Krajčího štátna tajomníčka Nákup Sputnika bol vizionársky. Nekupujeme niečo, po čom nie je dopyt

Teraz je o termíny na očkovanie bitka, no podľa prognóz ministerstva zdravotníctva by sa už koncom apríla mohli dostať na rad aj ľudia pod 50 rokov. Ako v rozhovore hovorí štátna tajomníčka ministerstva zdravotníctva Jana Ježíková, ktorá má celé očkovanie proti covidu na starosti, je možné, že vakcinácia sa otvorí ešte v prvom polroku aj pre mladých a zdravých ľudí. 

V rozhovore sme sa okrem toho rozprávali o tom, prečo je taký veľký problém s prihlasovaním, čo majú robiť starší ľudia, ktorí nemajú prístup na internet, ale aj o tom, ako kontrolujú dodané ruské vakcíny. Celý proces bude trvať približne tri týždne, no už v nasledujúcich dňoch odletia naši odborníci na kontrolu fabrík, v ktorých sa Sputnik vyrába. Čo ak nakoniec Štátny ústav na kontrolu liečiv vakcínu neodporučí a kto sa bude do prípadného očkovania Sputnikom môcť zapojiť? 

Od pondelka platí nová očkovacia stratégia, ide pritom už o štvrtú zmenu. Nie sú tie zmeny pričasté?

Očkovacia stratégia sa mení vždy, keď je to potrebné. Ak napríklad príde nová vakcína alebo sa jednoducho mení filozofia, napríklad na základe odporúčania odborníkov. Na začiatku sa rozhodlo, že sa vyberú skupiny ľudí, u ktorých je riziko nakazenia sa najvyššie a zároveň pracujú s covidovými pacientmi. Preto sa ako prví očkovali zdravotníci, sociálni pracovníci. A ukázalo sa, že to bolo dobré zvolenie stratégie. Vidíme, že zdravotníci v nemocniciach kvôli covidu už nevypadávajú a rovnako sa šírenie nákazy spomalilo aj v zariadeniach sociálnej starostlivosti. 

Keďže sa nám zvyšujú percentá hospitalizácií pri šesťdesiatnikoch a päťdesiatnikoch a mnohí z nich aj umierajú, bolo potrebné zmeniť očkovaciu stratégiu a posunúť aj do týchto vekových kategórií očkovanie, konkrétne AstraZenecou. Na základe nových štúdií o tejto vakcíne sa prostredníctvom odporúčania konzília odborníkov prispôsobila aj súčasná novela vyhlášky a vďaka tomu sa ňou môžu očkovať už aj staršie ročníky. Od pondelka teda platí štvrtá verzia, ktorá je založená primárne na vekovom kritériu, čím sa stala spravodlivejšou.

Po tejto zmene volali viacerí, teraz však platí to, že tí zdravotníci, ktorí sa ešte z nejakého dôvodu nezaočkovali, sa už nemôžu zaočkovať prednostne, ale len podľa veku. Formulár im to totiž na korona.gov neumožňuje. To je v poriadku?

Veľká väčšina zdravotníkov, ktorí chceli, sa už určite od decembra zaočkovala, takže v tom nevidím problém. Tento týždeň práve s ohľadom na úmrtnosť a hospitalizovanosť očkujeme vyslovene vyššie vekové kategórie. Očkovanie zdravotníkov bolo prerušené len počas tohto týždňa. Od budúceho týždňa bude táto funkcionalita opätovne zapnutá. 

Očkovanie AstraZenecou je po novom otvorené pre ľudí do 70 rokov, no nemalo sa tak stať už skôr, aby ich kvôli voľným termínom nepredbehli taxikári či vodiči MHD? Správy o tom, že sa k vakcínam dostali 30-roční taxikári, totiž mnoho ľudí pobúrili. 

V čase príchodu vakcíny AstraZeneca sa na Slovensku otvorila téma návratu detí do škôl. Preto sa rozhodlo o tom, že túto vakcínu prioritne dostanú učitelia do 55 rokov. Vtedy bolo totiž odporúčanie pre AstruZenecu len do veku 55 rokov. Pred ďalšími očkovacími dňami počas víkendu 27. a 28. februára boli nepredvídane neobsadené miesta. Preto bolo prijaté rozhodnutie dať možnosť očkovania tým ľuďom, ktorých prevádzky na základe nariadenia hlavného hygienika zostali otvorené a kde bola reálna možnosť kontaktu s infikovanými ľuďmi. Či už išlo o potraviny, alebo vodičov MHD. 

 Vo vyhláške zostala možnosť pre prednostné očkovanie kritickej infraštruktúry, no nikto nevie, kto všetko do nej patrí. Vy to viete?

Nie, ale samotná definícia je zámerne veľmi opisná. Vyhláška hovorí, že sú to osoby, ktoré sú nezastupiteľné v uskutočňovaní hospodárskej a sociálnej služby štátu v udržiavaní kvality života obyvateľov z hľadiska ochrany ich života, zdravia, bezpečnosti majetku a životného prostredia. Táto definícia je vedome taká široká, pretože ak by sme išli iba podľa zákona o kritickej infraštruktúre, tak ide o veľmi úzku špecifikáciu a sú tam aj firmy, ktoré určite nemusia byť zaočkované. Ale zoznam týchto firiem je utajený a ani ja k nemu nemám prístup.

Táto definícia je však veľmi široká. V rámci kritickej infraštruktúry sa tak na očkovanie dostali aj veľmi mladí ľudia. Je to správne, že sú uprednostnení oni, a nie skupiny, ktoré obsadzujú lôžka v nemocniciach?

Je potrebné nájsť správnu zdravú mieru medzi očkovaním najviac ohrozených a očkovaním tých skupín obyvateľstva, ktoré keby ochoreli, tak môže byť ohrozené fungovanie štátu. O tom, kto je nevyhnutný pre chod štátu a v akom počte, rozhoduje ministerstvo vnútra a ministerstvo zdravotníctva zabezpečuje rozumný počet vakcín do troch nemocníc a dvoch polikliník, kde sa kritická infraštruktúra očkuje. 

V prípade nahlásenia na očkovanie tretiny zamestnancov úradu vlády či poslancov parlamentu to však v mnohých vzbudzuje emócie a istú mieru protekčnosti.

Aj ja som sa zhrozila nad rozdielnym prístupom štátnych orgánov v nahlasovaní počtov nevyhnutných osôb. Niektoré inštitúcie uviedli nulu, niektoré stovky pracovníkov. Ako som už uviedla, sú povolania, ktoré sú nenahraditeľné pri takejto krízovej dobe, ktorú žijeme. Sama som si to zažila pri organizácii prvého celoplošného testovania. Chceli sme zmeniť zákon tak, aby mohli testovať aj iní ľudia ako zdravotníci, no nebolo to možné, pretože časť parlamentu bola v karanténe. To, že sa nám nepodarilo zmeniť zákon, následne spôsobilo obrovský nápor na zdravotníckych pracovníkov, ktorých sme potrebovali aj v nemocniciach. Z môjho pohľadu sú preto poslanci naozaj dôležití pre chod tejto krajiny. My sme tú mieru našli tak, že kritickú infraštruktúru nechávame očkovať v piatich zdravotníckych zariadeniach, pričom od nás závisí, koľko im pošleme vakcín. 

Je tu ešte ďalšia skupina ľudí, ktorá sa dostala k očkovaniu cez známosti. Vieme, o koľko ľudí asi išlo?

Nie, teraz to nevieme. Ak sa takéto niečo dialo, tak sú to osobné zlyhania ľudí, ktorí to buď pre niekoho vybavili, alebo ich priamo zaočkovali. 

Už bola udelená nejaká grandiózna pokuta pre zdravotnícke zariadenie, ktoré tak urobilo, keďže to po škandále s očkovaním Dominiky Cibulkovej expresne schválil parlament?

O žiadnej takejto pokute zatiaľ neviem.

Cez víkend vznikla kauza týkajúca sa oznamovania voľných termínov na očkovanie, keď o nich informoval minister Krajčí na svojom facebookovom profile neskoro večer. Tieto termíny sa následne okamžite rozchytali a ľudia, ktorí večer nesedeli za počítačom, nemali šancu zahlásiť sa. Nehovoriac o nastavení celého registračného systému, ktorý nefunguje tak, ako má. Aj pani prezidentka sa vyjadrila, že je tento systém prihlasovania nedôstojný. Ako hodnotíte tento krok?

V dnešnej situácii, keď máme omnoho menšie dodávky vakcín, ako je dopyt, vždy keď vznikne takáto situácia, bude na stránke pretlak a nedostanú sa na rad všetci tí, ktorí majú záujem. Viem, vytvára to dojem, že ten, kto má rýchle prsty, má výhodu. Je pravda, že sa tie termíny veľmi rýchlo vyčerpali. Otváranie termínov sme oznámili neskôr, ako by bolo vhodné, systém aj na strane vládneho cloudu, aj na strane Národného centra zdravotníckych informácií a štatistiky to nezvládol. Chcem sa za túto situáciu, ktorá prvýkrát nastala práve v sobotu, všetkým ospravedlniť. Od pondelka prinesieme riešenie, ktoré bude spravodlivé a každému umožní v pokoji sa objednať.

To je fakt, lenže po dvoch mesiacoch od začiatku očkovania tu mal byť už dávno systém, ktorý by podobnej súťaži o zahlásenie sa na očkovanie zabránil. Spoločnosť rovnako veľmi zle prijala aj spôsob, akým sa o voľných termínoch dozvedela. Tie sa zverejňujú chaoticky, čo ľudí núti počas dňa neustále kontrolovať stránku, či sa nejaké miesto neuvoľnilo.

Áno, priznávam, že podobná komunikácia z našej strany bola chybou. Musíme to komunikovať vždy s dostatočným predstihom. Aj preto plánujeme od 15. marca spustiť nový systém objednávania, takzvanú čakáreň. Verím, že sa nič podobné už nebude opakovať. 

Po novom sa nahlásite, zadáte, kde sa chcete dať očkovať, a tieto údaje zostanú uložené v systéme. Ak potom otvoríme voľné termíny na očkovanie, automaticky sa tieto údaje nasypú do systému podľa nastavenej priority, príde vám SMS-ka s tým, že ste boli zaradení na konkrétny čas a termín. Do dvoch dní budete môcť tento termín potvrdiť alebo odmietnuť. Priorizovať budeme podľa veku, bude možnosť označiť aj, či ste napríklad zdravotník alebo pracovník zariadenia sociálnych služieb na území Slovenska.

Je dobré, že takýto systém spúšťate, no prečo až teraz? V Česku podobný systém už funguje. 

Aj v Česku podobný systém rozbehli iba nedávno. My na tomto systéme pracujeme od februára a momentálne sme už vo fáze testovania.

Opýtame sa ešte raz. Prečo podobný systém nefungoval už pred spustením očkovacej kampane na Slovensku? Mohlo sa tak predísť hnevu a frustrácii ľudí, ktorí teraz chodia aj do desiatky kilometrov vzdialených nemocníc len preto, že tam našli voľné miesto na očkovanie svojho rodiča.

Viete, aj my bojujeme s informatizáciou zdravotníctva. Do eHealth-u a elektronizácie zdravotníctva a informačných systémov sa roky „akože“ investovalo a teraz keď potrebujeme a chceme, aby nám tie informačné systémy boli oporou, tak nám ňou nie sú. Hovoríme o minutých stovkách miliónov eur. Výsledkom je, že nám tieto IT systémy spôsobujú iba komplikácie. Musíme nad už existujúcimi systémami budovať úplne nové aplikácie, aby to vôbec fungovalo. Očakávajú sa od nás hneď a úplne najlepšie riešenia. Viem, že niektoré veci sa možno mohli urobiť skôr, ale my sme ich urobili tak skoro, ako sa s tými kapacitami, ktoré máme, dalo. Takže je to boj. Digitalizácia na Slovensku je od začiatku jeden veľký „fail“ a dnes sa boríme s následkami. Máme tu systémy, ktoré jednak nie sú navzájom kompatibilné a zároveň ich nemôžeme len tak zo dňa na deň vypnúť a nahradiť novými. Je to aj o systémoch a aj o ľuďoch. 

Bavíme sa o elektronickom nahlasovaní na očkovanie, no najstaršie skupiny ľudí často nemajú prístup k počítaču, nie sú technologicky zdatní a mnohí žijú osamote, takže sa nebudú mať ako do „čakárne“ prihlásiť. Ako chcete riešiť tento problém?

Teoreticky by mohla existovať možnosť, že ľudia, ktorí sa nevedia prihlásiť online, by mohli ísť fyzicky na očkovacie miesta, kde by bol človek, ktorý by ich do systému zahlásil. V budúcnosti to vidím ako reálne riešenie, no momentálne sme v situácii, že lekári v očkovacích centrách sú preťažení.

Ale nechcem, aby to bolo v tej rovine, že ak je človek starší a nevie používať počítač, tak nemá šancu dostať sa na očkovanie. Veď predsa prihlásiť ho môže jeho všeobecný lekár či niekto zo samosprávy, alebo členovia jeho rodiny, či známi. Pozrime sa aj my po svojich starších susedoch a pomôžme im. Je to teraz taká skratka hejtovať systém za to, že je kvázi nedostupný pre starších ľudí. Ale v každom prípade, keď spustíme systém čakárne, tak sa aj tento problém z veľkej časti vyrieši. 

Štát by nemal riešiť problém tak, že sa spoľahne na rodinného príslušníka, lekárov či samosprávy. Napríklad Veľká Británia to robí tak, že sám štát volá pacientom a pozýva ich na očkovanie. Nemali by sme to robiť podobne aj my? Nemal by štát poskytovať pri prihlasovaní seniorom väčšiu pomoc?

Dobre, ale kto je to štát?

Tak napríklad ministerstvo zdravotníctva, ktoré by na tento účel zriadilo jednu infolinku, prípadne by sa so samosprávami dohodlo na vytvorení terénnej služby, ktorá by seniorov na očkovanie nahlásila.

My nemáme databázu telefónov ľudí nad určitý vek. Niečo také neexistuje. Neviem ani, či zdravotné poisťovne evidujú niečo takéto, ale podľa mňa nie. Takže to nie je možné zrealizovať.

Tak v takom prípade nemôžete niečo podobné nariadiť poisťovniam? Nemalo by byť predsa v ich záujme, aby sa klienti dali zaočkovať, čím by sa v konečnom dôsledku ušetrili prostriedky na prípadnú liečbu?

Malo. Mohol by to byť aj záujem všeobecného lekára, ktorý si pozná svojich starších ľudí. 

V súvislosti s počtom telefonátov niektorých obvodných lekárov by asi nie všetci s vaším tvrdením súhlasili.

No to len hovorím, že tým, že sa spustí čakáreň, to bude vyriešené. Obvodný lekár tam bude môcť svojho pacienta hocikedy zapísať a on už bude iba čakať na pozvánku s termínom. 

Niektorí odborníci upozorňujú aj na to, že štát by mal robiť najmä medzi seniormi silnejšiu očkovaciu kampaň. V kategórii nad 85 rokov je zatiaľ zaočkovaných len 33 percent a v skupine nad 70 rokov len okolo 15 percent. Takto podiel úmrtí rýchlo neznížime.

Treba povedať, že už aj nám sa medzi najstaršími prejavuje miera zaočkovanosti, pretože od konca januára začali tieto skupiny v počte hospitalizácií klesať. Ale čo sa týka kampane, v prvom kole sme sa sústredili na to, aby sme starším ľuďom ukázali, že sa očkujú tí, ktorým najviac dôverujú – ich lekári. Tento faktor môže podľa nás významne meniť názor seniorov na očkovanie. Teraz chceme týchto ľudí osloviť ešte viac. Máme na ministerstve zriadený aj behaviorálny tím, ktorý sa zaoberá lepším zacielením kampane práve na tieto skupiny.

Ako? 

Chceme zacieliť kampaň na istý typ osobností, aj regionálnych, ktoré seniori sledujú, ako aj na isté typy médií. Musíme im to povedať spôsobom, ktorý je pre nich najprijateľnejší. Preto sa už vyrábajú materiály do televízie a do rozhlasu.

Sľubujete si od toho väčší záujem?

Myslíme si, že to bude fungovať. 

Čo problémové dodávky vakcín? Kto je najpoctivejší?

V porovnaní s ostatnými je to Pfizer, no ale ani oni neplnia to, čo bolo sľúbené. Do konca prvého kvartálu k nám malo byť dovezených 782-tisíc dávok a máme tu 691-tisíc. V marci nám príde už avizovaných 100-tisíc dávok navyše, spolu ich bude za marec 150 000. Ide o dávky, ktoré sme presunuli z apríla, čiže v apríli budeme mať o spomínaných 100-tisíc dávok znížené dodávky. Ale očakávame, že Pfizer už bude v tom čase navyšovať aj štandardné mesačné objemy a bude plniť to, čo sľúbil. V marci by tak k nám malo prísť 300-tisíc dávok. Problémová je však dnes najmä Moderna. AstraZenecu v marci čakáme v počte 300-tisíc kusov.

Keď sa celý projekt iba pripravoval, nepočítali ste s tým, že nastanú takéto problémy?

Nikto neočakával, že budú nejaké problémy. Európska komisia urobila spoločné verejné obstarávanie, dohodla v spolupráci s firmami ceny, krajiny mali spravodlivo rozdelené počty a všetko malo fungovať. 

Ale nefunguje. Hodnotíte spätne, že bola chyba robiť to takto spoločne?

Nehodnotím to spätne ako chybu, podľa mňa to bolo to najsprávnejšie riešenie. Ak by mala každá krajina samostatne rokovať, tak aj firmy by mali množstvo roboty a rovnako aj štáty. Nevieme, či by sme sa ako Slovensko dostali k menšiemu alebo väčšiemu počtu, ak by tu boli krajiny, ktoré by vedeli viac alebo skôr zaplatiť. Alebo by brali väčšie množstvá a bolo by to teda pre tú firmu výhodnejšie. Myslím si, že to bolo urobené úplne správne. No zároveň rozumiem, že členské štáty sú teraz sklamané z toho, že plány sú iné než realita. Aj nám by sa plánovalo jednoduchšie a dnes by sme mali zaočkovaných viac ľudí, keby boli dodávky stabilné a v dohodnutých objemoch.

Je to spôsobené naivitou členských štátov alebo zlyhaním výrobcov?

Pýtate sa ma na môj názor? Keď sa raz s niekým dohodnete a obe strany to dobrovoľne podpíšu, tak by to malo fungovať. Európska komisia neporušila žiadnu časť dohody, ona bola pripravená odoberať. Ten, kto nedodáva tak, ako sľúbil, sú farmaceutické spoločnosti. 

Čaká výrobcov za to nejaká penalizácia?

Zatiaľ Európska komisia nehovorí nič o nejakej penalizácii, pretože zmluvy sú nastavené tak, že tie množstvá neboli úplne záväzné. Farmaceutické firmy sa úplne natvrdo nezaviazali dodať uvedené počty.

A to ich vlastne v tejto chvíli ošetruje. Nebola to chyba?

Áno. Mali sme sľúbené nejaké počty, ktoré neprišli, a nakoniec sme zistili, že inde majú prebytky AstraZenecy. Napríklad v Británii sa predávali vo veľkom. 

Predtým než sme objednali Sputnik, nemali sme sa zaujímať o tieto prebytky?

No keďže sme sa dostali do situácie, že sa nevieme spoľahnúť na to, čo nám bolo sľúbené, tak sa krajiny snažia zohnať vakcíny iným spôsobom, i keď v súlade s európskou legislatívou. Aj my sa o to pokúšame a aj presun stotisíc vakcín Pfizer na marec je výsledkom tohto úsilia. Na to dostali povolenie tri krajiny – my, Česi a ešte Rakúšania. Toto totiž nie je štandardná operácia a ešte predtým sa všetky krajiny EÚ museli vyjadriť, či s tým súhlasia.

Budú nejakou vakcínou očkovať aj obvodní lekári?

Je to možné, no momentálne potrebujeme zaočkovať čo najväčší počet obyvateľov. Z toho dôvodu ideme cestou veľkokapacitných centier. Dodať vakcíny do 2400 ambulancií je obrovský logistický proces. Ak by sme sa v určitom čase rozhodli ísť do ambulancií, musíme pri tom zohľadniť viaceré faktory. Napríklad v jednej vialke je 10 dávok, takže musíte mať vždy k dispozícii skupinu 10 ľudí. Z toho dôvodu sú dnes veľkokapacitné centrá výhodné. 

Máme to dobre rozbehnuté a spolupracujeme na tom so samosprávnymi krajmi. Teraz máme kapacity nastavené na nejakých 45-tisíc zaočkovaných týždenne, už od polovice marca pôjdeme na približne 63-tisíc týždenne, neskôr ešte viac. 

Aká je spolupráca s krajmi?

S niektorými sa nám komunikuje veľmi dobre, až neuveriteľne dobre. No v niektorých prípadoch musíme rozmýšľať variantne a pomáhať si aj inak, lebo kapacity sú menšie, ako by sme si predstavovali. 

Je možné, že si človek bude môcť niekedy vybrať preferovanú vakcínu?

Pokiaľ bude stále pretlak dopytu po vakcínach, tak nie. Ale ak bude vakcín viac ako ľudí, ktorí sa budú chcieť zaočkovať, možné to určite je. V takom prípade v tom nevidím problém. Aj napríklad teraz niekto povie, že z nejakého dôvodu nechce AstraZenecu, v poriadku, nemusí sa ňou zaočkovať, ale bude musieť dlhšie počkať, kým sa v Pfizeri otvorí jeho veková skupina.

Keď sa pozriete na všetky údaje o dodávkach, logistike a rýchlosti očkovania, kedy sa na očkovanie dostane relatívne mladý a zdravý človek?

Urobili sme si prognózu o tom, kedy by sa mohla zapojiť do očkovania ktorá skupina, a zatiaľ nám to presne vychádza. Teraz v marci sme mali naplánované otvorenie očkovania pre skupinu ľudí 60+, čo sa už aj stalo. V apríli by sme chceli otvoriť vakcináciu pre ľudí nad 50 rokov, samozrejme, za predpokladu, že dodávky budú chodiť tak, ako majú. No a do konca mája by sme sa chceli dostať ku skupine 18+. Ak sa k tomu pridá Sputnik, všetko sa skráti asi o mesiac.

Ako je na tom diskusia o očkovacom pase?

Diskusie o ňom sa iba začínajú a rôzne štáty k tejto otázke pristupujú veľmi rozdielne. Kým niektoré takzvaný „green pas“ presadzujú ako podmienku na slobodnejší pohyb alebo vstup, existuje aj skupina štátov, ktoré to odmietajú. Ideu „green pasu“ podporujú napríklad Česi, Poliaci, Gréci, Španieli, ale tie najväčšie krajiny ako Nemecko a Francúzsko to zatiaľ striktne odmietajú. Aspoň pokiaľ neexistuje prístup k vakcinácii pre väčšinu obyvateľstva. Nemá zmysel, aby ste povedali trom percentám, že môžu chodiť do reštaurácií. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová sa vyjadrila, že v priebehu marca by mala predložiť návrh legislatívy, ktorý by upravoval aj tieto konkrétne záležitosti.

Zapája sa do tejto diskusie aktívne aj Slovensko?

V rámci ministerstva sme súčasťou ehealth network, ktorá funguje pri Európskej komisii, kde táto diskusia prebieha, takže áno. Stále však nie je rozhodnuté, či by sme do toho mali ísť. Uvažuje sa však o tom, že by podobný pas nedostali len zaočkovaní, ale aj tí, ktorí prekonali covid či ľudia s čerstvým negatívnym výsledkom testu. Ale tá debata je naozaj v začiatkoch.

Plánujeme zaviesť očkovacie pasy aspoň v rámci Slovenska?

Či spravíme nejakú národnú verziu, žeby ste mali po zaočkovaní pridelený QR kód alebo čosi podobné, je ešte témou diskusie nášho vakcinačného tímu. Osobne by som odporúčala počkať na spoločné rozhodnutie Európskej komisie, podľa ktorej by to mohlo byť do konca júna vyriešené. 

Koncom júna? Nie je to pre akékoľvek plány spojené s letom neskoro?

Myslím, že pred prípadnou dovolenkovou sezónou sa to ešte stíha.

Vy by ste boli za to, aby sa očkovacie pasy zaviedli?

Asi áno. Ide však o môj súkromný názor. Pre vstup do priestorov, kde je veľké riziko, že sa viete nakaziť, povedzme v prípade reštaurácií, by to určite malo zmysel.

V Izraeli začali s podobnou politikou pri 30 percentách zaočkovaných druhou dávkou. Pri akom percente zaočkovaných na Slovensku by ste si to vedeli predstaviť? 

Ťažko teraz hovoriť nejaké percentá, ale bude to závisieť hlavne od typu vírusu, ktorý tu bude cirkulovať. Pokiaľ budú vakcíny dobre fungovať aj na juhoafrickú mutáciu či možné ďalšie mutácie, tak budeme k tomu pristupovať inak, ako keď sa zistí, že nie sú dostatočne účinné.

V súvislosti s možným uvoľnením opatrení tak stále neviete povedať, či zaočkovaní budú mať extra výhody v porovnaní s nezaočkovanými, ak nerátame ochranu pred nakazením sa koronavírusom?

Určite nejaké zjemnenie opatrení pre nich nastane, pretože keď zaočkujeme tú najstaršiu skupinu obyvateľov, tak nám prudko klesne počet hospitalizácií, úmrtí, odľahčia sa nemocnice a budeme si môcť dovoliť viac. V súčasnosti veľmi veľa závisí od každého jedného človeka, či opatrenia dodržiava a ako sa správa. Až kým nebudeme mať dostatok vakcín pre všetkých, je predčasné hovoriť a sľubovať viac.

Situácia sa môže zmeniť aj vďaka dodávkam ruského Sputnika. Vzhľadom na to, že máte v rámci rezortu zdravotníctva na starosti očkovanie, boli ste pri nápade jeho nákupu od začiatku?

Nákup ruskej vakcíny Sputnik nebol mojím nápadom. Táto idea sa zrodila na pandemickej komisii vlády, na ktorej túto tému otvoril profesor Jarčuška a pripojila sa k nemu aj hlavná odborníčka ministerstva pre epidemiológiu profesorka Hudečková. Hlavným dôvodom bolo hľadanie riešenia, keďže stav v nemocniciach sa stále zhoršoval a dodávky vakcín boli stále menšie a nespoľahlivejšie.

Bol hlavným impulzom stav situácie na Slovensku či skôr článok v časopise The Lancet?

Tieto dve situácie sa prelínali, ale nepochybne náladu pre nákup vakcíny podporila aj publikácia v renomovanom časopise, ktorá dávala veľkú dôveru v túto očkovaciu látku. Aj Lancet sa vie zmýliť, ale tých prešľapov a pochybností z jeho strany je veľmi málo. Keďže však Sputnik vtedy nebol ešte ani len v „rolling review“ v rámci Európskej liekovej agentúry, od začiatku sa počítalo s tým, že vakcínu preverí aj Štátny ústav na kontrolu liečiv ako naša národná autorita. Nachádzalo sa to aj v návrhu uznesenia vlády, ktoré strana Za ľudí vetovala. V ňom sa však od začiatku písalo, že vakcína sa môže použiť len po kladnom posúdení ŠÚKL-om alebo po registrácii od Európskej liekovej agentúry. A za týchto podmienok to na rokovanie kabinetu predkladal minister zdravotníctva. 

S týmto postupom ministra ste súhlasili?

Áno, s tým som nemala problém, je tam poistka pozitívneho stanoviska ŠÚKL-u alebo schválenie Európskou liekovou agentúrou. Nehovoriac o tom, že to odporúčala veľká časť odbornej verejnosti, kvôli čomu by nebolo v rozpore, ani keby sa vakcína používala už teraz. Štát bežne povoľuje terapeutické povolenie neregistrovaného lieku.

V prípade vakcín ide však o bezprecedentný krok.

Za takýchto podmienok, keď za podobným rozhodnutím stojí skupina odborníkov od konzília, úradu verejného zdravotníctva cez infektologickú či imunologickú spoločnosť, nemyslím si, že je to zásadný problém. Teraz je však potrebné pozrieť sa na čistotu šarží, aby sme sa vedeli rozhodnúť, či túto vakcínu posunieme ďalej k ľuďom alebo nie.

Ako to s týmto procesom momentálne vyzerá?

Boli k nám dovezené tri šarže vakcíny Sputnik V z jedného výrobného podniku. Momentálne sme v úzkej spolupráci so ŠÚKL-om a do procesu sme zapojili aj Biomedicínske centrum Slovenskej akadémie vied, aby sa vytvorili a zrealizovali všetky potrebné skúšky, ktoré musíme urobiť. Dôležité je totiž urobiť skúšku sterility, ktorá trvá dva týždne, overenie pH, endotoxínov, a to všetko za pomoci metód, v čom má SAV skúsenosti. Niektoré skúšky sa už dokonca minulý piatok začali. Overovanie však prebehne na základe všetkých potrebných dokumentov, ktoré Štátny ústav na kontrolu liečiv musí mať, aby dokázal niečo preskúmať. Kam až sú v kontrole schopní zájsť, však stále zisťujeme. Teda konkrétnejšie, na akú úroveň poznania vakcíny sa vo svojej réžii vieme dostať.

Disponuje ústav už týmito dokumentmi? Pani Baťová v minulosti spomínala, že by išlo o státisíce strán.

Neviem, či ide o státisíce strán, určite je to však veľmi veľa strán rozdelených do viacerých modulov. Keďže som v kópii komunikácie, môžem povedať, že dokumenty z ruskej strany boli 4. marca zaslané. ŠÚKL sa s nimi zatiaľ oboznamuje a z našej komunikácie usudzujem, že majú všetko, čo potrebujú pre fázu kontroly, v ktorej sa momentálne nachádzajú. Neviem o tom, žeby im zatiaľ niečo chýbalo. Tento týždeň sa ešte presne vyšpecifikujú metódy, ktoré treba urobiť, aby sme si boli istí, že je použitie vakcíny bezpečné a či sa v nej nenachádza to, čo v nej byť nemá, ale hlavne to, čo obsahovať má.

Problém je však aj v tom, že šéfka ŠÚKL-u pani Baťová sa v minulosti pomerne jasne vyjadrila, že jej úrad vakcínu nie je schopný dostatočne preveriť. Alebo sa odvtedy niečo zmenilo?

Ak si správne spomínam, na vyjadrenie k bezpečnosti vakcíny potrebovali originálnu dokumentáciu, kde sú už opísané metódy, ktoré boli použité. Ako som už povedala, teraz už túto dokumentáciu pani riaditeľka má. Myslím si, že dnes má ústav všetko na to, aby si svoju časť práce vedel urobiť.

Pani Baťová v rozhovore pre Denník N však tiež povedala, že sa o pandemickej komisii, na ktorej sa riešil práve nákup vakcíny Sputnik, dozvedela pár minút pred jej začiatkom. Na akej úrovni prebieha vaša komunikácia?

So ŠÚKL-om sme v neustálej komunikácii a myslím, že je na dobrej úrovni. Zaujímali sme sa o to, ako dlho by trvali procesy schvaľovania, či je na to pripravená a musím povedať, že pani Baťová nám veľmi vychádza v ústrety a spolupracuje s nami. Máme naozaj veľmi dobrú komunikáciu. Nie sú v nej žiadne konflikty ani napätie. Jej inšpektori sú pripravení hneď po preskúmaní spisov a po kontrole dodávok v Šarišských Michaľanoch ísť aj na kontrolu do ruského výrobného podniku.

Kedy odcestujú do Ruska?

Pravdepodobne začiatkom budúceho týždňa.

Videli ste zmluvu o dodávkach týchto vakcín?

Zmluva je v bezpečnostnom režime vyhradené. Ja som ju teda nevidela, ale viem, že sa na nej dostatočne dlho pracovalo a že do nej slovenská strana dopĺňala viaceré naše podmienky, ktoré zmluvu skvalitnili. Práve vďaka tomu môžeme ísť aj priamo na návštevu do výrobného i plniaceho podniku a aj vďaka tomu sme dostali dokumenty, ktoré sme požadovali. Vyrokovalo sa viacero podmienok a môžem povedať, že z toho, čo viem, je to dobrá zmluva. 

Je v zmluve aj to, že v prípade jej nečistoty bude vakcína bezplatne vrátená?

Áno, aj táto časť sa v zmluve nachádza. Je v nej viacero bezpečnostných poistiek, ako aj presný plán dodávok. 

Čo v prípade, že ŠÚKL vakcínu neodporučí?

Som veľmi rada, že výrobca vakcíny bezprostredne po našom nákupe vstúpil do rokovaní s európskou liekovou agentúrou do procesu „rolling review“, čo je nástroj na urýchlenie registrácie, kde sa údaje o vakcíne dopĺňajú postupne. Zvyšuje to teda pravdepodobnosť úspešného záveru. A myslím si, že ak Rusi k tomuto kroku pristúpili, predsa len si nešli urobiť hanbu. Ak by všetko išlo veľmi rýchlo, vakcína by mohla byť oficiálne schválená možno aj do mesiaca a pol.

To je scenár v prípade Európskej liekovej agentúry, ale tam ešte nie sme. Čo teda, ak vakcínu ŠÚKL na základe svojej kontroly neodporučí? Čo bude potom?

Samozrejme, ak by bola vakcína kontaminovaná či poškodená, tak sa jednoznačne vráti a používať sa určite nebude. Ale ak bude táto stránka v poriadku, bude ďalší postup závisieť aj od stanoviska Štátneho ústavu na kontrolu liečiv. Musíme sa ešte dohodnúť na jeho konkrétnej štruktúre, čo bude všetko posudzovať a potom sa bude rozhodovať. Ak by viacero častí kontroly prešlo a nezodpovedaných otázok by bolo len niekoľko, potom to už bude hlavne politické rozhodnutie. Ale ak bude stanovisko ústavu vyslovene podporné, tak začneme so Sputnikom hneď očkovať. 

Aj pred schválením zo strany EMA?

Keď budeme vedieť, že očkovacia látka je dostatočne čistá a bezpečná, táto možnosť bude na stole. Vakcínou sa už očkuje po celom svete a zatiaľ nie je zmonitorované nič netypické ani nežiaduce účinky, s ktorými sme sa ešte nestretli. To je dobrá správa.

Nebolo by pri použití Sputnika oveľa jednoduchšie, keby sa šlo cestou klinickej štúdie?

Tiež to riešime, ale ani cesta klinickej štúdie neznamená, že pôjdeme zajtra ľudí očkovať Sputnikom a zbavíme sa všetkej zodpovednosti. V súčasnosti by to nič neriešilo a žiadne štádium kontroly by sme tým nepreskočili. Aj klinická štúdia sa môže rozbehnúť len vtedy, keď si povieme, že ideme do toho a povolíme nasadenie vakcíny. Bez overenia kvality však do ničoho podobného nepôjdeme. Ale aj napriek tomu by sme klinickú štúdiu chceli rozbehnúť, aby sme mali dostatočne veľkú zásobáreň dát a mohli sa zapojiť do vyhodnocovania účinkov tejto vakcíny.

Premiér Igor Matovič v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy povedal, že ak by ŠÚKL nevedel vakcínu posúdiť, tak to potom skúsime inde. Viete nám povedať kde? 

Oslovujeme v tomto smere aj zahraničné certifikované laboratóriá, aby nám so skúškami pomohli. Je to veľmi náročná komunikácia, pretože laboratóriá majú absolútne naplnené kapacity a len tak im dať preskúmať niečo zo dňa na deň, čo istý čas trvá, je veľmi náročné. Komunikujeme teda s viacerými krajinami.

S ktorými?

Tieto laboratóriá sa nachádzajú napríklad v Rakúsku, Nemecku, Taliansku, Maďarsku a Česku. Tento týždeň nám však SAV-ka povie, čo dokážu urobiť ona, a na všetko, čo bude mimo ich kapacity, budeme musieť osloviť niekoho ďalšieho.

Keď však nastane druhý scenár a ŠÚKL Sputnik odobrí a štát sa ním rozhodne očkovať aj pred schválením Európskou liekovou agentúrou, pracuje sa už na pláne, ako sa touto vakcínou bude očkovať?

Aj na Sputnik pripravujeme extra čakáreň, keďže Sputnik zatiaľ nepoužívame, ale čo sa týka priorizácie, ak bude väčší dopyt ako ponuka, uplatní sa rovnaká filozofia – teda pridelenie podľa veku s tým, že sa začne od najstaršej vekovej kategórie.

Podľa prieskumu agentúry Focus pre televíziu Markíza je záujem očkovať sa Sputnikom takmer rovnaký, ako očkovať sa Pfizerom. Prekvapilo vás to?

Je to veľmi zaujímavý záver. Dúfam, že v takom prípade budeme mať dostatok vakcín.

Vy by ste sa vakcínou Sputnik dali zaočkovať?

Ja už som zaočkovaná inou vakcínou.

Ale keby ste neboli, rozhodli by ste sa pre túto vakcínu?

Ak kontrola ukáže, že je bezpečná, nevidím v tom problém. 

Očakávate problémy s dodávkami?

Zatiaľ dodali, čo sľúbili. To sa doteraz nepodarilo nikomu inému predtým. Takže momentálne nemám obavy, žeby plán dodávok nesplnili. A zostáva len veriť, že to tak pôjde aj naďalej.

Téma zodpovednosti za prípadné očkovanie neregistrovanou vakcínou je už zo strany ministerstva vyriešená? 

Pracujeme na tom s ministerstvom spravodlivosti. Ale očkovať môže vždy len ten, kto očkuje dobrovoľne. Ak však ŠÚKL povie, že vakcína je dobrá, štát sa rozhodne ísť do očkovania, no predsa by len vznikla nejaká škoda spôsobená očkovacou látkou, pracujeme aj na variante, na základe ktorého by štát prevzal na seba zodpovednosť za prípadnú škodu, ktorá by vznikla po podaní očkovacej látky vo všeobecnosti, ak to bude po právnej analýze potrebné. V prípade očkovania Sputnikom ako neregistrovanou vakcínou by sa z dostupných dát o vedľajších účinkoch pripravil aj detailnejší informovaný súhlas pre pacienta.

Ak by predsa len lekári odmietali z nejakého dôvodu pacientom podať vakcínu Sputnik, premiér povedal, že má pripravený plán B aj C. Viete, o čo ide?

Dúfam, že sa to čoskoro dozviem. Neviem, čo tým pán premiér myslí.

A v súvislosti s ďalším prekvapením premiéra, ktoré má niečo spoločné s bojom proti covidu, no nie priamo s vakcínami?

Ťažko povedať, na čo tým pán premiér naráža. V rámci balíka Lex korona pracujeme na viacerých zmenách, ako napríklad schválení kúpeľnej liečby pre postcovidových pacientov, takže nechcem špekulovať. 

Vzhľadom na to, čo nákup vakcíny Sputnik spustil aj v rámci koalície, bolo jeho objednanie podľa vás dobrým krokom?

To, že sa Sputnik nakúpil, bolo podľa mňa správne riešenie, vizionárske. Nekupujete niečo, po čom na svete nie je dopyt. Keby sa udialo čokoľvek, je to tovar, ktorý viete predať. Očkuje sa ním v mnohých krajinách, ktoré na túto vakcínu vyslovene čakajú. A tento nákup vzišiel aj na základe odborných indícií, ktoré túto vakcínu pokladajú za kvalitnú. Podľa mňa to bol prezieravý krok. Tohto dobrého rozhodnutia by sme sa teraz mali držať, nepokaziť to a čo najlepšie sa upriamiť na kontrolu dodaných šarží. A až na základe výsledkov sa následne rozhodnúť, ako sa k Sputniku postavíme. Nie bez nich.

Predsa len však spôsob, akým prebehli rokovania a ako bola celá vec prezentovaná či už koalícii, ale aj verejnosti, vyvoláva isté rozpaky.

Áno, no to už išlo úplne mimo mňa a z mojej pozície mi to neprináleží komentovať.

Asi teda z vašej pozície neokomentujete ani výzvy na odvolanie ministra zdravotníctva.

Máme toľko práce a povinností, že tieto výzvy nestíham ani registrovať. Asi však začnem.