Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
01. marec 2021

Čo je nové o korone

Fungujúce trasovanie a záhada superšíriteľov

Farmaceutické spoločnosti rozbiehajú klinické skúšky vakcín pre deti.

Fungujúce trasovanie a záhada superšíriteľov

Ilustračné FOTO TASR/AP

Vedci tvrdia, že aplikácie na sledovanie kontaktov samy osebe nedostanú pandémiu pod kontrolu. Výsledky však ukazujú, že sú užitočné, ak majú adekvátnu politickú podporu a sú správne integrované do systémov verejného zdravotníctva.

Aplikácie na sledovanie kontaktov sú nainštalované na smartfónoch a mnohé z nich zahŕňajú systém Google/Apple Exposure Notification (GAEN), ktorý pomocou signálu Bluetooth telefónu deteguje, keď sú dvaja používatelia aplikácií blízko seba – zvyčajne do 2 metrov viac ako 15 minút. Používatelia sú upozornení, ak niekto, s kým prišli do styku, vykazuje pozitívne testy. Následne sa môžu dať otestovať alebo zostať v preventívnej karanténe, čo môže pomôcť zabrániť ďalšiemu prenosu.

Tu sa však vynárajú otázky o zhromažďovaní osobných údajov. Hoci systém GAEN údajne bráni zdravotníckym orgánom v zhromažďovaní osobných informácií o používateľoch aplikácií alebo ich zariadeniach, nie je jasné, ako s týmito údajmi nakladá samotný Google. Kritiku si vyslúžila aj singapurská aplikácia TraceTogether, pretože k zhromaždeným údajom má prístup polícia.

Otázka ochrany údajov je teda prekážkou účinného fungovania elektronického trasovania, keďže ľudia, ktorí vo väčšej miere úmyselne nedodržiavajú opatrenia, sú zároveň nedôverčiví voči úradom. Je preto riziko, že takéto trasovanie nebudú využívať, čím sa jeho účinok na spomalenie šírenia vírusu výrazne zníži.

V Británii už vyhodnotili fungovanie štátnej aplikácie Národnej zdravotnej služby. Aplikáciu si stiahlo 28 percent ľudí, čo je takmer polovica používateľov kompatibilných telefónov. Podľa modelovaných zistení každý percentuálny bod nad 15 percentami populácie dokáže znížiť počet infekcií o 0,8 – 2,3 percenta.

Účinnosť elektronického trasovania je zvlášť viditeľná pri kontaktoch ľudí, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti. Vo Švajčiarsku urýchlila nástup ľudí do preventívnej karantény o jeden deň, v Británii o jeden až dva dni skôr ako pri kontaktoch, ktoré boli trasované manuálne pracovníkmi zdravotníckych úradov. A aj takýto drobný posun pomáha v tom, že potenciálne nakazený človek neprenesie infekciu na menej ďalších ľudí.

Záhadní superšíritelia

Neexistujú bezpečné alebo nebezpečné miesta, udalosti či prevádzky, ktorých uzavretie by bolo kľúčové v boji proti šíreniu koronavírusu. Existujú však takzvaní superšíritelia. A ak sa takýto človek nachádza v pracovnom kolektíve, na svadbe, oslave či inom hromadnejšom podujatí, je takmer isté, že vzniká ohnisko nákazy s mnohými budúcimi obeťami. Na druhej strane, väčšina ľudí nenakazí takmer nikoho iného.

Hoci priemerné ukazovatele hovoria o tom, že každý nakazený prenesie vírus na ďalších dvoch alebo troch ľudí, na individuálnej úrovni takýto priemer vôbec neplatí – 10 percent ľudí je zodpovedných za 80 percent sekundárneho prenosu.

A teda aj keď odborníci vedia, aké sú rizikové faktory pri šírení nákazy – teda veľa ľudí na jednom uzavretom mieste, stále nepoznajú odpoveď na to, prečo sa niekto stane superšíriteľom, často bezpríznakovým. Nie je teda možné ľuďom vopred povedať, že ak majú také či onaké biologické predispozície, môžu sa stať zdrojom nákazy pre mnohých ďalších.

Špekulácie sú rôzne, niektorí ľudia rozprávajú hlasnejšie, vydychujú väčší objem vzduchu. Iní zas nedokážu dodržiavať bezpečný odstup či odmietajú nosiť (alebo správne nosiť) ochranu horných dýchacích ciest, ktorá bráni tomu, aby človek do okolia vylučoval kvapôčky s vírusom v prípade, ak je nakazený (a môže mať bezpríznakový priebeh).

Štúdia o emisiách aerosólov od takmer 200 zdravých ľudí dáva váhu myšlienke, že biologické rozdiely by mohli mať vplyv na prenos vírusu. Merania ukázali, že 20 percent účastníkov štúdie predstavovalo 80 percent emitovaných aerosólových častíc a že ľudia, ktorí sú starší alebo majú nadváhu, produkujú viac aerosólov ako ostatní.

Pôvodom šíriteľov tak môže byť kombinácia biologických a sociálnych faktorov.

A keďže nie je možné superšíriteľov spoľahlivo vopred identifikovať, je na zodpovednosti úradov, aby včas obmedzili akékoľvek hromadnejšie podujatia či združovanie, resp. aby nepodporovali zvýšenú mobilitu ľudí, ktorá nie je nevyhnutná. V týchto časoch by sa malo ustúpiť aj od podpory hromadnej verejnej dopravy a apelovať na ľudí, aby (ak musia) čo najviac využívali individuálny spôsob prepravy.

Vakcíny aj pre deti

Pre zastavenie pandémie a šírenia koronavírusu bude podľa mnohých lekárov dôležité rozšíriť očkovanie aj na mládež. Hoci je u mladých chorobnosť výrazne nižšia, môžu byť výraznými bezpríznakovými šíriteľmi.

Inzercia

Farmaceutické spoločnosti preto rozbiehajú klinické skúšky vakcín aj pre ľudí do 18 rokov. Prvé dve vakcíny, ktoré v USA dostali povolenie na núdzové použitie pre dospelých, sú teraz v klinických skúškach pre mladých ľudí a prvé výsledky sa očakávajú do leta.

Spoločnosť Pfizer/BioNTech dokončila nábor viac ako 2200 dobrovoľníkov vo veku od 12 do 15 rokov a spoločnosť Moderna pripravuje klinické skúšanie s 3000 dobrovoľníkmi v rovnakom veku.

K pediatrickému použitiu smerujú aj ďalšie tri vakcíny. AstraZeneca vo februári oznámila, že začne testovať svoju vakcínu na 300 britských deťoch vo veku od 6 do 17 rokov. K testovaniu na mladších ročníkoch pristúpi v najbližšom období aj Johnson&Johnson a spoločnosť Sinovac Biotech testuje svoj produkt na deťoch v Číne vo veku od 3 do 17 rokov.

Bránia vakcíny šíreniu vírusu?

Vakcína od spoločnosti Pfizer/BioNTech zrejme bráni prenosu vírusu. Je známe, že účinnosť vakcíny je nielen v zabránení ochorenia, ale aj v tom, že jeho priebeh je po prípadnej nákaze miernejší. Stále však existuje riziko, že zaočkovaný bude vírus šíriť, keďže priebeh ochorenia môže byť uňho asymptomatický.

Štúdia financovaná vládami krajín Spojeného kráľovstva, ktorá sledovala 23-tisíc zdravotníckych pracovníkov, predbežne preukázala, že očkovanie vakcínou Pfizer znižuje až o 70 percent výskyt symptomatických aj asymptomatických ochorení v období troch týždňov po prvej dávke. Krátko po druhej dávke vakcíny zaznamenali pokles až o 85 percent.

Zdravotníci, ktorí sa na tomto výskume zúčastnili, už boli súčasťou dlhodobej štúdie imunity voči COVID-19 a boli pravidelne testovaní bez ohľadu na to, či mali alebo nemali príznaky ochorenia.

Podľa zatiaľ nerecenzovaných zistení sa výskumníci domnievajú, že očkovanie by mohlo brániť nielen samotnému ochoreniu, ale aj šíreniu vírusu. Súbežne prebieha v Británii sledovanie kontaktov očkovaných zdravotníkov, aby sa zistilo, do akej miery môžu očkovaní prenášať vírus, najmä ak sú v rizikovom prostredí nemocníc a sú vírusu potenciálne vystavení viac ako iné skupiny populácie.

Vedcov stále máta juhoafrická mutácia

Vedci z Texaskej univerzity vytvorili viacero variantov mutácií koronavírusu úpravou kľúčových častí iných vírusov tak, aby zodpovedali aktuálne sa šíriacim mutáciám. A zamerali sa najmä na to, či očkovanie alebo imunita získaná prekonaním ochorenia zaberá aj na tzv. juhoafrickú mutáciu. V prípade mutácie spike proteínu bola účinnosť protilátok z vakcín či prirodzenej imunity voči tejto mutácii iba tretinová.

Omnoho lepšie imunita reagovala na pôvodne izolovaný čínsky kmeň vírusu, ako aj na iné doteraz známe mutácie, napríklad britskú. To naznačuje, že juhoafrický variant môže bez zodpovedajúcej úpravy vakcín predĺžiť celosvetový stav pandémie a priniesť ďalšie státisíce obetí. A nie sú pred ním v bezpečí ani tí, ktorí ochorenie prekonali a ich telo si vytvorilo protilátky takýmto prirodzeným spôsobom.

Samotní výskumníci sú však vo svojich záveroch opatrní, keďže išlo o laboratórne vytvorené mutácie, ktoré mali simulovať skutočný zmutovaný koronavírus juhoafrického typu.

Stále sa hľadá pacient nula

Pôvod pandémie môže odhaliť preverenie pracovníkov čínskych fariem s divou zverou, ktorú dodávajú na trhy, vrátane trhu vo Wu-chane, kde bol nový koronavírus po prvýkrát identifikovaný. Podľa záverov vyšetrovania komisie Svetovej zdravotníckej organizácie treba otestovať týchto pracovníkov na prítomnosť protilátok. Takéto vyšetrovanie by mohlo potvrdiť alebo vyvrátiť jeden z možných zdrojov vzniku nákazy.

Divé zvieratá, ktoré sa na čínskych trhoch predávajú na konzumáciu, sú prevažne predávané ešte živé. Na trhoch sa tak vyskytuje mnoho druhov živočíchov, ktoré vo voľnej prírode prakticky neprichádzajú do styku. Môže tak ísť o dobrú živnú pôdu pre vývoj nových patogénov z vírusov, ktoré prirodzene v telách zvierat existujú. Prenosom medzi zvieratami a následnými potenciálnymi mutáciami môžu vznikať patogény, schopné infikovať človeka a spôsobovať nebezpečné ochorenia.

Čínske úrady však naďalej presadzujú hypotézu, že koronavírus bol do Číny importovaný v mrazenom mäse. Experti Svetovej zdravotníckej organizácie však tvrdia, že hoci túto myšlienku nemožno úplne vylúčiť, zmrazovanie a rozmrazovanie mäsa znižuje životaschopnosť vírusov a je teda nepravdepodobné, že by bolo prvotným zdrojom rozšírenia koronavírusu.

Odporúčame