centra v strednej Európe.