Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rodina Rodina
11. február 2021

Závislosť od mobilu

Medzi rizikové osoby patria aj ženy na materskej dovolenke

Matky starajúce sa doma o malé deti patria k tej skupine používateľov sociálnych sietí, ktorá ľahko upadne do závislosti.

Medzi rizikové osoby patria aj ženy na materskej dovolenke

Ilustračné foto: Flickr.com/Michele Ursino

Pred časom sme na Postoji písali o mužoch, ktorí zlyhávajú v role otca a uprednostňujú virtuálny svet v online hrách pred reálnym rodinným životom.

Boli by sme nespravodliví, keby sme pri krízach rodiny, ktoré spôsobujú nové druhy závislostí, poukázali len na slabosti mužov.

Aj keď podľa prieskumov i záverov odborníkov muži skutočne vedú v závislostiach od online hier, nové druhy závislostí sa nevyhýbajú ani ženám. Najmä matky na materskej dovolenke patria ku skupinám, ktoré sú najviac zraniteľné závislosťou od internetu a sociálnych sietí.

„Svoju ženu som už inak nevidel, len s mobilom v ruke. Časom sme sa prestali rozprávať. Tvrdila, že surfovanie po internete je pre ňu relax,“ hovorí Milan z Levíc, ktorého manželstvo dostal do krízy jeden obyčajný smartfón.

Hovorí, že do manželstva vstupoval úprimne s tým, že je to záväzok na celý život. Závislosť manželky od sociálnych sietí ho však vnútorne tak ničila, že rozchod považoval za jednu z možností.

Milanova manželka trávila s telefónom každú voľnú sekundu. Postupne si prestala všímať nielen jeho, ale prestávala aktívne tráviť čas aj so svojou malou dcérkou.

„Telefón si dokonca brala so sebou aj do sprchy. Vraj keby náhodou dostala správu. Ale keď začala uprednostňovať mobil pred dieťaťom, došlo mi, ako veľmi zle už na tom je ,“ dodal.

Mobil si brala aj do sprchy

Jeho manželka a mama už trojročnej Emky sa momentálne lieči zo závislosti od internetu a podstupuje terapiu. Všetko sa to začalo nenápadne krátko po narodení ich dcérky.

„Najskôr surfovala po internete v čase, keď malá spala. Tvrdila, že jej to pomáha vypnúť, keď sleduje, čo sa deje okolo, a nerieši len špinavé plienky,“ hovorí Milan.

Na sociálnych sieťach však trávila čoraz viac času. „Keď prídem z práce, zvyknem sa dcére venovať. Celý deň som mimo, tak chcem si s ňou užiť aspoň tú chvíľu, kým ju neuložíme spať,“ opisuje bežné dni Milan.

„Vtedy moja žena buď niečo spravila v domácnosti, alebo si len tak oddýchla. Alebo bola pri nás a rozprávali sme sa. To sa však postupne stávalo minulosťou,“ rozpráva.

„Potom mi už malú len odovzdala a hneď si brala telefón. Keď som sa spýtal, ako sa s malou mali alebo aká bola Emka cez deň, ledva mi odpovedala, ani ma riadne nevnímala,“ dodáva.

Čas na sociálnych sieťach a diskusných fórach sa čím ďalej tým viac predlžoval až do neskorej noci. Ako hovorí Milan, neraz sa stalo, že keď sa v noci zobudil, v tme ešte stále svietil manželkin mobil.

„Pomaly už ani nespávala, len stále civela do tej malej obrazovky. A ešte tomu hovorila relax,“ krúti hlavou. To všetko sa začalo časom prejavovať aj na ich domácnosti.

„Nechcem, aby ste ma teraz zle pochopili. Niektorých žien by sa to mohlo dotknúť, teraz je taká citlivá doba. Ale keď manželka prestala doma variť normálne jedlá, povedal som si dosť,“ hovorí Milan.

„Nešlo o mňa, ja som sa najedol v práci a cez víkend bola celá starostlivosť o domácnosť už aj tak na mne. Ale cez týždeň si všetko uľahčovala a začala variť z polotovarov,“ dodáva Milan.

„Odhliadnuc od toho, že polievka z prášku vôbec nie je vhodná strava pre malé dieťa, ak by sa to stalo občas, aj to by som vedel pochopiť. Ak by takto ušetrený čas moja žena aktívne venovala dcére,“ hovorí Milan.

To však nebol prípad jeho manželky. Ušetrený čas totiž využívala úplne inak. „Dcéru položila do ohrádky, obložila ju hračkami a zase četovala,“ Milan verí, že najhoršie už majú za sebou.

Dúfa, že keď si konečne sama priznala, že má problém, a súhlasila s terapiou, tak to zvládne a minulosť už bude len nepríjemnou spomienkou.

Internet spája matky so svetom

Príbeh Milanovej manželky je podľa odborníkov venujúcich sa závislostiam od internetu typický. Na internete a sociálnych sieťach sú totiž ženy na materskej dovolenke schopné stráviť mnoho hodín denne. Patria k sociálnym skupinám, ktoré sú týmto druhom závislosti ohrozené najviac.

Dôvod je ľudsky pochopiteľný. Pre mnohé ženy sa po odchode na materskú dovolenku internet stáva často jediným prostriedkom na komunikáciu s vonkajším svetom.

Narodenie dieťaťa totiž zmení životný štýl každej žene. Opúšťa pracovné prostredie, kolegov, často sa pretrhnú aj vzťahy s priateľmi.

Ak navyše žije ďalej od svojej rodiny, jej jediným „partnerom do diskusie“ býva počas dňa len dieťa. Najmä život vo väčších mestách nie je ľahký pre nadväzovanie nových kontaktov či priateľstiev.

Táto relatívne nová klasifikovaná úzkostná porucha dostala názov nomofóbia, ktorá vychádza zo skratiek anglických slov „no mobile phobia“. Ide teda o strach, že človek nemá signál, že sa mu vybije batéria alebo že si mobil zabudne, či ho niekde stratí.

O závislosti môžeme hovoriť vo chvíli, keď človek dáva aktivitám na telefóne prednosť pred všetkým ostatným.

„Keď vezmete človeku závislému od alkoholu fľašu, potom to, čo môžete pozorovať, nebude až také vzdialené tomu, keď človeku s patologickou väzbou na telefón vezmete jeho mobil,“ opisuje prednosta pražskej kliniky adiktológie 1. lekárskej fakulty Univerzity Karlovej Michal Miovský

Inzercia

Napriek tomu, že táto závislosť nemá bezprostredný dosah na fyzické zdravie ako závislosť od alkoholu či drog, jej dosah na život človeka je deštruktívny. Odborníci ju zaraďujú rovnako ako patologické hráčstvo, závislosť od nakupovania či poruchy príjmu potravy medzi nelátkové závislosti.

Niektoré matky si aj samy uvedomujú, že sa im ich čas strávený surfovaním v mobiloch vymyká spod kontroly. Svoju možnú závislosť si uvedomuje aj Veronika z Bratislavy, ktorá je na materskej dovolenke s 1,5-ročným synom.

Nič nestíham

Odôvodňuje si to tým, že jej manžel, ktorý je teraz na home office, má veľa práce. „Nemáme niekedy čas sa ani porozprávať, a tak som si našla náhradu a to je mobil,“ hovorí. Priznáva, že ju čas strávený s mobilom veľmi baví.

Ale zároveň ju hnevá, o koľko času denne ju táto vášeň pripraví. „Zobudím sa a už pozerám, čo je nové na facebooku či na mamičkovskom fóre. Aj keď tam nič nové nie je, tak do mobilu ďalej hľadím, čítam rôzne články a diskusie,“ opisuje svoje bežné ráno Veronika.

Ani počas dňa to nie je inak. „Idem na záchod, beriem si mobil, jem, mám pri sebe mobil a čumím doň. Kŕmim malého a čas medzi lyžičkami využijem na pozeranie do mobilu,“ pokračuje.

Hovorí, že pri surfovaní vôbec nevníma, ako plynie čas. „Keď mám cez deň chvíľku, sadnem si a prezriem, čo je nové. Dopredu si poviem, že to bude len na chvíľku. Zrazu ubehli skoro dve hodiny a potom sa stáva, že nestíham variť načas a syn má posunutý obed,“ priznáva Veronika.

Potom je z časového stresu nervózna a na seba nahnevaná. „Neviem to vôbec ovládať. Aj keď si poviem, že zajtra to už bude inak a nezabijem pri telefóne toľko času, na druhý deň sa všetko zase opakuje.“

Myslí si však, že manželovi to neprekáža. Zatiaľ. „Nikto pre moju závislosti netrpí, len ja sama. Navarené mám každý deň, upratané tiež, synovi sa venujem,“ vraví Veronika. Stresuje však samu seba, lebo, ako hovorí, pri mobile sa zabudne a potom nestíha.

Čo ju teda tak láka využiť každú voľnú chvíľu na internete? Píše rodine, starým rodičom, ktorí žijú ďalej a nevidia sa často, posiela fotky syna. Komunikuje aj s kamarátkami z vysokej školy, ktoré žijú mimo Bratislavy. No a k tomu sa potom nabalia sociálne siete či diskusné fóra...

Veronika vidí, že s mobilom prichádza o veľa času a chce s tým skoncovať. Verí, že sa jej to podarí samej. Aj keď priznáva, že už uvažovala aj nad tým, že vyhľadá psychológa.

Sadáte si k obedu s mobilom?

Ako teda zistiť, či náš blízky alebo dokonca my sami nie sme od svojho mobilu závislí? „Závislosť od mobilu je psychická neschopnosť prestať siahať na telefón, aj keď človek nečaká žiadnu správu, má silný nutkavý pocit pozrieť sa, či mu niekto napísal, prípadne dal lajk na sociálnej sieti,“ vysvetlila pre Postoj psychologička Jana Beňušková, ktorá pôsobí v občianskom združení Správny krok.

Podľa nej je ťažké ustriehnuť v tejto online dobe, ktorú zažívame, čo je už nad rámec, ale ak si sadáme k obedu s mobilom v ruke, ak ho nesieme do kúpeľne či do postele, prestáva to byť zdravé.

Psychologička sa vo svojej praxi často stretáva s tým, že sa klienti sťažujú na málo pozornosti od svojho partnera práve pre nadmerné používanie smartfónov. „U mnohých je to, žiaľ, rutina prísť domov z práce, vyvaliť sa k televízii a rolovať sociálne siete na mobile. Upadá tak bežná komunikácia, sociálna interakcia, vytráca sa vzájomná blízkosť,“ hovorí.

V mnohých rodinách je realita taká, že partner sa s druhým rozpráva počas surfovania. Vyvoláva tak pocit, že všetci ostatní sú dôležitejší, čo vedie k vážnym partnerským problémom.

Toto nezdravé lipnutie na smartfónoch môže viesť až k rozvratu v rodinách.

„Keď matka drží v jednej ruke mobil a druhou kŕmi dieťa, pravdepodobne ju ovláda neustála potreba kontrolovať, čo sa deje, a byť stále v obraze. Prípadne keď dieťa spí, matka surfuje na sociálnych sieťach a nestíha bežné domáce práce,“ opisuje psychoterapeutka situácie, ktoré môžu vyústiť až do takého stavu, že žena postupne zanedbáva výchovu i rodinu.

Podľa nej sú to matky, ktoré si nevedia zorganizovať čas, nemajú priestor na vlastné aktivity či priateľstvá. „Sú preto dlhodobo frustrované a môžu stratiť záujem postarať sa o rodinu,“ dodáva Beňušková.

Okolie si problém nemusí vôbec všimnúť

Ako pri iných závislostiach, tak aj v prípade závislosti od mobilu si najbližšie okolie vôbec nemusí všimnúť, že niekto zo známych má problém. Len málokto si vie pripustiť, že práve on alebo jeho blízky sa stáva závislým a ten druhý spoluzávislým. Zľahčovanie a bagatelizovanie typu „mám to pod kontrolou, ešte toto musím pozrieť, vybaviť, veď netrávim toľko času na sociálnych sieťach“ sú prvé príznaky, že sa niečo deje.

Ten, kto sa stáva závislý, sa domnieva, že nemá vôbec problém. Podľa psychologičky je často zameraný sám na seba, vykazuje egocentrické správanie, stáva sa ľahostajným, výbušným či agresívnym, alebo, naopak, tichým a ku koncu až apatickým.

„Z praxe viem potvrdiť, že akákoľvek závislosť je recidivujúce ochorenie, ktoré človek nevie zvládnuť bez odbornej pomoci,“ dodáva Beňušková.

Aj keď to už znie ako klišé, platí to aj pre nové technológie. Sú dobrým sluhom, ale veľmi zlým pánom.

V rodinách, o ktorých sme na začiatku tohto textu písali, vyskočil okrem závislosti od telefónu ešte jeden rovnaký problém. Manželia prestali medzi sebou komunikovať.

Mnohí ľudia, ktorí sú frustrovaní zo svojej reality, utekajú do kyberpriestoru. Internet však ich potreby nenaplní. Človek je totiž tvor spoločenský.

Tak sa radšej predsa len skúsme rozprávať.

Odporúčame