Kauza Fatima Jankovská ukázala vrchol drzosti

Maroš Žilinka vyvolal rozruch, keď zrušil stíhanie advokátky, ktorú mala Jankovská (ešte ako štátna tajomníčka) poslať za jedným zo svedkov. Ten dostal úlohu klamať a zmeniť svoje verejné vyhlásenie o miliónovej korupcii Jankovskej z roku 2000.

Svedok Vida úlohu splnil. Vraj pod dozorom advokátky. Stalo sa to po vražde Jána Kuciaka v roku 2018.

Vyšetrovateľ neskôr začal advokátku Žedányiovú stíhať za marenie spravodlivosti. Generálny prokurátor to však v marci zastavil. Svedok je podľa neho nedôveryhodný, keďže často mení výpovede, a advokáciu (rady klientovi) si vraj netreba zamieňať s marením spravodlivosti.

Linka Kočner – Bödör

Rozhodnutie generálneho prokurátora je sporné. No netreba z toho robiť škandál. Jadro problému je totiž inde, nie v advokátke, ktorá mala „dozrieť“ na svedka a jeho nadprácu v prospech štátnej tajomníčky.

Manipulácie Jankovskej okolo svedka Vidu boli len predohrou k niečomu väčšiemu. To, čo nasledovalo, môžeme s odstupom času považovať za vrchol drzosti.

Štátna tajomníčka Jankovská vtedy riešila aj druhého podnikateľa, ktorý nahlas prehovoril o jej korupcii na trenčianskom súde. No na rozdiel od Vidu odmietol svoje slová odvolať. Volá sa Ondrej Janíček.

Za svoj útok na Jankovskú tvrdo zaplatil.

Jankovská mala podľa komunikácie z aplikácie Threema stáť za policajným zadržaním Janíčka. Najskôr to riešila s Marianom Kočnerom. Ten to potom ďalej zariaďoval s oligarchom Norbertom Bödörom, ktorý vystupoval ako neoficiálny vlastník polície a NAKA.

Kočner cez Threemu napísal Bödörovi, že treba „zavrieť tých dvoch, čo útočia na Moniku“.

Čo si dohodli, to sa stalo.

Vida sa zľakol a začal kopať za Jankovskú. Pre Janíčka, ktorý nepokľakol, si prišla polícia. Zadržali ho za ohováranie a skončil v cele predbežného zaistenia. S tým, že ho čaká väzba. Väzba za ohováranie pani štátnej tajomníčky. 

Teda: podnikateľ, ktorý verejne prehovoril o korupcii, veľmi rýchlo skončil v putách. Ako výstraha pre ostatných, ktorí by sa po vražde Jána Kuciaka rozhodli listovať v pamäti a ukazovať prstom na skorumpovaných úradníkov. Prepustili ho až po kriku médií, ktoré na jeho prípad upozornili.

Práve toto je miesto, na ktoré by sa mali prioritne zamerať vyšetrovatelia a prokuratúra. Zneužívanie polície proti ľuďom, ktorí upozornili na korupciu na najvyšších miestach ministerstva spravodlivosti, by malo byť stíhané v prvom rade. Ešte pred stíhaním advokátov a iných vybavovačov... 

V službe čongrádyovcov

Zvrátené je nielen to, že polícia udrela na oznamovateľa korupcie. Ešte horšie je pozadie prípadu. Polícia vykonala úlohu, ktorú si objednali „podnikatelia“ Marian Kočner a Norbert Bödör. Ako službu pre „klientku“ Jankovskú, ktorá zas pre Kočnera vybavovala na súdoch spory o zmenky.

Pripomenúť by sme mali aj podstatu verejných obvinení proti Jankovskej. V kauze Fatima nešlo len o bežnú korupciu sudkyne, ale o prácu pre jednu z mafiánskych skupín (čongrádyovcov). Tá chcela prevziať bar Fatima od pôvodných vlastníkov. Sudkyňa Jankovská mala vtedy rozhodovať podľa zadaní Čongrádyho. Výsledná cena po komplikáciách: tri milióny korún.

Aby to po 18 rokoch celé zakryla, jeden z tých, ktorí sa ozvali, bol dotlačený zmeniť výpoveď. Po druhého – po toho s tvrdšou hlavou – si prišli policajti a zavreli ho.

Asi netreba dodávať, ktorý z dvoch svedkov narazil viac.

Aby sme sa vrátili na začiatok a k Žilinkovi: otázka, ako ďaleko môže zájsť pri „presviedčaní“ svedka jeho advokátka, je dôležitá. No predsa len o niečo menej než otázka, či sa tu môže hrať na podobnú advokátku polícia.