Rozhovor s riaditeľkou ŠÚKL Zuzanou Baťovou o nových vakcínach, ich výrobe na Slovensku i komunikácii s rezortom zdravotníctva.
Rozhovor s Jurajom Kamarásom o možnej výrobe vakcín na Slovensku, použití ruského Sputnika aj o zmenách vo farmabiznise.
Rozhovor s Jurajom Kamarásom o možnej výrobe vakcín na Slovensku, použití ruského Sputnika aj o zmenách vo farmabiznise.
Juraj Kamarás je predseda predstavenstva spoločnosti Imuna Pharm so sídlom v Šarišských Michaľanoch. Tá má už od päťdesiatych rokov 20. storočia skúsenosť s výrobou vakcín, najskôr proti tetanu, neskôr aj s MMR vakcínou, ktorej licenciu na výrobu predala Shenzen Kangtai až do Číny.
Dnes sa Imuna spomína ako možný slovenský výrobca vakcíny proti Covid-19. Juraj Kamarás v rozhovore približuje, či je takáto výroba na Slovensku reálna, ktorá vakcína má k tomu najbližšie a prečo považuje rokovanie s Pfizerom a Modernou v tomto smere za zbytočné.
Hovorí aj o nevyužitom pandemickom pavilóne neďaleko Malaciek a o tom, čo si myslí o použití ruskej vakcíny na Slovensku bez schválenia liekovej agentúry.
Takúto vakcínu by sme na Slovensku vyrábať mohli, ale bežne sa zaoberáme inými typmi vakcín, ako je tá na Covid. Ak by sme mali ísť do výroby tejto vakcíny, sami by sme toho neboli schopní. Musela by nás viesť firma, ktorá tieto vakcíny už vyrába, a museli by sme to robiť aj v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied a konkrétne s jej Biomedicínskym centrom. Už spolu aj komunikujeme, ich pomoc by nám významne pomohla. Niektoré časti výrobného procesu by dokonca museli robiť oni, ako to aj kedysi plánovali pri našich spoločných aktivitách.
Ale najprv by sme museli poznať technológiu a typ vakcíny, ktorú by sme mali vyrábať. Existuje niekoľko dizajnov, ktoré sa od seba zásadne líšia a my nevieme, či je naša technológia vhodná na výrobu tej, na ktorej sa dohodne ministerstvo zdravotníctva. V súčasnom stave však nie sme schopní ekonomicky ani odborne niečo podobné zrealizovať. Iba vlastnými silami to nedokážeme.
Technicky to možné je. Otázkou je, či to má komerčný zmysel, keďže zhruba v priebehu šiestich až deviatich mesiacov bude vo vyspelom svete vakcín dostatok alebo dokonca prebytok.
Je to mimoriadne náročný projekt. Tieto vakcíny sa vyrábajú vo firmách sídliacich v obrovských štátoch, ako Nemecko, Anglicko, Spojené štáty americké, Rusko či Čína, ktoré do vakcín zhruba pred trištvrte rokom investovali sumy, o ktorých sa nám ani nesníva. Sú to ekonomicky silné štáty, zďaleka silnejšie ako Slovensko. Nemyslím si preto, že by tieto obrovské spoločnosti, z ktorých najväčšia má trhovú kapitalizáciu okolo 400 miliárd dolárov, potrebovali našu pomoc.
Keby chceli, tak si sami postavia kapacít, koľko len chcú. Nemyslím si, že je pre nich atraktívne, aby sme im tieto kapacity stavali my, keďže to prináša pre nich obrovské riziká. Pre nás je to problém. Museli by sme investovať relatívne veľa peňazí, ktoré nemáme, a takisto by sme potom niesli potencionálne riziká, ktoré by z toho mohli vzniknúť.
Je v poriadku, že ministerstvo rokuje. Ministerstvo robí všetko preto, aby zachránilo zlú situáciu, ale treba sa na túto vec pozerať aj pohľadom mega farmaceutických firiem, pre ktoré sme zrnko prachu. Byť na čele ministerstva, robím presne to isté, takže osobne schvaľujem ich postup, aj keď tieto rokovania sú podľa môjho názoru beznádejné.
Na celú vec sa musíme pozrieť cez prizmu peňazí, lebo všetko sú to firmy, ktoré sú na burze, preto majú záujem maximalizovať svoje zisky. Nikto nevyrába vakcínu z čistého altruizmu či už v tretích krajinách alebo vo vyspelom svete. A ako hovorím, ak do šiestich alebo deviatich mesiacov bude na trhu vyspelých krajín prebytok vakcín, tak je jasné, že firma, ktorá takýmto spôsobom rokuje, z toho bude mať určite komerčné výhody. Má ich už teraz, keďže predáva tých vakcín viac.
Jednoznačne áno, všetky firmy rozmýšľajú dopredu. Aj potom, keď už bude dostatok vakcín, budú mať tieto firmy záujem o niečo iné. Ale myslím si, že do budúcna musíme byť pripravení, aby sme mohli začať prípadné rokovania čo najskôr.
Ak by bolo všetko veľmi rýchle a boli by splnené všetky predpoklady, tak si myslím, že by sme to mohli spustiť práve v jesennom období. A tým myslím, že by sme mali dostatok financií, dostatok flexibility zo strany Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv, ktorý má v tejto otázke právo veta, a že by sa nám dostalo významnej technologickej pomoci aj od príslušného výrobcu vakcín. Je množstvo predpokladov. Ak by boli splnené, tak by sme mohli niečo začať robiť v tomto období.
Ale myslím si, že ten prebytok v EÚ a USA bude značný. Veď vo svete sa aktuálne pracuje na 150 vakcínach na Covid a venujú sa tomu všetky obrovské firmy, ktoré sú schopné vakcínu vyvinúť, vyrobiť, zaregistrovať a predávať na trhu. Aj americká vláda vyhlásila, že do konca augusta bude dostatok vakcín pre všetkých obyvateľov USA, čo určite nie je len politickým vyhlásením. Takže naozaj si myslím, že v dohľadnej budúcnosti bude vakcín pre vyspelý svet dostatok.
Myslím si, že nie, ale je ťažké odhadnúť prípadný termín. Je však pravdepodobné, že by to spadalo plus-mínus na obdobie, keď už s prístupom k vakcínam nebude problém. Samotný výrobný cyklus vakcíny, keď je zabehnutý, trvá minimálne mesiac. Čiže ak by sme aj dnes začali s výrobou, mali už technológiu a vedeli, ako na to, tak ak by sme vyrobili vakcínu o mesiac, bolo by to úplne super.
Predpokladáme, že nemáme všetky komponenty, takže nejaký čas pred začiatkom výroby je potrebný. Už len rôzne skúšky, ktoré musia prebehnúť, zaberú minimálne dva, tri týždne, ak nie viac. Ďalšou vecou je skúšanie u nás vyrobenej vakcíny, ktoré tiež musí prebehnúť, no nemôžeme ho urobiť my sami. Vakcíny sa musia preskúšať v nezávislom laboratóriu, ktoré má na to papier, a je otázka, ako rýchlo sú to tieto laboratóriá pri súčasnom nápore schopné stihnúť. Je možné, že je tam rad na dva mesiace. Takže nebavíme sa iba o tom, ako rýchlo sme schopní vakcínu vyrobiť, ale ako dlho bude trvať, kým budeme môcť túto vakcínu aj pichať reálnym ľuďom.
Neviem, ja som o tom s ministerstvom nehovoril, možno majú nejakú predstavu alebo dohody s príslušnými firmami. Možno to vidia inak alebo o tom majú viac informácií, ja hovorím iba to, čo sa dostalo ku mne.
Do úvahy, samozrejme, treba brať aj to, že očkovanie proti Covidu môže byť – vzhľadom na mutovanie vírusu – dlhotrvajúce. Čím viac ľudí ochorenie má, tým viac vírus mutuje, takže je pravdepodobné, že vakcinácia sa v určitých intervaloch bude v nasledujúcich 10 až 20 rokoch opakovať.
Ďalšia dôležitá vec je spotreba vakcíny a to, koľko ľudí si ju dá pichnúť. Aktuálne proti sebe bojujú antivaxeri a odborníci. Podobá sa to na ten slovenský vtip o tom, čo treba robiť, keď stretnete medveďa. Odpoveď je nič, lebo medveď bude robiť všetko sám. Aj tu sa dá povedať, že ja by som momentálne nikoho nepresviedčal, pretože vírus otázku vyrieši sám.
Ministerstvo nás upovedomilo, dali sme im dokonca aj písomne nejaké podklady, ale nemáme informáciu, o ktorej vakcíne ministerstvo uvažuje. Toto je však pre nás nutná informácia vzhľadom na rôznorodosť vakcín a technológií. Čiže nevieme, ako vyzerá technológia, ktorou by sme prípadne mali vakcíny vyrábať, nepoznáme ju. To v podstate nie je ani otázka na ministerstvo, ale skôr na konkrétneho partnera, s ktorým ministerstvo rokuje, aby nás prizval a aby sme si s ním prešli jednotlivé technologické prvky.
Zatiaľ nás žiadny konkrétny partner neprizval.
Samozrejme, že sme s nimi rokovali, ale to bolo mimo ministerstva. Ale ako som povedal, tieto veľké firmy, ako Pfizer, Moderna, ktorých trhová kapitalizácia sa pohybuje v desiatkach až stovkách miliárd, nemajú záujem s nami rokovať. A aj to považujem za zbytočné.
Myslím si, že oni túto možnosť v rokovaniach s vládou pripúšťajú, pretože majú záujem predávať vakcíny. V budúcnosti sa možno zmení situácia, ja osobne si však neviem predstaviť, ako by sme boli partnermi Pfizeru, ktorého tržby sú obrovské.
Všeobecne sa vakcíny proti Covidu delia na dve skupiny: na tie pre vyspelý svet, ktoré majú vyššiu cenu, a tie pre rozvojové krajiny, ktoré majú nižšiu cenu. Myslím si, že výrobcovia z rozvojových krajín by mohli mať záujem vyrábať na územie Európskej únie, aby prenikli so svojimi produktmi na tento trh.
To nebudem komentovať.
Dôležitá je najmä registrácia v EÚ. Bez nej je výroba nemožná. Podľa mojich informácií ruská strana ešte nemá hotovú dokumentáciu, preto ešte nemôže požiadať o registráciu v Únii.
Nie, nevyšla.
To je komplikovaná otázka, pretože tieto rokovania vedie vláda a my sme o týchto rokovaniach len čiastočne informovaní, ale zatiaľ nie sme na nich prítomní.
Už sme v takej fáze, že sa prekonali výhradne politické rokovania, a bolo by dobré, keby sa už rokovalo aj za našej prítomnosti. Už nastáva čas, keď by sme pri technických častiach rokovaní nemali chýbať.
Oproti konkurenčným vakcínam podobného typu má tá ruská veľmi šťastný dizajn. Nechcem špekulovať o tom, či to bolo úmyselné alebo neúmyselné.
Nie, nikdy sme tam neboli, ale naši bývalí zamestnanci robili audit niektorých týchto fabrík. Od nich teda máme informácie o tom, ako to tam vyzerá a aj podľa toho, čo sme videli na Googli, ide o moderné, nedávno postavené fabriky. Ich nosná výroba je v iných sortimentoch a ide o mimoriadne sofistikované lieky, ktoré sa predávajú v mnohých iných krajinách mimo Ruska.
Takže si myslím, že tieto fabriky sú odborne zdatné. Ale nie je dôležité, čo si myslíme my, konečné slovo má Európska lieková agentúra a Štátny ústav pre kontrolu liečiv, ktorý robí podrobné inšpekcie.
To je veľmi ťažká otázka, nechcel by som byť na poste ľudí, ktorí o tomto rozhodujú. Na jednej strane, keď vám zomiera viac ako sto ľudí denne, tak pochopiteľne sú tu dve veci, ktoré treba zvážiť. Jednou je, ako ľudí nejakým spôsobom chrániť pred pandémiou, a druhou je, ako neurobiť chybu pri zaručovaní účinnosti a bezpečnosti vakcín. Je to veľmi ťažké rozhodovanie.
Štátny ústav pre kontrolu liečiv pod vedením pani Baťovej je veľmi kvalifikovaný, aby niečo podobné posúdil. Aj keď je faktom, že to pre nich môže byť značný problém pri stave zamestnancov, ktorý úrad má. Oficiálne tento ústav neposudzuje biologické lieky, a toto je biologický liek, takže ústav na to nemá ani dostatok odborníkov a musel by prizvať ľudí zo zahraničia.
Ústav má veľmi poddimenzovaný rozpočet. Postoj všetkých vlád k tomuto ústavu, od Čarnogurského až po tú súčasnú, je úplne trestuhodný, keďže ide o významnú inštitúciu, ktorá by mala chrániť naše zdravie. To, že pani Baťová má niečo nad sto zamestnancov, je podľa mňa obrovský problém. Len český ústav ich má okolo 900 a americká FDA vyše 17-tisíc. Treba pochopiť aj stanovisko ústavu, ktoré vie, čo je v jeho silách.
Rozhovor s riaditeľkou ŠÚKL Zuzanou Baťovou o nových vakcínach, ich výrobe na Slovensku i komunikácii s rezortom zdravotníctva.
Ide však podľa mňa o najznalejšiu organizáciu ministerstva zdravotníctva, ktorá by do mnohých otázok okolo vakcinácie mala hovoriť alebo rovno rozhodovať, pretože oni sú tí naslovovzatí odborníci, ktorí vedia najviac o dovoze, distribúcii, výrobe i nákupe vakcín.
Štátny ústav pre kontrolu liečiv musí v tejto otázke urobiť niekoľko krokov. To nie je len povolenie dovozu, ktoré môže povoliť aj minister zdravotníctva. Potrebné sú následné kroky, ktoré musí spraviť ŠÚKL a ďalšie orgány, aby sa touto vakcínou mohlo očkovať. A na to sa teraz nemyslí.
Za nejaký čas sa zabudne, aká bola katastrofálna situácia na Slovensku v danom období a aké boli historické kontexty, a niekto sa môže začať pýtať, prečo ste to vtedy pustili, keď účinky neboli dostatočne preskúmané. Úrady berú na seba za určitých okolností relatívne vážne riziko.
Je zjavné, že regulátori sú dnes oveľa flexibilnejší a svojím prístupom sa snažia maximálne uľahčiť situáciu, ale za to nesú aj pomerne vážne riziko. Keď sa podpíšu pod liek schválený vo výnimočnom režime, nebudú dostávať vyšší plat, ale znášať oveľa vyššie osobne riziká. Treba myslieť aj na to.
Myslím si, že áno. Ja by som do toho šiel tiež.
Ja osobne áno. Som už starý a hlúpy, takže u mňa to v zásade nie je ani také podstatné, ale či by som dal touto vakcínou zaočkovať svoje deti a vnúčatá? Myslím, že by som to odporučil aj im.
To by išlo už o reklamu, do čoho ísť nechcem, hoci mám aj úplne konkrétneho favorita. Ale najviac sa mi páči dizajn mRNA vakcíny, ktorá je totálne pokroková a spája sa s ňou nádej, že urobí revolúciu vo farmaceutickom priemysle. Prípadne by som šiel aj do vektorovej vakcíny.
Na túto otázku je ťažké odpovedať. Keď zomierajú ľudia po stovkách, asi je potrebné robiť, čo sa dá.
Áno, myslím si, že tam by to bolo reálne. Tieto firmy by mohli mať reálny záujem. Indovia do značnej miery nakúpili licencie, ktoré asi nemôžu posúvať ďalej a sú určené iba pre tretí svet. Ale niektorí iní výrobcovia by určite rokovali s vládou a mali by záujem. Treba byť, samozrejme, veľmi opatrný pri výbere typu vakcíny, aby bol dobrý. Nie som síce odborník, ale niektoré vakcíny vyrábané v týchto krajinách majú dizajn, ktorý už je prekonaný.
Myslím si, že nie. Nie je možné robiť kompromisy v otázke efektívnosti a bezpečnosti. Takže to musí byť vakcína, ktorá je dostatočne imunogénna a bezpečná. Okrem toho, treba komunikovať s takým výrobcom, ktorý je schopný držať krok s budúcim vývojom a prispôsobovať vakcínu, keďže je pravdepodobné, že vírus bude ďalej mutovať.
Najjednoduchšie by pre nás bolo vyrábať inhibovanú vakcínu. Ale takú vakcínu by som nechcel vyrábať, pretože si myslím, že tento dizajn nie je úplne moderný a zároveň nie je dostatočne flexibilný na to, aby sa vakcína dala meniť podľa toho, ako bude vírus mutovať.
Tento spôsob výroby je prevratný a spôsobí totálnu revolúciu vo výrobe niektorých liečiv. Ale na túto otázku vám odpoviem, že neviem, lebo naozaj neviem. Musel by som presne vidieť, o čo ide, a museli by sme si s výrobcami prejsť praktické skúsenosti.
To je otázka, či by sme využívali technológie, ktoré u nás vo fabrike už stoja, alebo by sa využili iné. Pri výrobe MMR vakcíny sme dokázali vyrobiť približne tri milióny ročne. Otázkou je, aké intenzívne tempo výroby by sme nasadili, čo by sme rozšírili, prípadne, aká by bola požiadavka.
Čiastočne by sme museli obmedziť niektoré aktivity, ale nebolo by to nič významné.
Nie, to určite neprichádza do úvahy. Keď hovoríme o horizonte šiestich až deviatich mesiacov, nemá zmysel stavať niečo nové.
To si nemyslím, pretože by asi nešlo o dlhodobý proces. Samozrejme, je dôležité, za koľko by sa vakcína vyrábala a za koľko by sa predávala. Ani ja nepoznám cenu vakcín, takže to neviem posúdiť. Rovnako dôležitá je otázka, aká bude situácia na trhu v dobe, keď už bude dostatok vakcín. Je tam veľmi veľa otáznikov a povedať, čo by to s nami urobilo, je komplikované. Situácia je dnes nestabilná. Akákoľvek predikcia je preto na vode.
Výroba vakcíny je obrovsky riziková záležitosť, technologicky náročná, má v sebe tisíc úskalí, takže nie je jednoduché teraz povedať, že poďme vyrábať vakcíny. Nejde ani o výrobu bicyklov, ani fujár, je to výroba, ktorá je zložitá, a na mieste je skôr otázka, či by sa nám to vôbec podarilo zvládnuť.
Nemyslím si, že by sme boli schopní urobiť takú kvalitu vakcíny, akú vyrobili tieto zavedené firmy, ktoré v daných oblastiach robili výskum mnoho rokov. To sa nedá tak, že si teraz pozbierate nejakých vedcov a začnete na tom robiť. Na firmy, ktoré prišli dnes s novými metódami výroby vakcín, nemá na Slovensku nikto. Sú ďaleko pred tým, čo my dokážeme urobiť. A tam už ani peniaze nepomôžu.
Je to jeden z faktorov, ktorý by mohol zmeniť situáciu. Ak by tá fabrika stála a fungovala, určite by bolo ľahšie vyjednávanie s veľkými výrobcami. V pôvodne projektovanom pandemickom pavilóne sa počítalo, že za tri mesiace sa vyrobí rádovo od päť do 10 miliónov dávok proti chrípke. Ale o tom by sa muselo rokovať niekedy v marci, apríli minulého roka. Ak by boli splnené tieto predpoklady, tak by sme dnes možno mohli už vyrábať vakcínu.
V Malackách je iba hrubá stavba, tam by sa vakcíny nedali vyrábať a uvažovať o tom je zbytočné. Tam nie je ani jedno promile z toho, čo malo byť zrealizované. Čo sa týka zariadení, ktoré boli nakúpené pre pandemický pavilón, tie používa Slovenská akadémia vied a sú v jej majetku, u nás nie sú žiadne. Časť bola zabudovaná do biotechnologického laboratória biomedicínskeho centra a časť je uskladnená.
Časť je uskladnená v sklade Štátnych hmotných rezerv v Čachticiach a časť uskladňujeme pre SAV my.
Áno, sú nerozbalené v debnách.
Áno, výroba pozostáva z dvoch krokov. Výroba samotnej vakcíny a proces takzvanej adjustácie, čo je vlastne plnenie, nalepenie štítkov, zabalenie. To je tiež veľmi vážny proces, ktorý pomerne významne zdržuje celú výrobu. Časť tých strojov by teda bola použiteľná.
Neviem, čo sa s ňou stane, ale myslím si, že je už nevyužiteľná. Je to projekt, ktorý už nemá žiaden význam.
To by bolo veľmi užitočné, ale bolo by dobré, keby sa to urobilo s rozumom a po dohode všetkých zúčastnených, najmä odborníkov, ktorí majú do toho čo povedať. Je tiež potrebné zvážiť ekonomické aspekty tohto projektu, ktoré boli napádané aj v minulosti, keď mal pandemický pavilón stáť 25 miliónov eur.
V niektorých mainstreamových médiách sa už v danom čase objavilo, že sa peniaze vložené do tohto projektu nevrátia ani za niekoľko pandémií. Keď sa na to pozrieme teraz, môžeme povedať, že to nie je pravda. Pri tých miliardových škodách, ktoré tu dnes máme, 25 miliónov na pavilón nebolo tak veľa.
Neviem celkom, čo sa tam dialo. Boli sme vtedy mimo toho, ale je tam niekoľko aspektov, pre ktoré je to nepoužiteľná budova. Prvá vec je tá, že by tam mimo pandémie musela prebiehať nejaká výroba, aby bol v prípade pandémie k dispozícii okamžite personál, ktorý by bol schopný prejsť na inú výrobu pandemickej vakcíny. To v Malackách nebolo možné, je to veľmi stiesnené, ide o malý pozemok, hala zďaleka nestačí na výrobu toho, na čo to bolo pôvodne určené.
Navyše pri výrobe pandemickej vakcíny vznikajú, samozrejme, otázky bezpečnosti výroby i odpadov, a na to musí byť pripravené aj okolité obyvateľstvo, čo v Malackách v danom čase nebolo. O tom, že je pavilón nepoužiteľný, svedčí aj to, že keď sa ho Štátne hmotné rezervy snažili ponúkať, nenašiel sa nik, kto by ho chcel využiť. Žiadna z relevantných firiem neprejavila ani len záujem ísť sa tam pozrieť.
Áno, mal byť priamo u nás, kde stojí aj nejaké náhradné riešenie tohto problému. Ale má to veľa predpokladov. Nejde len o pavilón, celý projekt bol lokalizovaný na dvoch miestach – časť laboratórií bola v Bratislave na Patrónke v areáli SAV, ktorá bola aj zrealizovaná a aj sa využíva. V tesnej spolupráci s Virologickým ústavom SAV by to však mohlo byť realizovateľné. Bez nich nie.
Na Slovensku existujú kompletné plány, existuje pandemická komisia, existuje príprava na pandémiu, na ktorú sa každoročne míňali rádovo milióny eur.
Mal som ten pocit, že nikto si ich nevšimol, nikto sa nimi nezaoberal, a bol som veľmi sklamaný z toho, že sa nepoužili štandardné mechanizmy, ktoré boli roky rokúce pripravené. Bolo do nich vložených veľa peňazí a vlastne nikto sa o tieto veci nakoniec nezaujímal.
Nie, nemyslím si, že je to zmenou vlády, ťahá sa to historicky dozadu. Nevidel som nejakú závislosť medzi konaním a tým, kto bol pri moci. Neviem, či z nevedomosti alebo z iného dôvodu, ale jednoducho sa štandardné mechanizmy nepoužili.
Problém je, že sa riešia problémy danej minúty, daného dňa a nehľadí sa dopredu. Samozrejme, aj dnes je množstvo tém, ktoré by už bolo treba riešiť.
Áno. O chvíľu bude prebytok vakcín a treba si povedať, akým spôsobom sa bude postupovať. Taktiež treba rozmýšľať nad tým, ako sa bude očkovať modifikovanými vakcínami a je množstvo ďalších otázok. Bolo by sa treba pozerať dopredu a neriešiť iba problémy, ktoré sú dnes. I keď mne sa to, samozrejme, ľahko hovorí, lebo ja neriešim konkrétny manažment pandémie, ale naozaj si myslím, že už by sa niekto mal zaoberať tým, čo bude o rok, o dva.
Nie, naopak, vakcína proti Covidu zásadným spôsobom zmení charakter všetkých vakcín ako aj mnohých liekov. Okrem toho firmy neobmedzili existujúcu výrobu, ale zväčšili svoje kapacity. Navyše spoločnosti, ktoré štandardne vyrábajú vakcíny pre trhy vyspelých krajín, sú dve: GSK a Merck so Sanofi. No a tieto firmy covidovú vakcínu zatiaľ ani nevyrábajú.
Áno, určite sa tu deje niečo veľké. Firmy, ktoré sú na čele vývoja, ako nemecké firmy BioNTech, CureVac, eventuálne americká Moderna a ďalšie firmy, presadili zásadný zvrat vo výrobe vakcín, ale aj iných medikamentov, ktoré sa budú používať na liečbu onkologických ochorení a iných ochorení. Je to skutočne významný výsledok pandémie.
Teraz sa uvoľnili aj regulačné pravidlá a doteraz malé firmy sa so svojimi veľmi progresívnymi a inovatívnymi produktmi dostali na trh. Aj vďaka tomu, že sa robia kompromisy medzi požiadavkami liekových agentúr a tým, čo firmy dokážu poskytnúť.
Foto - Andrej Lojan