Minister zdravotníctva Tiekli mi slzy, nepodporili ma ani moji vlastní

Marek Krajčí čelí veľkému tlaku na odchod zo svojej funkcie. Dôvod je zrejmý – spoluzodpovednosť za nelichotivý vývoj pandémie na Slovensku. V prepise jednej z pasáží z otvoreného videorozhovoru na Postoj TV vám prinášame ministrov opis kľúčového politického rozhodovania z decembra 2020.

V hodnotení vývoja pandémie je dôležité vrátiť sa do mesiaca december, keď vláda rozhodovala, aké opatrenia budú platiť pred a počas vianočných sviatkov. Vy v tom hráte zaujímavú rolu: boli ste jediný člen vlády, ktorý volal po výraznom sprísnení opatrení, no neuspeli ste. Zároveň ľudia, ktorí žiadajú vaše odvolanie, poukazujú aj na to, že v decembri ste vládu nepresvedčili, ani ste vtedy nezložili funkciu a zodpovednosť za zlý priebeh pandémie je tak aj na vašich pleciach. Poďme však po poriadku. Vtedy v decembri to na rokovaní vlády vyzeralo tak, že Richard Sulík bol za to, aby sa akékoľvek sprísnenie týkalo až neskoršieho termínu...

...hovorili, že po „zlatej nedeli“. Hovorili, že „zlatá nedeľa“ je pre obchodníkov veľmi dôležitá...

...potom tam bol Boris Kollár. O ňom sa v zákulisí hovorilo, že loboval za to, aby boli spustené lyžiarske vleky. Bolo to tak?

Oni si presadili do covid automatu, aby vleky mohli byť otvorené.

Nakoniec Veronika Remišová, s ktorou som sa pred pár týždňami rozprával a tvrdila, že vtedy bola za prísnejšie opatrenia, napríklad chcela, aby zostali zatvorené hotely. Ale asi nebola až za tak prísne opatrenia, ako ste navrhovali vy. Bolo to tak?

Možno to niekde povedala, ale keď sme robili kľúčové rozhodnutia, tak sprísnenie nepodporila, skôr bola na strane tých ostatných, ktorí si to predstavovali oveľa voľnejšie. Ja som vtedy aj povedal, že za to hlasovať nebudem. A ona sa vtedy ešte aj ozvala, že prečo nie, veď musíme byť všetci spolu... Bolo to sklamanie. Pravdou je, že Milan Krajniak zo Sme rodina rozumel vážnosti situácie a tomu, že treba urobiť prísne opatrenia, ale...

Mal som tam aj zástupcu konzília odborníkov, pretože som chcel, aby členovia vlády mohli autenticky zažiť človeka, ktorý pracuje v covid-nemocniciach a ktorý im tam rozprával, ako sa ľudia s koronavírusom dusia... Tá perspektíva vtedy vyzerala tak, že pri 8-tisíc pozitívnych bude 100 ľudí mŕtvych. Bola to veľmi vážna prognóza. Hovoril som, že keď „to pustíte“, toto sa bude diať. A presne to sa aj stalo.

A vtedy ste ešte ani nevedeli, že u nás bude prevažovať britská mutácia koronavírusu...

Presne tak. No chcem povedať, že keby sa dodržiavali opatrenia, ktoré boli vtedy prijaté, pomohlo by to – a nakoniec aj mali veľký vplyv, vidieť to aj na mobilite, aj v zlomení reprodukčného čísla. Ale neboli dostatočne razantné, aby mohli mať ešte väčší vplyv. A v tejto situácii hovoríme o záchrane ľudských životov...

Vaši kolegovia vami navrhované prísne opatrenia neprijali, lebo sa báli hnevu ľudí, ktorí by sa museli obmedziť počas vianočných sviatkov. Je to tak?

Áno. A bol v tom aj taký realistický pohľad, že aj keď také prísne opatrenia prijmeme, dodržiavať sa nebudú. Predstavte si, že čakáte svojho príbuzného, ktorý príde zo zahraničia. Má štát tú moc zakázať, aby bol s vami pri štedrovečernom stole? Dovolím si povedať, že aj tak by došlo k nákazám...

...ale za to by už potom štát nemal zodpovednosť, ľudia by vedome porušili nastavené pravidlá...

Áno. Ale štát povedal, že ľudia majú zostať v jednej bubline, plus si do nej môžu zobrať ďalšiu. Prísnejšie sa to už urobiť nedalo.

Uznajte, že štát musí zo svojej pozície urobiť to najlepšie na ochranu života a zdravia ľudí. A druhá vec je, ako sa k tomu ľudia postavia. To uznávate?

To uznávam. Ale opakujem, že štát povedal, že máte zostať vo svojej bubline a prípadne si do nej zobrať niekoho, kto potrebuje byť s vami.

Štát ale neschválil prísnejšie pravidlá, ktoré ste práve vy navrhovali...

Áno, ale tam bol problém najmä v otvorených hoteloch a v tom, že ľuďom sa dovolilo cestovať, premiestňovať sa a spájať sa s ďalšími ľuďmi. To som nechcel povoliť.

Toto bola teda tá kľúčová vec, ktorá pre strach z hnevu ľudí neprešla. Dôsledkom tohto strachu boli stratené životy. Vieme to vyčísliť? Vieme povedať, koľko ľudí vďaka tomuto rozhodnutiu prišlo o život?

Viem povedať, že efekt toho prvého lockdownu bol zjavný, ale maximálne dvojtretinový z toho, čo mohol byť. Lockdown, ktorý sa zaviedol od 1.1. zrazil mobilitu dole možno až o 40 percent. Takže sa naozaj tých 40 percent stratilo. Žiaľ.

Keď sa decembrové opatrenia schvaľovali, asi ste vedeli, že to bude stáť životy. Vedeli ste to?

To vedeli všetci. Nakoniec, čísla vás nepustia. Keď máte 8-tisíc nakazených, viete, že zhruba za dva týždne budete mať 100 mŕtvych a asi 400 ľudí v nemocniciach. To sú dáta, ktoré vtedy boli k dispozícii.

Vyjadrili ste sa, že vtedy ste plakali. Čo ste tým mysleli?

Fyzicky, fyzicky sa plakalo. Ja som neplakal nahlas, len mi tiekli slzy. Ale jedna pani tam veľmi plakala. (ticho)

Rozumiem scéne, ktorú ste nám práve opísali. Len mi na nej stále chýba váha vašej strany, váha vašej funkcie, váha vášho premiéra. Igor Matovič vedel, ako vám na tejto veci záleží? Vedel, že to považujete za extrémne dôležitú vec? Celé mesiace tvrdí, že mu ide v prvom rade o životy a zdravie ľudí a až potom o ekonomiku, a tak ďalej... Kde bol Igor Matovič, keď išlo o takúto vec, o životy ľudí?

Už som niekde povedal, že v tejto situácii ma nepodporili ani moji vlastní. A je to tak. (ticho)

Čo to znamená?

To znamená, že v tom jednom hlasovaní som bol jediný, kto mäkší lockdown nepodporil. Všetci ostatní to podporili. (ticho)

Prebehla medzi vami a premiérom konverzácia typu: Igor, toto bude stáť životy, podpor ma?

Samozrejme, že informácie boli, vedeli sme, kde sme a na čom sme. Padlo však takéto rozhodnutie. Nevedelo sa o infekčnejšom britskom variante a podľa mňa sa všetci spoliehali na to, že keď bude zle, zatiahne sa „ručná brzda“, čo sa aj stalo. Ale, žiaľ, tým, že sme rozbehli vlak s veľmi infekčným vírusom, ktorý sa v priebehu januára začal správať dominantne, tak efekt „zatiahnutej ručnej brzdy“ už zďaleka nebol taký, aký všetci čakali. A dodnes vidíme následky.

V médiách sa rôzni ľudia pri argumentácii k vášmu odvolaniu neustále vracajú do tohto decembrového okamihu. Kritici tvrdia, že ak ste naozaj stáli plnou váhou za vašimi navrhovanými opatreniami a vedeli ste, že to je kľúčové rozhodnutie, za ktoré budete niesť – a doteraz nesiete – zodpovednosť, mali ste sa v momente, keď váš návrh neprešiel, vzdať funkcie. Prečo ste to neurobili?

Toto som si uvedomil až potom, medzi sviatkami. Potom som to aj medializoval a média mi to odvtedy stále pripomínali. Situácia bola vtedy už oveľa vážnejšia, ale mal som vtedy na vláde už aj oveľa silnejšie slovo. Napríklad som nedovolil, aby politicky zmäkčovali prijatý covid automat.

Vaša úprimná odpoveď teda znie tak, že v momente, keď vás kolegovia prehlasovali a prijali mäkší lockdown, ste si neuvedomovali, že budete niesť zodpovednosť za dôsledky rozhodnutia, s ktorým ste nesúhlasili?

Úprimne, bral som to tak, že som urobil maximum a že tvrdšie opatrenia v tej chvíli nie sú priechodné.

Celý rozhovor s Marekom Krajčím o konci pandémie, očkovaní či o testovaní nájdete v tomto videu: