Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rozhovory Spoločnosť
10. marec 2021

Spolutvorca korona.gov.sk

Nechápem, ako NCZI so stovkami zamestnancov nedokáže spraviť produkt pre ľudí

IT architekt Filip Likavčan, ktorý programuje pre štát počas pandémie ako dobrovoľník, hovorí, prečo NCZI zlyháva. 

Nechápem, ako NCZI so stovkami zamestnancov nedokáže spraviť produkt pre ľudí

Počas posledných dní sa pre voľné termíny na očkovanie strháva nedôstojná bitka. Štátny web nápor nezvláda a kolabuje. Národné centrum zdravotníckych informácií, ktoré prihlasovanie na očkovanie i testovanie spravuje, však dlhodobo nefunguje tak, ako má. Ak štát nedokáže vytvoriť vlastný funkčný systém, mal by si ho radšej kúpiť od niekoho, kto to spraviť vie?

Chyby v systéme opisuje informatik, ktorý sa na tvorbe webu korona.gov.sk podieľal. 

Filip Likavčan je IT architekt a programátor, ktorý so svojou firmou bratia.sk navrhuje a programuje weby a webové aplikácie. Je tiež členom združenia slovensko.digital. V minulosti pomáhal s tvorbou webov volby.digital či rôznym občianskym kampaniam. 

Váš status na sociálnej sieti, ako nefunguje systém očkovania, sa stal po chvíli virálnym. Nebolo to prvýkrát, čo stránka korona.gov takpovediac skolabovala. Vy sám ste informatikom, ktorý štátu od začiatku pandémie v rôznych smeroch pomáha. Aký bol pocit zažiť nefunkčnosť systému na vlastnej koži?

Je pravda, že osobnú skúsenosť s využívaním formulárov som doteraz veľmi nemal. Poviem to tak, chodievam sa otužovať so svojimi susedmi, ale keď som sa snažil na očkovanie zaregistrovať svokrovcov a svojich rodičov, tak to bola omnoho horšia studená sprcha. Hrozne ma to naštvalo, od ručného prepisovania rodného čísla, neukladania registrácie cez striehnutie na termíny až po nemožnosť vôbec moju svokru zaregistrovať. Za ten čas sa totiž minulo voľné miesto. Jednoducho celé zle.

V tomto smere však nešlo o prvé zlyhanie systému.

Je to tak. Vedel som, že systémy Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) nezvládajú robiť to, čo majú. Na pozadí majú mnoho technických, výkonnostných aj bezpečnostných problémov, ale hlavne produktových proklientskych zlyhaní. Vidí to už každý, že táto stránka sa nedá normálne používať.

Systém zlyháva na každej úrovni, pričom najviac to ľudia vnímajú z používateľskej stránky. S tým sa však stretávame počas celej pandémie. Všetko sa tu robí narýchlo, improvizuje sa, chyby sa opravujú za pochodu a potom to takto dopadne, že človek nedokáže zahlásiť svojho rodiča na očkovanie.

To súvisí aj s tým, že tento systém nie je vôbec „user friendly“.

To je ďalšia vec. Systémy pre občanov by mali byť testované ľuďmi. A aj táto registrácia ukázala mnohé problémy, o ktorých sa zjavne nevedelo pred spustením. Vyzerá to tak, že to nedali nikomu otestovať, inak by im ľudia hneď povedali, že to nefunguje. Hneď by pri posadení človeka za počítač videli, že je zmätený. Nechápem, že inštitúcia, ktorá má stovky zamestnancov, dokonca produktové manažérky, nedokáže spraviť produkt s ohľadom na klienta.

Čím to podľa vás je?

To neviem, no čo vidím, je takzvané „programátorské myslenie“ na úkor produktového myslenia s orientáciou na zákazníka. Napríklad vloženie rodného čísla systém zakazuje, a asi to mysleli programátori tak, aby ľuďom zrejme z bezpečnostných dôvodov neostalo v pamäti počítača. Ale to je hlúposť, nie je to žiadna ochrana používateľa, len to ľudí hnevá. Alebo samotný výber miest na očkovanie. Tu sa však, našťastie, už v poslednom čase inšpirovali od webov, ktoré sledujú voľné miesta.

Čakanie na voľné miesta by sa malo zmeniť po spustení nového registračného formulára na očkovanie, takzvanej čakárne, na ktorej má pracovať práve NCZI. Myslíte, že tentokrát to bude fungovať?

To je opäť zaujímavá téma. Úzky okruh ľudí, ktorý sa hýbe okolo IT vecí týkajúcich sa korona webu, vôbec o nejakom pripravovanom registračnom systéme ani nevedel. Dozvedeli sme sa o tom z čista jasna, že sa niečo pripravuje. Ale to nevadí, hlavne nech to bude lepšie.

Ponúkli sme svoju pomoc ministerstvu zdravotníctva, že by sme pripravovanú aplikáciu mohli otestovať alebo dať k nej nejaké pripomienky. Čakáreň je určite lepší prístup ako systém „kto prv príde, ten prv berie“, ale je dôležité, akým spôsobom budú ľudia v čakárni radení. Nemôže to byť podľa toho, kedy sa ľudia zaregistrovali. Takže verím, že vek sa bude aj skutočne prioritizovať. Dá sa na to využiť aj spolupráca lekárov, ktorí by oslovili svojich pacientov – seniorov, ale aj na to treba spraviť jednoduchý formulár pre doktorov, nie niečo monštruózne.

Nemal tu byť takýto formulár ešte pred spustením očkovacej kampane?

Určite áno. Tu zase vidíme, že ide len o hasenie nejakého problému, ktorý tu bol. Nedá sa vyhovárať na minulé vlády či nedostatok času, lebo takéto masové očkovanie je jedna z logisticky najdôležitejších a najnáročnejších operácií za posledné desaťročia a vedeli sme, že to príde. Príprava naň tak mala byť jednou z priorít. Času bolo dosť.

Pritom to nie sú žiadne náročné veci, ide o relatívne jednoduché formuláre. Jedinou výzvou je, aby ich všetci ľudia, aj seniori a menej technicky zdatní, vedeli používať. Rovnako sa nemôžeme pri prihlasovaní spoliehať len na príbuzných a zjavne ani na call centrá, kam sa nedá dovolať.

Ste súčasťou tohto systému. Čia je to chyba?

V prvom rade treba povedať, že korona web, teda korona.gov.sk je v správe ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI). V prípade očkovania a aj iných formulárov, s výnimkou e-hranica, ide o web old.korona.gov.sk, ktorý je v správe NCZI, a ten spadá pod ministerstvo zdravotníctva.

Pôvodne to celé bolo v správe NCZI, ale nefungovalo to, tak sa to na začiatku presunulo pod MIRRI. Zachoval sa však aj starý web, vzhľadom na to, že registračné formuláre tam už boli nastavené. Plánovalo sa to prerobiť, no nakoniec k tomu nedošlo.

Takže výsledok je taký, že NCZI má old.korona.gov.sk, kde má registráciu na testovanie, očkovanie, a MIRRI má na starosti nahlasovanie príchodu zo zahraničia. Všetky formuláre sú však závislé od systému NCZI, do ktorého posielajú údaje.

To, že tieto dve stránky po roku pandémie nie sú zosúladené, je v poriadku?

Fakt, že existujú rôzne adresy pre rôzne služby, nie je až takým problémom, ani ľudia to asi neriešia. Pokiaľ je to funkčné, je to v pohode, lenže to celkom nefunguje. To, že old.korona.gov.sk v NCZI nezmenili za niečo zmysluplnejšie, je však malý príklad toho, ako NCZI nezáleží na detailoch. Pôvodný názov old mal byť len dočasný, dokým formuláre nebudú prerobené priamo na web korona.gov.sk. To sa však nakoniec nezrealizovalo, za formuláre zostalo zodpovedné NCZI a dokonca sa pridali ďalšie formuláre.

Je to teda NCZI, kto je za celý tento chaos zodpovedný?

Celý registračný proces je zle nastavený, zle nadizajnovaný a rovnako nesprávne implementovaný. A za toto nesie zodpovednosť jednoznačne ministerstvo zdravotníctva a po technickej stránke NCZI. A vláda s ministerstvom sú zodpovedné, aby všetky komponenty procesu, napríklad zabezpečujúceho očkovanie, spolupracovali. Ale, samozrejme, je to hlavne NCZI, ktoré nefunguje dobre, napriek tomu, že zodpovedá len za registračný proces a nie za to, kedy sa otvoria očkovacie miesta a koľko sa ich otvorí.

Po roku sa aj ja pristihujem pri tom, že začínam myslieť štýlom „my a oni“. Tu však nejde o rozdiel medzi korona.gov.sk a old.korona.gov.sk, z ktorých každý má svojho pána. Toto ľudí nezaujíma a je im jedno, kto ktorú časť rieši a ako štátne orgány medzi sebou komunikujú.

Pre občana je to všetko štát a vláda, ktorá má právomoci to efektívne meniť. Nesmieme zabúdať, že to všetci robíme pre spoločnú vec. Ak sa potom v NCZI vyhovárajú na to, že za niektoré zlyhania nenesú zodpovednosť, v poriadku, ale je ich zodpovednosťou rozmýšľať aj nad tým, ako ľuďom túto službu čo najlepšie poskytovať.

Minister zdravotníctva Marek Krajčí nakoniec šéfa NCZI Petra Bielika odvolal a za dočasného šéfa poveril Róberta Suju. Má v týchto kruhoch dobré meno a potenciál zlepšiť fungovanie tejto inštitúcie?

Pána Suju vôbec nepoznám, preto sa neviem k nemu zatiaľ vyjadriť. Z aktuálnych vecí by som však privítal, keby sa NCZI stalo lídrom v poskytovaní kvalitných, dobre dostupných dát a služieb pomáhajúcich zvládať koronakrízu.

Vy ste na chyby v systéme Národné centrum zdravotníckych informácií niekoľkokrát upozorňovali, odporúčali ste viacero zlepšení, a to nielen v prípade registrácie na očkovanie, no nič sa nezmenilo. Prečo?

Skúsenosť s NCZI je taká, že si nedá poradiť. Je tu mnoho ľudí, ktorí to myslia dobre a štátu vo veľa veciach dobrovoľne pomáhajú, ale NCZI si z našich rád zoberie, čo uzná za vhodné. Niektoré veci implementuje len polovičato, mnohé jednoducho odignoruje. Teda aj tak si to spraví po svojom. Nestíha, nerobí to dobre, ale nedá si ani poradiť a pomôcť.

Konkrétne na prípade e-hranice sme v tom naň apelovali, ale ľudia z NCZI na to vôbec nereagovali. Vieme, ako sa ľudia na stránke správajú, čo hľadajú, no väčšinou naše podnety nepadli na úrodnú pôdu.

Čím si to vysvetľujete, že dobre mienenú radu programátorské elity NCZI odmietajú?

Tých motivácií môže byť veľa. Nechcem špekulovať, či ide o medziľudské vzťahy, no skutočne si to neviem vysvetliť.

V rámci formulára e-hranica pre ľudí vracajúcich sa zo zahraničia ste v statuse tiež spomenuli, že polovicu registrácií po príchode systém odmieta. Prečo?

Keďže tento systém sčasti spadá pod nás, mal som možnosť vidieť, že polovica odoslaní formulára skončí tým, že ľudí odmietne zaregistrovať z dôvodu, ktorý je na strane NCZI.

Inzercia

O čo konkrétne ide?

Spoločným menovateľom problémov, s ktorými sa ľudia stretávajú, keď im systém odmietne akúkoľvek registráciu, je to, že im z ich strany nahlási nesprávne údaje. Napríklad sa nám na info email ozvala pani, ktorá sa vydala a zmenila si priezvisko. S menom za slobodna sa však už predtým zaregistrovala a systém ju po zmene statusu jednoducho nepustil ďalej, pretože na rodné číslo mal naviazané jej predchádzajúce priezvisko. Alebo ľudia v labáku pri zadávaní údajov človeka spravili preklep, o čom dotyčný nemal šancu vedieť. Keď sa chcel znova niekam zaregistrovať, nepodarilo sa mu to, lebo sa netrafil do chyby, ktorú sám nespravil.

V poslednom čase však systém umožnil ľuďom zmeniť svoje údaje aj termín objednania na testy.

Teoreticky by to malo fungovať, no na e-hranici sme si nevšimli, že by to ľudia robili. Proste o tom nevedia. Keď človek nevie, že sa v minulosti pomýlil, tak logicky nevie ani to, že si má svoje údaje zmeniť.

Ako ste im to odporúčali vylepšiť?

Ak chce mať NCZI používateľské profily, odporúčali sme im, aby to spravili štandardne a dokončili to, čo nechali na polceste. Teda aby sa ľudia mohli sami zaregistrovať, zvoliť si meno a heslo, prípadne overiť ho cez SMS. A keď profily ľudí robiť nechceli, tak mali akceptovať vyplnené formuláre ľudí viacnásobne. Potom si to mali na pozadí podľa rodného čísla už len vyfiltrovať. Inak v súvislosti so zasielaním SMS sa neraz človeku stane, že sa preklepne v telefónnom čísle a výsledok testu príde niekomu inému.

Je problém v tom, že korona.gov.sk má takpovediac dvoch pánov? Teda bola chyba, že pod ministerstvo investícií okrem základných informácií o dennom počte nakazených neprešli aj formuláre, ktoré ostali v rukách NCZI, ktoré očividne nefunguje tak, ako by malo?

Je pravda, že by bolo určite funkčnejšie, keby aj formuláre prešli pod jednu strechu, ale NCZI je zo zákona určená inštitúcia, ktorá má pracovať so zdravotníckymi údajmi. Infoweb môže prevádzkovať teda aj MIRRI, ale spracovávacie údaje má len ministerstvo zdravotníctva, teda konkrétne NCZI. A s týmto problémom sa denne boríme.

Viete to na niečom lepšie priblížiť?

Kvalitu spolupráce s NCZI ilustrujem na jednom príklade: Mesiace od tejto inštitúcie žiadame, aby nám sprístupnila dáta v strojovo čitateľnej podobe, cez nejaké API, no stále sa tak nestalo. Máme len čiastkové dáta, preto poviem, ako vznikajú čísla na stránke korona.gov.sk. Časť z nich máme cez obmedzené API od NCZI, časť z nich nám posielajú každý deň ráno emailom, časť ťaháme od Inštitútu zdravotných analýz, ktorý ich má z ministerstva zdravotníctva z nejakých excelov. Takže je to robené veľmi na kolene. A väčšina z týchto dát pochádza čisto z NCZI, pritom sme žiadali, aby nám dáta poskytovalo jednotne, ale ono nie.

Napríklad počty Ag testov doteraz chodia každé ráno mailom, teda niekto z NCZI z ich systému každý deň ručne vypíše mail, ktorý pošle tímu korona.gov.sk. My sme si mysleli, že takéto smiešne riešenie bude len dočasná záležitosť, tak to vždy z mailu prepisovala jedna baba od nás. Ale pred dvomi mesiacmi nás prešla trpezlivosť a naprogramovali sme, aby sa to z toho mailu automaticky konvertovalo do databázy.

To pôsobí v dnešnej dobe naozaj trochu smiešne.

Je to neskutočný bizár. A pritom my sme v role štátnej inštitúcie a oficiálneho webu. Argumentácia NCZI je rôzna, no pravdepodobne to nevie dobre zabezpečiť. Tvrdí, že implementovať lepšie API by si vyžadovalo zmeny v softvéri, ktorý má dodávaný, a bola by to podľa NCZI požiadavka, za ktorú musí extra zaplatiť. A to je podľa mňa naozaj absurdné. NCZI nedokáže poskytovať a párovať dáta ani interne. Doteraz to nikoho nezaujímalo, ale teraz je viac na očiach a totálne zlyhávajú. A pritom je to inštitúcia, ktorá má vyše 300 zamestnancov, čo je konzervatívny odhad, a oni toto neriešia vo vlastnej réžii? Potom sa pýtam, v čom je to akože „centrum informácií“?

Takúto otázku si kladú viacerí. Podľa šéfa IZA Mateja Mišíka je v tom aj legislatívny problém s ochranou osobných údajov, keďže zdravotné údaje sú špeciálna kategória. Súhlasíte?

Keď je OĽaNO schopné zmeniť zákon dva dni po tom, ako premiér niečo napíše na facebook, tak toto by pre nich nemal byť žiaden problém. Je to len implementačný detail. Ak treba pre proces, ktorý niekto navrhol, okrem troch nových softvérov a desiatich nových počítačov zmeniť jeden zákon, nemôže to byť pri tejto komfortnej koaličnej väčšine žiaden problém.

Rovnako je na mieste otázka, prečo sa nevyužívajú reporty o pacientoch zo zdravotných poisťovní, lebo to sú úplne presné údaje. No podľa toho, čo viem, je opäť najväčšie zdržanie na strane NCZI. A keď tok dát je inštitúciami brzdený dlhšie ako pol roka, kým sa dostane k analytickej jednotke, tak mi z toho zastáva mozog. Keby e-health fungoval tak, ako má, tak by sa žiadne špeciálne reporty robiť nemuseli. Je neskutočné, že sa teraz robiť musia, a to len preto, lebo NCZI je neschopné robiť normálny zber dát.

Koľko ľudí tvorí na rozdiel od NCZI váš tím na MIRRI?

IT ľudia sme dvaja a redakciu tvoria asi piati ľudia. Pár z nich je z behaviorálneho tímu, pár z NASES-u. Teda ešte s ľuďmi pomimo je nás maximálne desať. Prevádzku dnes zabezpečujeme už len dvaja. Ja ako programátor a druhý dobrovoľník sa stará o dolaďovanie serverov. Do decembra som mal čiastočný úväzok, teraz však už nie. Je to pre mňa najmä dobrovoľníctvo.

V statuse ste nepísali len o „fušerinách“ systému, nezrozumiteľných či zastaraných postupoch, no spomenuli ste aj bezpečnostné problémy. Môžete to trochu priblížiť?

Jeden únik dát bol už medializovaný, súvisel práve s nedostatočným zabezpečením dát. Za špecifických podmienok sa v minulosti dali pomerne ľahko získať údaje z registrácií. To boli prvotriedne prúsery, keď reálne mohli uniknúť dáta. Objavili sme aj iné, menej závažné bezpečnostné problémy, ktoré v takomto systéme nemajú čo robiť. Upozornili sme ich na to a kompetentní o tom vedia.

Problémy sú aj s nahlasovaním dát z MOM-iek. Hoci funguje online formulár, na mnohých miestach sa údaje o človeku stále píšu ručne. Kde je chyba?

MOM-ky sú nútené reportovať čísla online, čo je na prvé počutie výborná vec. Ale keďže NCZI neposkytlo týmto MOM-kám dobrý softvér, pre mnohých je to veľký problém. Formuláre sú neprehľadné, dlho trvá ich vyplnenie, systém často padá a dodatočne sa to potom musí nahadzovať. Aj preto sú v niektorých dňoch nezaevidované desiatky Ag testov. Je to stále o tom istom. Celý proces musí byť od začiatku ľahko použiteľný, keď to tak nie je, míňa sa účinku.

Po pár mesiacoch tu bol už dávno priestor na vytvorenie dobrého systému. Pre MOM-ky mal byť povinný a jeho používaním sa malo podmieniť preplácanie zo strany štátu. My však stále nemáme dobrý systém, NCZI to nie je schopné vytvoriť a nikto tu za žiadne chyby neplatí.

V bratislavskej Petržalke však funguje aj iný ako štátny systém, ktorý dodáva externá spoločnosť, za čo miestna samospráva aj platí nemalé peniaze, no funguje to. Čo z toho vyplýva? Ak štát nedokáže vytvoriť vlastný funkčný systém, mal by si ho radšej kúpiť od niekoho, kto to spraviť vie?

Keď už štát nie je schopný byť lídrom, mal by sa pozrieť, čo vzniklo na trhu. Niektoré z riešení mal zobrať za svoje alebo na základe nich už používané veci štandardizovať. Lenže tu stále takéto myslenie chýba.

Pred rokom by som povedal, že štát IT robiť vôbec nevie, a pandémia naplno ukázala, ako mnoho vecí v ňom nefunguje. Ale za tento rok som sa, paradoxne, stretol s mnohými veľmi šikovnými úradníkmi, ktorým záleží na veci, rozmýšľajú nad tým. Takže to vždy záleží len na ľuďoch. Aj štát dokáže tieto veci robiť sám a môže to naozaj fungovať. A vždy bude aj v pozícii objednávateľa týchto služieb. Či už bude mať na to iného ako štátneho dodávateľa, nie je také dôležité.

Takže štát v prvom rade musí vedieť, čo chce?

Presne tak. Keď je úrad kompetentný a vie, čo chce, tak to od dodávateľa dostane. Keď to však nevie, nedajbože sú tam ešte aj postranné úmysly a zlodejiny, tak sa potom dodá to, čo sám dodávateľ chce. A toto je jedna z príčin minulosti, keď si doslova písali zákazky dodávatelia. Úradníci, ktorí službu objednávali, totiž neboli dostatočne kompetentní.

Ak chce byť štát efektívny, musí mať dobre nastavené procesy, zapojiť do nich všetkých relevantných ľudí, následne presne určiť zodpovednosť a potom dohliadnuť na to, aby boli úlohy vykonané kvalitne.

Prečo po tomto všetkom robíte pre štát už rok dobrovoľníka?

Dobrovoľníctvo je pre mňa spôsob, ako robiť niečo zmysluplné a zároveň niečo, čo ma baví. A takýto spôsob pomoci ľuďom je pre mňa príjemný, napĺňa ma. Niekto zbiera odpadky, niekto sa stará o zvieratá, niekto programuje pre štát. Samozrejme, sú dobré aj zlé skúsenosti, ale spoznal som tiež veľmi veľa zaujímavých ľudí.

Bez nejakého pátosu vravím, že sa u mňa posunulo vnímanie o úradníkoch pozitívnym smerom. Sú to naozaj ľudia, ktorí by mohli hneď prejsť aj do komerčného sveta. Chýba tu však systematické riešenie problémov, máme tú inštitúcie, ktoré si platíme a tie nekonajú. Ale priznávam, niekedy sa aj ja pýtam, načo platiť dane, keď tu kopa vecí funguje len vďaka dobrovoľníkom.

Čo bola pre vás najužitočnejšia skúsenosť?

Najužitočnejšia je asi tá, že politika funguje inak ako exaktné programovanie a na dátach a argumentoch postavené veci. A hoci nie som priamo konfrontovaný s politikmi, s ich rozhodnutiami áno a na to som si musel zvyknúť. Keď som videl niektoré interpretácie politikov, ktoré sa nezakladali na faktoch alebo ich rovno prekrúcali, tak nemať zášť v srdci bola pre mňa škola svätosti.

 

Foto: Andrej Lojan

Inzercia

Inzercia

Odporúčame