Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
07. máj 2021

Slovenskí expremiéri

Má Orbán pravdu, keď hovorí o EÚ a strednej Európe?

Mikuláš Dzurinda, Robert Fico, Peter Pellegrini a Ján Čarnogurský píšu, čo si myslia o Orbánových tézach o strednej Európe a EÚ.

Má Orbán pravdu, keď hovorí o EÚ a strednej Európe?

Maďarský premiér Viktor Orbán v rozsiahlom rozhovore pre Postoj hovoril okrem iného aj o svojej vízii strednej Európy, ktorá by sa mala stať pevným pólom v rámci EÚ a do budúcnosti hájiť svoje záujmy proti francúzsko-nemeckému tandemu. Viacerým bývalým slovenským premiérom sme v tejto súvislosti položili dve otázky (neodpovedali Iveta Radičová a Igor Matovič).

1. Maďarský premiér vníma budúcnosť EÚ tak, že do roku 2030 by mal popri francúzsko-nemeckej dvojpólovej spolupráci vzniknúť aj tretí pól, ktorým by bola stredná Európa, respektíve V4. Čo si myslíte o tejto vízii?

2. Viktor Orbán hovorí, že viac verí budúcnosti strednej než západnej Európy, a strednej Európe predpovedá „veľkú stredoeurópsku renesanciu“. Zdieľate tento optimizmus alebo máte skôr o strednú Európu obavy?

Ján Čarnogurský, predseda vlády v rokoch 1991 – 1992

1. Stredná Európa, či už ako V4, alebo mierne pozmenená (rozšírená napríklad o Rakúsko), má predpoklady na také postavenie v Európe. V každom prípade by bolo skvelé, ak by také postavenie získala. Dôležitým predpokladom pre také postavenie je usporiadanie/upevnenie slovensko-maďarských vzťahov. Je charakteristické/paradoxné, že to musel byť Viktor Orbán, ktorý nás upozornil na dôležitosť postavenia Slovenska pre také usporiadanie Európy alebo pre dovedenie strednej Európy do takého postavenia.

2. Viktor Orbán má pravdu. Mimochodom, asi pred dvoma rokmi bola v Bratislave pred Prezidentským palácom demonštrácia na podporu Orbána, na ktorej som sa aj ja zúčastnil. Viete si predstaviť, že niekedy od roku 1918 by bola v Bratislave demonštrácia na podporu maďarského predsedu vlády? My Slováci potrebujeme získať vedomosti o svojej minulosti (aj v Panónii/Uhorsku) a o svojich terajších schopnostiach a možnostiach.

Mikuláš Dzurinda, predseda vlády v rokoch 1998 – 2006

1. O protiváhu nemecko-francúzskeho vplyvu sa už dlhšie usiluje Poľsko. Weimarský trojuholník splnil svoju úlohu. Myslím, že ani Nemci, ani Francúzi nevnímali pomoc Poľsku tak, že ho katapultuje do pozície nejakého regionálneho mocenského centra. Aj preto Poľsko oprášilo medzivojnové plány tzv. Spolupráce troch morí a od roku 2016 dvanásť krajín EÚ ležiacich medzi Baltským, Jadranským a Čiernym morom túto spoluprácu rozvíja. Teda spolupráca krajín strednej a východnej Európy tu už je.

Vytváranie inštitucionálnej či cielenej protiváhy nemecko-francúzskej spolupráce považujem za kontraproduktívne až škodlivé. Neprispievala by totiž k zvyšovaniu pocitu európskej spolupatričnosti a vzájomnej dôvery, ale by ju skôr oslabovala. Nemecko a Francúzsko majú tiež svoje záujmy a priority, mnohé veci vidia rozdielne, neraz hľadajú na presadenie svojho videnia spojencov. Krajiny V4 by v nich nemali vidieť rivalov, ale krajiny, ktoré nesú na bedrách najväčšiu zodpovednosť za kontinent.

Na rozdiel od Orbána ma trápi iná vec: EÚ ako celok sa aj pre svoju vnútornú nejednotu, národný egoizmus a neochotu k reformám stáva pomaly, ale isto globálne menej a menej relevantnou. Spomeňme si, ako Lavrov „vycvičil“ v Moskve pred dvomi mesiacmi Borrella, ako sa Erdogan pred pár týždňami správal k Von der Leyenovej alebo prednedávnom aj Trump k Merkelovej. Ako sa k EÚ správa Čína. EÚ zúfalo potrebuje vnútornú jednotu, reformy a pružné rozhodovanie, nie vybíjanie sa na vlastnom ihrisku. Navyše, ani len v rámci V4 sa nevieme dohodnúť na takých nenáročných krokoch, ako je spoločné vyhostenie ruských špiónov po kauze Vrbětice, deklarácia o porušovaní ľudských práv v Číne či podmienenosť čerpania peňazí z Plánu obnovy dodržiavaním zásad právneho štátu. Nehovoriac o tom, že Poľsko sa Kremľa bojí ako čert kríža, pričom Orbán Kremľu nadbieha. Aký pól spolupráce chce teda Orbán budovať?

Orbána zaujíma jediné: udržať si domácu moc čo najdlhšie. A to za akúkoľvek cenu, ktorú ešte dokáže zaplatiť a ktorá prináša prospech. Všetko ostatné treba vnímať touto optikou.

2. Mám obavu o EÚ ako celok a o Slovensko v nej. Ako môže prekvitať stredná Európa, ak vnútorných problémov v EÚ neubúda, ale sa prehlbujú? Ak súladu je stále menej a disharmónia narastá? EÚ musí byť v prvom rade silná a odolná ako celok, aby obstála v globálnej konkurencii a vedela čeliť bezpečnostným hrozbám a výzvam, akou je napríklad pandémia covidu. Preto by mal v EÚ a jej členských štátoch vládnuť pocit spolupatričnosti, solidarita a jednota. Ak chceme zostať v EÚ pokope, tak regionálna chytristika alebo národný egoizmus musia ustúpiť.

Pre Slovensko je EÚ požehnaním. Správajme sa v nej tak, aby sa presadzovali perspektívne riešenia a reformy a potláčali nezmysly, akým je napríklad snaha centralizovať či harmonizovať v oblastiach, ktoré vytvárajú národnú, etnickú, kultúrnu či náboženskú identitu. A ktoré patria výsostne do kompetencie členských štátov. Bráňme slobodu a ďalšie univerzálne hodnoty. Nedovoľme agresívnym progresivistom či politickej korektnosti, aby sme sa napríklad my, kresťanskí demokrati, báli povedať svoj názor. Nám, krajinám strednej a východnej Európy, nacizmus a komunizmus stačili.

Ale vydeľovať sa, zatláčať „dekadentný“ západ Európy do polohy temnej budúcnosti a nad nami „východniarmi“ maľovať bezoblačné, slnečné nebo je nielen chybné či nereálne, ale aj škodlivé pre všetkých, pre celú EÚ. Lebo nás to rozdeľuje, nie spája. I keď chápem, že voličom Viktora Orbána sa takéto reči počúvajú dobre.

Inzercia

Robert Fico, predseda vlády v rokoch 2006 – 2010 a 2012 – 2018

1. Treba priznať, že po roku 2006 som bol na Európskej rade často svedkom situácie, keď sme všetci čakali na výsledok rokovania medzi A. Merkelovou a francúzskym prezidentom (počas rokov 2006 – 2018 som stretával štyroch), ktorý potom jednoznačne určoval priebeh rokovania celej Európskej rady. Rovnako platí, že táto dominancia Nemecka a Francúzska sa postupne oslabovala a súčasne sa výrazne zvýšil význam V4.

Vždy som sa hlásil k V4 a cez jej formát alebo formát dvojstrannej spolupráce členov V4 sme dosiahli fantastické výsledky, napríklad sme zastavili povinné kvóty na migrantov. Víziu vidím v ďalšom posilňovaní významu V4 ako dôležitého a neprehliadnuteľného regionálneho partnera v rámci EÚ. Odmietam oslabovanie V4, na ktorom tak intenzívne pracuje naša vláda, lebo sa mylne domnieva, že názory Poľska a Maďarska na niektoré kľúčové témy sú toxické. „Zaplať pán Boh“ za tieto iné názory, v mnohom by sme ich mali rozvíjať a nie našim susedom podkopávať nohy.

2. Stredná Európa, najmä krajiny V4, sú mimoriadne života schopné štátne útvary. Dokázali sme za 20-30 rokov takú mieru transformácie spoločnosti, ktorá v tzv. vyspelých demokraciách trvala stovky rokov. Preto aj ja viac verím v naše schopnosti ako v schopnosti už často dekadentného západu, ktorý stráca spôsobilosť pružne reagovať na výzvy doby. V krátkom čase sa ukáže, aký sme pre celú Európu dôležití.

Peter Pellegrini, predseda vlády v rokoch 2018 – 2020

1. Toto je cesta k rozpadu EÚ. Presadzujeme rozhodovanie za jedným rokovacím stolom v rámci Európskej rady. Iba cestou hľadania celoeurópskeho konsenzu vieme vybudovať silnú, bezpečnú a prosperujúcu Európsku úniu. Na druhej strane však podporujeme silnú Vyšehradskú spoluprácu, ktorá je významným nástrojom na presadzovanie našich národných a regionálnych pozícií na európskej úrovni. EÚ a V4 však odmietame stavať do antagonistických pozícií.

2. Stredná Európa je neoddeliteľnou súčasťou Európskej únie. V roku 2003 o tom rozhodli občania všetkých štátov Vyšehradskej skupiny v národných referendách. V rámci EÚ však zároveň platí princíp „rozdielni v jednote“. To znamená, že národná a kultúrno-historická identita každého členského štátu je garantovaná v rámci pravidla subsidiarity. Odmietame nanucovanie akýchkoľvek politických, kultúrnych alebo náboženských ideológií zvrchu. Je vždy na rozhodnutí občanov, aké smerovanie svojej krajiny si vyberú a kto bude zastupovať ich záujmy na komunálnej, regionálnej, národnej a európskej úrovni.

Foto: J. Čarnogurský, M. Dzurinda, I. Matovič – Andrej Lojan; R. Fico: TASR/Dano Veselský; P. Pellegrini: TASR/Ludovic Marin, Pool Photo via AP

Inzercia

Inzercia

Odporúčame