Politika Rozhovory 23. február 2021

Letanovská zo Za ľudí Minister Krajčí mal odstúpiť už dávno. Ukázal, že táto funkcia ho presahuje

Lukáš Kekelák
Lukáš Kekelák

Rozhovor s Andreou Letanovskou o ruskom Sputniku, situácii v strane Za ľudí, kritike vlády i predĺžení núdzového stavu.

Rozhovor s Andreou Letanovskou o ruskom Sputniku, situácii v strane Za ľudí, kritike vlády i predĺžení núdzového stavu.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Lukáš Kekelák

Minister Krajčí mal odstúpiť už dávno. Ukázal, že táto funkcia ho presahuje

Poslankyňa za stranu Za ľudí v rozhovore hovorí, či by mal minister zdravotníctva Marek Krajčí odstúpiť, kto by ho na jeho poste mohol nahradiť a prečo by teraz túto funkciu nezobrala. Vysvetľuje, či sa jej strane oplatí bojovať proti použitiu neregistrovanej vakcíny Sputnik V a čo spravia, keď minister ruskej vakcíne aj tak udelí výnimku na použitie.

Okrem toho opisuje atmosféru v strane po odchode poslanca Miroslava Kollára, vraví, čo ju ako koaličnú poslankyňu frustruje a prečo bude v stredu za predĺženie núdzového stavu hlasovať naposledy.

Andrea Letanovská je primárkou na oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny v Národnom onkologickom ústave v Bratislave, kde sa v súčasnosti stará o covidových pacientov. V minulosti pracovala ako lekárka v záchranke, viedla Operačné stredisko ZZS a je spoluzakladateľkou organizácie LEAF.

Vaša strana ostro vystúpila proti očkovaniu neregistrovaným ruským Sputnikom. Vyzerá, že vás podrží aj SaS. Presadíte v koalícii svoj názor?

Verím, že sa nám to spolu podarí presadiť. So SaS-kou sme komunikovali a máme podobný názor. Naším cieľom nie je, aby ruská vakcína na Slovensko neprišla. Sme proti tomu, aby sme nakupovali a očkovali ľudí neregistrovanou vakcínou, čo Sputnik momentálne je. S tým strana Za ľudí nikdy nebude súhlasiť. A je jedno, o akú neregistrovanú vakcínu by šlo.

Šéfka ŠÚKL, pani doktorka Baťová, sa dostatočne jasne vyjadrila: Slovensko nemá kapacity na to, aby dokázalo preveriť bezpečnosť vakcín a v tomto smere nahradiť európsku agentúru. Tu nejde o u nás neregistrovaný a inde roky používaný liek, ale o vakcínu, ktorá nie je preverená žiadnym nezávislým orgánom a nepoznáme jej nežiaduce účinky. Za takých okolností sa kompromisy nerobia. Nebavíme sa tu o byrokracii, ale o bezpečnosti našich ľudí. Pritom výrobca tejto vakcíny stále nepožiadal o registráciu a vyzerá, že tak skoro to urobiť ani neplánuje.

Takže nesúhlasíte ani s nákupom vakcíny do zásoby, ako to navrhuje napríklad lekár Visolajský, kým nebudú očkovacie látky dostatočne preverené?

Pokiaľ nebude vakcína registrovaná Európskou liekovou agentúrou, nebudem súhlasiť ani s jej nákupom. Poznáme premiéra Matoviča, ako dokáže ľudí vydierať, zažili sme to už pri celoplošnom testovaní, keď robil hrobárov zo všetkých, ktorí s ním nesúhlasia. Teraz bude ten tlak a citové vydieranie ešte silnejšie, pretože emocionálny náboj tejto témy je oveľa silnejší. Ak budú v skladoch ruské vakcíny už v čase, keď budú ľudia stále vo veľkom zomierať, len ťažko tomuto tlaku odoláme.

Premiér tvrdí, že odmietaním môžeme prísť o dva milióny vakcín, na ktorých sa už dohodol s ruskou stranou. Prečo máte problém s tým, aby sa Sputnik V nakúpil a očkovali sa ním iba tí, ktorí to chcú na vlastné riziko? Prieskumy ukazujú, že takýto dopyt tu je.

Ľudia sa v takýchto otázkach predsa nemôžu rozhodovať sami na základe dojmov. To by sme tu potom mohli mať všetky lieky neregistrované a každý pacient nech si vyberie liek, ktorý chce použiť. Takéto riziko musí brať na seba zdravotnícky systém a lekári. Nemôžeme si nad tým umývať ruky.

Minister zdravotníctva môže vakcíne udeliť výnimku, obísť všetky regulačné orgány a nepôjde o žiadne porušenie zákona. Čo spravíte potom?

Budeme sa od tohto konania naďalej dištancovať. No myslím si, že ani minister nechce nakúpiť vakcínu do skladov, lebo sám cíti, že to nie je správna cesta. Osobne vidím veľký odpor medzi lekármi očkovať neregistrovanou vakcínou. Vakcína v tých skladoch bude aj tak stáť. Už z okolitých krajín vieme, že Rusi nie sú schopní dodať toľko vakcín, koľko sľúbili. Prišlo by nám pár tisíc vakcín, ktoré by nepomohli zmeniť epidemickú situáciu v krajine. Lekári sa budú brániť používaniu neregistrovanej vakcíny a celé to bude zbytočné. Vakcinácia registrovanými vakcínami je jednoznačná cesta z pandémie.

No Sputnikom sú zaočkované už milióny ľudí. Dokonca aj konzílium odborníkov s Úradom verejného zdravotníctva odporúča touto vakcínou očkovať.

Nepopieram, že podľa prvých výsledkov sa javí jej vysoká účinnosť a bezpečnosť. Keď získa registráciu, nebudem mať najmenší problém odporučiť ľuďom, aby sa ňou už dali zaočkovať. Pokojne ju odporučím aj svojej rodine.

Na piatkovej tlačovej konferencii ste povedali, že pri očkovaní neregistrovanou vakcínou prechádza zodpovednosť na lekárov a že nepoznáte veľa tých, ktorí by toto riziko boli ochotní podstúpiť. O akom riziku hovoríme?

Je to právna otázka, na ktorú neviem spoľahlivo odpovedať, keďže ide pri vakcínach o precedens. Každé experimentálne podanie lieku však musí byť so súhlasom pacienta a ak dôjde k jeho poškodeniu, pričom je dokázaná súvislosť s liekom, vzniká u pacienta nárok žiadať o odškodnenie. Obvykle je bezpečnosť liekov, ktoré sa takto používajú, dávno odskúšaná a využívajú sa len v inej indikácii, ako je to napríklad pri ivermektíne. Pri týchto vakcínach však ide o nové molekuly, ktoré, ak nemajú registráciu, nie sú otestované. Ja ako lekár by som do takéhoto rizika nešla.

Vaša predsedníčka Remišová povedala, že ste v tejto téme pripravení byť aj fackovacími panákmi. Ste si istí, do čoho idete a aké straty môžete v tomto súboji s premiérom utrpieť?

Nie som zbehlý politik a neviem, čo sa v politike opláca, ale to pre mňa nie je priorita. Na to, že za tento postoj môžeme niesť následky či čakať mediálny lynč od pána premiéra, sme pripravení. Oceňujem, že Veronika Remišová ako jediná našla odvahu postaviť sa tomuto tlaku. Nie sme v koalícii zbytoční, náš hlas počuť a ide o kroky, ktoré našu stranu držia v hre.

Z vašej strany už odišiel Miroslav Kollár. Poslednou kvapkou bolo pre neho facebookové hlasovanie premiéra práve v súvislosti so Sputnikom. Čakali ste to?

Úplne mu rozumiem a niečím podobným si v našom klube prechádzame viacerí. Na Mira manažment pandémie dopadal priamo, keďže je primátorom. Máme veľký problém s tým, akým spôsobom vláda manažuje krízu. Mám problém s tým, aby som takéto riadenie legitimizovala či hlasovala za návrhy, o ktorých nie som presvedčená, že sú správne.

Pán Kollár v súvislosti s vysokým počtom úmrtí pre Denník N povedal, že už nechce byť viac spolupáchateľom. Aj vy sa niekedy takto cítite?

Občas sa ako spolupáchateľ cítim, a to najmä vtedy, keď sa dejú veci, ktoré sú v príkrom rozpore s mojím presvedčením. Ale práve toto riešime mnohí v strane.

Vaša predsedníčka odchod pána Kollára komentovala tým, že sklamal vašich voličov a že byť nezávislým poslancom je pohodlné, ale zbytočné. Súhlas?

Tieto slová sa mi veľmi nepáčili. V celej reakcii mi chýbali slová poďakovania, pretože Miro Kollár bol rozhodne prínosom pre našu stranu. Mňa Miro svojím konaním nesklamal. Nemyslím si ani, že byť nezávislým poslancom je zbytočné.

Zdrojom mojej frustrácie ako poslankyne je to, že síce som na strane koalície, ale moja možnosť veci ovplyvňovať, meniť či prinášať nejaké zmeny je oveľa menšia, ako som očakávala.

Či je taký dramatický rozdiel, že ste poslancom malej strany, ktorá má relatívne malé možnosti na to, aby hýbala chodom mašinérie koalície, alebo že ste nezávislým poslancom, ťažko povedať. Podľa mňa ten rozdiel nie je priepastný.

Cítite frustráciu?

Áno. Možnosti presadzovania mojej agendy sú veľmi limitované.

Vy ste vo voľbe za predsedu Za ľudí podporili pána Kollára. Bude sa vaša strana ešte štiepiť?

Ako klub pracujeme ďalej spoločne a konzistentne. Naše vzťahy sú dobré a konštruktívne, nie sme rozdelení na dva tábory. No štiepenie neviem vylúčiť, nechcem ho však ani avizovať.

Ste tak na hrane odchodu aj vy?

Som tesne od toho, aby aj môj pohár trpezlivosti pretiekol. Ešte nezvažujem odchod, neplánujem ho ani sa neobzerám po žiadnom inom klube, ale som veľmi nespokojná s vládnutím a chýbajúca sebareflexia vlády mi v tom nepomáha.

Ak to má ísť takto ďalej a naše ministerky majú byť neustále pod paľbou, vyvoláva to otázky, či chceme byť súčasťou takejto koalície. Neviem, nakoľko je takéto fungovanie ešte produktívne, keď sa napriek nášmu názoru aj tak schváli to, čo sa chce. Čaká nás diskusia o tom, akej vlády sme súčasťou, na čom participujeme a čo legitimizujeme.

Viacerí nielen z vašej strany volajú po odvolaní ministra zdravotníctva. Váš názor?

Je jasné, kto je za stav v nemocniciach zodpovedný – ten, kto riadi zdravotníctvo. Nemáme ani dáta, ktoré by boli spoľahlivé a pravdivé. Zbierajú sa nepresne, metodicky zle a my na základe týchto zlých dát robíme vážne rozhodnutia o fungovaní štátu, lockdowne, frekvencii testovania či manažmente nemocníc. Ak sú počty hospitalizovaných pacientov pomyselným gombíkom, ktorý zapína a vypína krajinu, mali by sme mať veľmi presné dáta. A ak ich nemáme, nie sú za to zodpovedné inštitúcie, ktoré nevedia, čo všetko zbierať, ale práve minister.

O Marekovi Krajčím ste v minulosti povedali, že je „veľmi slabý minister“. Mal by odstúpiť?

Určite by malo dôjsť k vyvodeniu osobnej zodpovednosti zo strany ministra, o tom niet pochýb. Minister Krajčí už ukázal, že táto funkcia ho presahuje a riešenie krízy je nad jeho možnosti. Mal odstúpiť už dávno.

Kedy bol ten správny čas?

Napríklad keď nebol pred Vianocami schválený lockdown. On, ako minister zodpovedný za stav zdravotníctva, presvedčený o tom, že mal byť prísnejší, ho nedokázal presadiť na vláde a aj tak zostal naďalej zodpovedný za výsledok. To bol jeden z tých momentov. Ja by som v takom čase už určite skladala funkciu.

No pandemickú politiku tvorí najmä premiér a vidíme to aj pri Sputniku. Ktokoľvek by bol na mieste ministra Krajčího, zrejme by musel realizovať jeho nápady, nemyslíte si to?

Neviem úplne prečítať ich vzťah, ale je pravda, že premiér sa veľmi silno angažuje do riadenia krízy. Je správne, že politik je ten, ktorý prijíma rozhodnutia, a je ideálne, keď sa riadi na základe konsenzu odborníkov. Viem si predstaviť, že politik rozhodne aj inak, keďže musí hľadieť aj na národné či medzinárodné aspekty. Ale musí to vedieť zdôvodniť a zobrať za svoje činy plnú zodpovednosť.

Nie však tak, že keď to nevyjde, tak to ešte aj zvalí na niekoho, kto mu v danom čase príde vhod. Ukázalo sa, že premiér stavil na zlú kartu plošného testovania a vidia to aj odborníci. Za mňa by malo dôjsť aj k zmene na poste premiéra, nielen ministra zdravotníctva.

Minister zdravotníctva Marek Krajčí v rádiu Expres povedal, že neplánuje z postu odstúpiť, pretože svoju funkciu vykonáva čestne.

Pri zlyhaní ministra Krajčího ide o kombináciu faktorov. Určite mu neupieram snahu a dobrý úmysel. Považujem ho sa slušného a čestného človeka. Ale je nekompetentný a na túto pozíciu nemá. Presahuje ho. Neviem, či je to následok toho, ako sa k jeho rezortu premiér správa. Možno keby bol silnejší a sebavedomejší, možno by sa k nemu premiér aj inak správal. Ale na toto skutočne neviem odpovedať.

Keby však taký bol, buď by na tom poste už nebol, alebo by sa mu zmeny podarilo presadiť. To, že zotrváva a zásadné rozhodnutia sa mu nedarí presadzovať, potvrdzuje jeho nekompetentnosť. Nič nenasvedčuje, že to bude lepšie. Podľa mňa sa aj osobne trápi.

Vy s ním máte akú skúsenosť?

Prvýkrát sme sa videli v predvolebných diskusiách, keď som mala voči nemu veľký rešpekt, pretože mi prišiel ako rozumný a nekonfliktný človek. Myslela som si, že máme podobnú víziu zmeny. Krátko po voľbách to aj vyzeralo tak, že budeme viac spolupracovať. Mala som asi idealistickú predstavu, že veľké reformy bude robiť minister zdravotníctva a my poslanci budeme navrhovať menšie veci, na ktoré nebude mať jeho rezort kapacitu.

Pustila som sa do viacerých návrhov, ale každý musel najskôr odsúhlasiť minister. Vtedy som pochopila, že ako poslankyňa môžem všetky svoje nápady odložiť do šuplíka. Ani na jeden môj návrh som nedostala žiadnu odpoveď. Dnes už s ministrom takmer vôbec nekomunikujeme. Z jeho strany ide zrejme o obrannú reakciu.

No priznajme si, že minister Krajčí zdedil rezort v hroznom stave.

Je fakt, že zdravotníctvo bolo vytunelované a veľmi neefektívne riadené. A áno, mnoho hospitalizácií, komplikácií a úmrtí určite spôsobuje aj zlý stav poddimenzovaného ambulantného sektora, ktorý je v zúboženom stave, od prestarnutého personálu po zlú štruktúru ambulancií. Špičkový špecialista vie oveľa lepšie manažovať pacienta doma, ako keď ho prijmete do zle vybavenej nemocnice. Časť celkového problému minister jednoducho zdedil. Ale za veľa môže aj jeho nekompetentnosť túto mimoriadnu situáciu riešiť.

Minister zdravotníctva povedal, že neplánuje odstúpiť, lebo nevidí za seba náhradu. Vy ju vidíte?

Bez dlhého premýšľania si myslím, že by to mohol byť štátny tajomník Peter Stachura. Je veľmi rozumný, lepšie chápajúci potreby zdravotníctva ako minister Krajčí, ktorý sa zdravotníctvu už dlho nevenuje a je trochu odtrhnutý od reality. Niekoľkokrát som sa s pánom doktorom Stachurom stretla a môžem povedať, že je to človek na správnom mieste.

Keby bola možnosť, vy by ste do tejto funkcie nešli?

V tejto chvíli táto ponuka nie je na stole a myslím si, že to ani nehrozí. Ale nešla by som do toho z čisto sebeckého dôvodu, mám už dosť rokov na to, aby som si svojich šéfov vyberala. A premiéra Matoviča by som si za svojho šéfa nikdy nevybrala. Vidím, aké to má Marek Krajčí aj politicky ťažké, hoci je premiér jeho blízky človek.

Po voľbách premiér Matovič tvrdil, že o ministerstvo zdravotníctva nemala záujem žiadna iná strana. Je to pravda?

Je to pravda. Naša strana neprejavila po voľbách záujem o zdravotníctvo. Pre našu stranu bola priorita spravodlivosť a protikorupčný boj, preto sme sa uchádzali o iné rezorty. Hoci ja som o tento post mala záujem a aj by som ho zobrala.

Reálne si myslíte, že dôjde k zmene ministra?

Tento typ vládnutia je pre mňa taký nečitateľný, takže je možné, že minister na svojej pozícii zostane a všetko pôjde ďalej tak ako doteraz.

Ak sa tak nestane, čo by ste teda ministrovi poradili, aby začal robiť inak?

Aby začal lepšie zbierať dáta a presne zadefinoval, ktoré čísla potrebuje, nastavil štruktúru a metodiku a kontrolu správnosti ich zberu. To je kľúčové pre posun v boji s pandémiou. Rovnako nech sa rozšíri tím, ktorý tieto dáta interpretuje, lebo ich správna interpretácia určuje našu pandemickú politiku. Tam nesmú nastávať žiadne chyby.

Odporúčala by som mu poctivo analyzovať situáciu, aby ľudia vedeli, kde sa vírus šíri najviac, kto, kde a kedy je ním najviac ohrozený, a podľa toho sa cielili opatrenia, pokojne aj sprísňovali. Vrátiť sa k trasovaniu a poctivej kontrole karantény.

Nech sa konzíliá nestretávajú vždy všetci ku všetkému v počte 60 na niekoľko hodín, to nemá zmysel. Zmenšiť štruktúru riadenia z troch orgánov na dva, inak sa stráca efektivita. A tiež, aby sme sa oveľa viac zamerali na PCR testovanie, ktoré stále podceňujeme, pritom z neho vieme zistiť oveľa viac ako z antigénového testovania. Minimálne ktorí pacienti sú ako dlho infekční a akú vírusovú nálož majú.

V neposlednom rade pravidelne pretestovávať pacientov na oddeleniach, aby v prípade negativity pacient nezotrvával na covidovom oddelení, nemocnicu to stojí oveľa viac síl aj peňazí a ešte to aj vytvára nepresnosti v štatistike. K tomu podporiť dodávky liekov, ktoré majú potenciál znižovať závažnosť ochorenia, a to najmä pre ambulantnú sféru, aby prichádzalo menej pacientov do nemocnice.

V minulosti ste spomínali, že ste mali frustrujúce zážitky z rokovaní ústredného štábu, na ktorých politici valcovali odborníkov. Teraz sa občas zúčastňujete na rokovaní pandemickej komisie vlády. Je to iné?

Aj tomu sa snažím vyhýbať, pretože takéto stretávanie sa veľkého počtu ľudí je veľmi neefektívne. Keď ma však o to pani ministerka Remišová požiada, zúčastním sa na ňom, väčšinou sa však aj tak nedostanem k slovu, čo býva frustrujúce.

Prebiehajú tieto zasadnutia konštruktívnejšie oproti Ústrednému krízovému štábu?

Sú to odlišné stretnutia. Na krízovom štábe som bola naposledy v decembri a to bol čistý chaos. Od začiatku do konca to bolo nekonštruktívne, netušili sme, čo je cieľ, a na konci sme ani nepoznali záver. A aj keď som mala pocit, že sme sa na niečom dohodli, tak nakoniec to bolo prezentované inak.

Na pandemickej komisii, na ktorej som bola párkrát, je to oveľa odbornejšie. K mnohým veciam hovoria ľudia, ktorí k tomu naozaj majú čo povedať, a je to zaujímavé a prínosné. Potom však prídu na rad politici. Zhrnula by som to asi tak, že výsledok je už vopred jasný, len sa dúfa, že to odobria aj odborníci. A keď neodobria, aj tak ich prehlasujú.

V stredu bude parlament opäť rozhodovať o predĺžení núdzového stavu. Ako budete hlasovať?

Ešte neviem, pravdepodobne sa dohodneme na spoločnom postupe s klubom, ale ak zaň zahlasujem, tak to bude naposledy.

Prečo?

S týmto spôsobom vyhlasovania núdzového stavu som nesúhlasila, ani keď sa o prijatí tohto zákona hlasovalo prvýkrát. Vtedy som sa nezúčastnila na hlasovaní. Bolo to pre mňa za čiarou. Núdzový stav ako nástroj je užitočný na to, aby pomohol vláde zvládnuť nejakú kritickú situáciu dovtedy, kým sa rozbehnú štandardné procesy jej riadenia. Pomáha mobilizovať sily a prostriedky. Ale mal by byť využívaný len v prípade nevyhnutnosti. A zmyslom tohto režimu nie je zotrvávať v ňom roky, ale rýchlo uchopiť situáciu.

My ho však využívame na pohodlnosť vládnutia, uľahčenie nakupovania zdravotníckych pomôcok či mobilizáciu personálu. To je podľa mňa nedostatočný dôvod na legitimitu opakovaného predlžovania núdzového stavu.

To je však kritika aj do vašich vlastných radov, keďže pod týmto zákonom je podpísaná aj ministerka spravodlivosti Mária Kolíková.

Je to kritika pre celú vládu. Ak teda zaň zahlasujem, chcem mať jasné argumenty, prečo je tento stav nevyhnutný, čo sa vďaka nemu reálne lepšie manažuje. Pohodlnosť vládnutia argumentom nie je.

Po trištvrte roku sme urobili veľmi málo pre to, aby sme pandémiu riešili štandardizovaným spôsobom. Žiadne zákony, ktoré by nám umožnili nevyhlasovať núdzový stav, sme, naopak, neprijali, a na druhej strane všetky možnosti a výhody, ktoré núdzový stav v takejto situácii umožňuje, sme ani poriadne nevyužívali.

Ako zdravotníčka zrejme viete, že keby sa skončil núdzový stav, mnohí vyčerpaní zdravotníci by asi podali výpovede. 

Istá časť zdravotníkov po covide určite odíde, sú extrémne vyčerpaní, avizujú to už teraz a je to úplne pochopiteľné. Ale k tomu, ako sa zdravotníci dnes cítia, význame prispieva aj to, ako je ten rezort riadený. Núdzový stav nemôže byť opakovane využívaný na to, aby sme si so zdravotníkmi robili, čo chceme. Nemôžete niekoho priviazať na mieste na niekoľko týždňov či mesiacov. Plánujeme to robiť roky?

Krátkodobo sa to dá obhájiť, ale nemôžeme to dlhodobo lámať cez koleno. Čím dlhšie pracujú zdravotníci v tomto režime, že sú silou nútení kompenzovať nedostatok ľudí a pracovať v náročných podmienkach, tým je pravdepodobnejšie, že odídu a definitívne ich pre rezort stratíme. Keby však zdravotníci veľmi chceli, aj v čase pandémie môžu ísť na PN-ku alebo OČR, no nerobia to, väčšinou len ak už majú covid. A to je prístup hodný uznania.

Situáciu zrejme sťažuje aj to, že zdravotníci nevedia, čo bude po korone.

Áno, prísľub obnovy či rozvoja sa akoby rozplynul. Akákoľvek kríza tu je, tak nemôže ísť všetka kapacita len na odstraňovanie následkov krízy, časť musí ísť aj na reformu, to, čo príde po korone. A keď zdravotníci toto nevidia, len sa utvrdia v tom, že systém sa nikdy nezmení. Jediným vykúpením je potom opustiť ho.

 

Foto – Andrej Lojan

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0