Funkčné samosprávy Čo urobia primátori a starostovia so svojím novým kapitálom?

Znechutene som pozrela von oknom a pre istotu ešte raz skontrolovala mail, ktorý mi poslal obecný úrad. Ach, áno, práve prišiel čas na našu ulicu. Otrávene som sa obliekala. Medzitým prišiel z úradu ďalší hromadný mail. Že na futbalovom ihrisku, kde sa robia odbery, je blato, aby sme si teda obuli nepremokavé topánky. To ma celkom dojalo, že sa ktosi stará, čo si obujem. Vyrazila som do toho nečasu.

Odberné miesto bolo v šatniach futbalového oddielu. Pár metrov pred registračným okienkom boli na trávniku rozložené široké foršne, po ktorých sa dalo aj v daždi pohodlne prejsť. Pred okienkom dával pokyny dobrovoľný hasič. Mladý muž mal dobrú náladu a zabával prichádzajúcich aj dve mladé žieňatá, ktoré nás zapisovali.

Odberné miesta boli tri, ľudí málo, a tak sa zdravotníčky zabávali tým, že sa snažili upútať pozornosť, aby sme si vybrali práve ich. V snehuliakovom obale som spoznala susedu. Priznala, že sa jej už do odberov ani nechcelo, je to naozaj únavné, ale že pri prvom testovaní tu vznikla skvelá partia – zdravotníkov, hasičov a zapisovateľov. Tak si to všetci spolu zopakovali.

Po odobratí vzorky sme po pripravenom koberci, aby sme sa naozaj nezablatili, prešli čakať do vykurovaného a dobre vetraného veľkostanu. No postávalo sa aj vonku pod dáždnikmi, odberný tím šíril dobrú náladu, ľuďom spoločné čakanie aj fajn padlo. Bolo počuť hlasný hovor, smiech aj vrelé susedské pozdravy.

Samospráva bodovala. Akoby sa starostovia a primátori aj naštvali. Zdieľať

Domov som išla so suchými topánkami, negatívnym testom a dobrou náladou. Večer mi prišiel mail, v ktorom nás starosta informoval, koľko ľudí v obci prišlo na odber a koľko bolo pozitívnych testov. A ešte nám poďakoval, že sme zodpovední.

Otvorila som sociálne siete a zistila, že potrebu podeliť sa s pozitívnymi skúsenosťami z testovania má veľa ľudí. Že mnohé mestá či obce to výborne zorganizovali.

Samospráva bodovala. Akoby sa starostovia a primátori aj naštvali. Zverejnená nahrávka z rokovania vlády mala totiž iba usvedčiť Sulíka, že súhlasil s celoplošným testovaním, ale ľuďom zo samosprávy ostalo v hlave iné. Že si vláda schválila testovanie a jeho zorganizovanie chcela samosprávam prikázať zákonom.

Primátor Trenčína si to potom osobne vydebatoval s premiérom, ale neodpustil si poznámku, že Matovičova vláda používa centralistický spôsob riadenia tak, ako to robila aj tá Ficova.

Samosprávy však dali najavo, že testovanie pre svojich obyvateľov urobia najlepšie, ako vedia, hoci ich trpezlivosť „má svoje hranice“.

Výsledkom je, že mnohým primátorom a starostom narástla hrdosť aj sebavedomie.

Večer po testovaní sa v Denníku N objavil rozhovor so starostom bratislavskej Rače. Michal Drotován verejne hovoril o tom, že sa im lepšie všetko manažovalo samostatne. Lebo pri prvom testovaní v spolupráci s armádou bol problém. Vojaci mali nejasné pokyny a veci preto nešli plynulo.

Je jasné, že sila samospráv po pandémii narástla a vyprofilovali sa v nej aj silné osobnosti. Zdieľať

Spisovateľka Jana Juráňová, nadšená tým, ako testovanie prebiehalo v Bratislave, vyzvala hneď na FB starostov a primátorov, aby sa ujali aj očkovania, lebo v ich réžii by za dva víkendy bolo hotovo! Ale dobýjala sa do otvorených dverí.

Už včera primátori krajských miest volali verejne po stretnutí s ministrom zdravotníctva a Rybníček hlásil, že sú pripravení pomôcť a vo februári môžu zriaďovať vakcinačné centrá v krajských mestách a postupne aj v ďalších. Možno to mestá zvládnu naozaj lepšie, keď tu už bude aj vakcína menej náročná na logistiku.

Je jasné, že sila a sebavedomie samospráv po pandémii narástli. A nadobudli aj politický kapitál.

Javí sa celkom pravdepodobne, že sa preto aj na slovenskej politickej scéne objaví nová strana založená na ľuďoch zo samospráv. Možno vznikne čosi také, ako je v Česku vcelku úspešné zoskupenie STAN, teda Starostové a nezávislí.

Ak by sa do budúceho parlamentu či do vlády dostalo vďaka takejto strane viac primátorov či starostov, je možné, že prispejú k lepšiemu manažovaniu rôznych procesov, a teda zlepšia fungovanie krajiny.

Aké hodnotové zameranie by také zoskupenie malo? Bola by to skôr pravica, skôr ľavica, čistý stred, prevládali by konzervatívne, liberálne či progresívne typy? Nevedno, no je možné, že týmito kategóriami sú už ľudia unavení a mnohí im dávno neveria. Preto volia bezpohlavné zoskupenia typu Sme rodina.

Chcú len funkčný štát, kde sa nekradne, kde sú dobré školy, súdy, nemocnice, spravodlivý sociálny systém. A všetko nech je dobre sprocesované. Tak ako v niektorých mestách a obciach počas testovania, pardon, skríningu. Na takýto štát potom budeme hrdí a bude sa nám v ňom dobre žiť.

Všetko ostatné je už len nepotrebná „veteš“.

Istá pochybnosť tu však je. Či tá vízia nie je predsa len trošičku plochá.