Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
21. január 2021

Poslankyňa z klubu OĽaNO

Dúfam, že premiér dostáva od najbližších ľudí spätnú väzbu

Rozhovor s koaličnou poslankyňou Katarínou Hatrákovou aj o osobnostne nezrelých ľuďoch, ktorí nám vládnu.

Dúfam, že premiér dostáva od najbližších ľudí spätnú väzbu

Foto: Postoj

Do parlamentu sa dostala ako nominantka Kresťanskej únie na kandidátke OĽaNO. Do širšieho povedomia verejnosti vstúpila pred štyrmi rokmi, keď v rozhovore pre Postoj ako psychologička z Ústredia práce opísala neúnosné pomery v Čistom dni. 

Katarína Hatráková dnes hovorí o svojej ročnej skúsenosti z parlamentu, o tom, prečo na konci decembra ako jediná koaličná poslankyňa odmietla podporiť ústavný zákon o núdzovom stave. Tiež hovorí o dezorganizácii a chaose v práci ministerstva zdravotníctva, o svojich pochybnostiach okolo celoplošného testovania aj o spore premiéra Matoviča a vicepremiéra Sulíka a svojej obave, že sa v dohľadnom období nevyrieši.

Vy ste pôvodne neplánovali politickú kariéru, do parlamentu ste sa dostali z nižšej pozície vďaka nečakanému triumfu kandidátky OĽaNO. Ako po takmer roku hodnotíte svoju poslaneckú skúsenosť?

Odkedy som v parlamente, mojím hlavným snažením je presadiť niekoľko pre mňa dôležitých tém, s ktorými som sa stretla vo svojej odbornej praxi. Z tohto pohľadu to hodnotím pozitívne a nádejne.

Aké témy máte na mysli?

Tým, že som pracovala v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí, sociálnej kurately a psychologického poradenstva, veľmi mi záleží najmä na postavení psychológov v rôznych rezortoch. Čiže v prvom rade je to zákon o výkone psychologickej činnosti, reforma sociálnoprávnej ochrany detí a reforma opatrovníctva dospelých. Vo všetkých týchto oblastiach bežia rokovania a pripravujeme legislatívne zmeny.

Parlament musí byť pre vás ako psychologičku aj veľmi zaujímavým laboratóriom, kde sa vyskytuje veľa osobností, ale aj patológií. Keď to teraz zvnútra pozorujete, stane sa vám, že podvedome rozmýšľate aj nad jednotlivými diagnózami?

Jasné.

Skúste povedať, ktoré ste vypozorovali.

Myslím, že parlament vcelku verne kopíruje Gaussovo rozdelenie. (Smiech.)

Pokiaľ ide o IQ aj patológie?

V zásade áno.

Psychiater Alojz Rakús hovorí, že rôznymi formami psychopatie trpí asi 20 percent populácie. Nie je v politike, ktorá vytvára na ľudí mimoriadny tlak, tých psychopatických osobností ešte viac?

Dvadsať percent mi pripadá celkom dosť. Ale žijeme dobu, keď máme veľkú mieru slobody, a otázkou je, ako s ňou dokážeme narábať. Ak to niekto nedokáže, tak prichádza moment, ktorý nezrelú osobnosť môže patologizovať. Takže to percento môže byť aj také vysoké, ako hovorí doktor Rakús. Pokiaľ sledujem kolegov parlamente, tak si nemyslím, že je tam vyššie. (Úsmev.)

Prejdime od psychológie k politike, kde ste na konci roka vyvolali v koalícii veľký rozruch v dôležitej téme. Ako jediná koaličná poslankyňa ste nepodporili ústavný zákon, ktorý upravuje zavedenie núdzového stavu v čase pandémie. Išlo o závažné hlasovanie, keďže v tej chvíli ste asi nevedeli, či ústavný zákon nepadne práve na vašom hlase. Ten zákon mal sporné miesta, súčasne mal v tejto výnimočnej situácii aj pragmatické zdôvodnenie. Prečo ste tak silno cítili, že zaň nemôžete hlasovať?

Prvý otáznik u mňa vyvolalo už to, že nešlo o obyčajný, ale o ústavný zákon. Nie som právnička, preto som to začala konzultovať s odborníkmi. Čím viac som sa tomu venovala, tým viac rástli moje pochybnosti o tomto návrhu a spôsobe, akým prišiel do parlamentu.

Viac vám prekážal obsah či forma schvaľovania?

Oboje. Ale už keď sme vynechali formu a proces, hlavným argumentom koalície bolo, že ak nebudeme mať v tomto období vyhlásený núdzový stav, krachnú nám nemocnice a domovy sociálnych služieb, pretože z nich môže odísť personál.

Nie je to minimálne v teórii pravda?

Ako členka zdravotníckeho výboru trochu poznám situáciu, komunikujem s lekármi a som hlboko presvedčená, že to nie je pravda. To bola jedna rovina, s ktorou som mala problém. Druhá sa týkala práva, pretože ide o ústavnú zmenu, ktorá tu ostane aj po nás. Formuláciu o vyhlasovaní núdzového stavu v čase pandémie považujem za vágnu, môže sa pod ňu zmestiť čokoľvek a my nevieme, aké vlády prídu po nás a budú to mať chuť zneužiť.

Preto som sa snažila predložiť pozmeňovací návrh, ktorý by platnosť tohto ústavného zákona ohraničil na nejaké obdobie, bavili sme sa o lete alebo o konci tohto roka. Tento môj návrh však ani neprišiel na stôl. Koalícia argumentovala, že dostatočnou zábezpekou je to, že o núdzovom stave, ktorý vyhlási vláda, musí ešte dodatočne rozhodnúť parlament. Mne sa to však ako dostatočná zábezpeka nezdalo, keďže na to stačí nadpolovičná väčšina prítomných poslancov a tú má predsa každá vláda.

Z čoho vyplýva vaše presvedčenie, že keby tu momentálne nebol vyhlásený núdzový stav, tak to nemocnice neohrozí?

Vyplýva to z mojej pravidelnej komunikácie so zdravotníkmi. Už od leta zaznieva, že sa roztvárajú nožnice medzi predstavou ministerstva zdravotníctva, ako nemocnice a lekári v prvej línii fungujú, a tým, ako fungujú reálne.

Čo tým myslíte?

Pozrite sa na stovky zdravotníkov, ktorí tu dnes pracujú v preťažených a zle vybavených nemocniciach. Robia to, pretože sú lekári, zdravotné sestry a berú to ako svoje poslanie, nie preto, že vláda vyhlásila núdzový stav. To nie je tak, že keby tu núdzový stav nebol, tak sa zoberú a odletia kamsi na Tahiti.

Títo zdravotníci dnes potrebujú okrem materiálnej aj psychickú podporu a dôveru od vedenia štátu, nielen neustály tlak. Ten len prehlbuje ich frustráciu a núdzový stav tomu nijako nepomáha. Na túto rovinu ministerstvo zdravotníctva nepozerá a má to nastavené tak, že lekári potrebujú neustály tlak, lebo inak sa systém rozpadne.

Nie je však v takejto výnimočnej situácii, keď sa nedá stopercentne vylúčiť, že nejaká nemocnica bude mať problém s personálom, užitočné mať nástroj, ktorý v prípade takejto núdze nariadi zdravotníkom pracovnú povinnosť?

Táto otázka je legitímna. Ale moja dôvera nie je slepou dôverou, stojí na skúsenostiach z ostatných desiatich mesiacov.

Zaznievajú však aj sťažnosti zo strany verejnosti, že viacerí ambulantní lekári nie sú ochotní vyšetrovať osobne a je im problém sa aj dovolať a konzultovať telefonicky.

Viem, že zaznievajú, ale je na Komore ambulantných lekárov, aby si prípadné nedostatky upratala. Je tu však obrovské množstvo lekárov, ktorí pracujú normálne. Navyše, z mojich konzultácií s právnikmi vyplynulo aj to, že ak lekár veľmi chce, tak sa dokáže vyzuť aj z pracovnej povinnosti.

Vieme, že výhrady k ústavnému zákonu o núdzovom stave mali okrem vás aj viacerí koaliční poslanci, hoci to nahlas nedávali najavo. Prečo teda nebol prijatý váš návrh na časové ohraničenie tohto zákona, ktorý by bol rozumným kompromisom a poistkou proti zneužitiu v budúcnosti?

Na to neviem odpovedať. Môj pozmeňovací návrh mal podporu v časti koalície, a to aj v rámci klubu OĽaNO. Neviem úplne vyhodnotiť, čo sa presne stalo, že napokon neprešiel. Odhadujem, že išlo o kombináciu časového stresu a podcenenia toho, že ide o ústavnú zmenu. Prevládlo vnímanie, že však je to len zákon a keď sa ukáže, že je zlý, tak ho zmeníme. Problém je, že sa to už späť možno nikdy nevráti.

V čom spočíva vaša obava zo zneužitia tejto zmeny?

V rozprave to naznačili aj niektorí opoziční poslanci. Ďakovali nám s tým, že keď budú pri moci oni, budú môcť vládnuť v núdzovom stave aj pri chrípkovej epidémii.

Pozoruhodné na tom nie je ani tak to, že vládna moc schváli takýto zákon v strese z pandémie, ale možno ešte viac to, že táto ústavná zmena nevyvolala žiadnu väčšiu polemiku medzi právnikmi, akoby sa nič neudialo. Ako si to vysvetľujete?

Nechcem špekulovať, ale je fér povedať tiež to, že aj niektorí významní právnici, s ktorými som o tejto téme hovorila, síce rozumeli mojim obavám, ale podmienka schválenia v parlamente a podpisu prezidenta sa im zdali ako dostatočné záruky proti možnému zneužitiu. Moje obavy však boli natoľko silné, že som sa nakoniec rozhodla zákon nepodporiť.

Poslanci OĽaNO sa správajú disciplinovane, odchýlili ste sa v dôležitom hlasovaní, aké ste mali reakcie na svoje hlasovanie v klube OĽaNO?

Nič mimoriadne. Prešlo sa to viac-menej mlčaním s tým, že občas na klube zaznie, že sa na mňa pri hlasovaní nedá celkom spoľahnúť.

Zaznieva to zo strany radových poslancov alebo vedenia klubu?

Od kolegov. (Úsmev.)

Hovorili ste, že ako poslankyňa chcete presadiť zmeny vo svojej sociálnej agende, neobávate sa toho, že s tým teraz narazíte?

(Ticho.) Mám túto obavu. Ale veľmi dúfam, že to tak nebude.

Ste členkou klubu OĽaNO, ale kandidovali ste na ich kandidátke vo farbách Kresťanskej únie (KÚ). Ako vaše hlasovanie prijali v KÚ?

Kolegovia o mojom postoji vedeli. Rozprávali sme sa o tom a môj pozmeňovací návrh vnímali ako zmysluplný. Cítila som ich podporu, nakoniec sa však rozhodli inak ako ja.

Z akého dôvodu?

Kvôli tomu, že sme v ťažkej situácii. To u nich prevážilo nad obavami z možného zneužitia tejto ústavnej zmeny.

Ústavná zmena mohla na vašom hlase padnúť. Premiér Matovič sa vám neozval?

Sprostredkovane. Ale viem, že ani on nemal s mojím pozmeňovacím návrhom problém.

Inzercia

Ako celkovo hodnotíte kroky vlády v boji s pandémiou?

Je to ťažká situácia, na ktorú nebol nikto pripravený. Problém vidím v tom, že nad odborným riadením prevládla politika a zápas s pandémiou sa veľmi spolitizoval. Výsledkom toho je stav, že kroky vlády sú často chaotické, nejasné, z pohľadu verejnosti nepochopiteľné. Po tých desiatich mesiacoch je to už pre ľudí únavné.

To sú od koaličnej poslankyne pomerne vážne slová. O chaose pri prijímaní zákonov hovorí aj šéfka vášho zdravotníckeho výboru Jana Bottó-Cigániková, ktorá v rozhovore pre Denník N opísala, prečo nemohla hlasovať za zákon upravujúci vysoké pokuty pre zdravotnícke zariadenia, ak sa niekto predbehne pri očkovaní, keďže sa pri ňom porušili všetky mysliteľné procedúry. Vidíte to rovnako?

Poznám postoje šéfky výboru a do istej miery sa s nimi stotožňujem.

Aj vy ste zvažovali, že ten zákon nepodporíte?

Áno, rozmýšľala som nad tým, ale keďže prešli niektoré pozmeňovacie návrhy a pôvodný návrh sa vylepšil, napokon som za to hlasovala aj s výhradami.

Bittó-Cigániková kritizovala, že ten postup je nedôstojný až urážajúci, keď to prichádza na poslednú chvíľu.

Rozumiem tejto kritike, je to však citlivé v tom, že je ťažké odhadnúť, koľko z toho je politikum a politický marketing, keďže pani Bittó-Cigániková je súčasne predstaviteľkou SaS a všetci vieme o spore medzi predsedom OĽaNO a predsedom SaS, a koľko z toho je pravdivý opis situácie. Ale, samozrejme, zákony prichádzajú neskoro, nestíhame sa im venovať.

Teda odpoveďou naznačujete, že na rozdiel od šéfky vášho výboru máte väčšie pochopenie pre to, že zákony prichádzajú na poslednú chvíľu?

Áno, pretože situácia je veľmi vážna, niekedy je potrebná veľmi rýchla reakcia. Nechcem to zľahčovať, od služobne starších kolegov často zaznieva, že keby sa toto dialo za bývalej vlády, tak by sme to kritizovali, čo zaiste platí.

Otázkou je, či platí to, čo hovorí Bittó-Cigániková, že vláda a minister tak postupujú úmyselne, lebo nechcú čeliť pripomienkam a chcú tie zákony prehnať parlamentom čo najrýchlejšie, alebo je to len výsledok časového stresu.

Určite si nemyslím, že motiváciou ministerstva zdravotníctva je, aby sme nediskutovali a nevenovali sa tým zákonom. Je tam naozaj veľmi veľa stresu, dezorganizácie aj chaosu, tie zákony sa píšu neraz z večera do rána.

Potom sa ponúka aj iná otázka: je minister zdravotníctva v týchto týždňoch správnym mužom na správnom mieste? Pýtame sa aj preto, že dva týždne pred Vianocami už bolo zrejmé, že je nevyhnutné pritvrdiť lockdown, sám minister Krajčí tomu rozumel, aj sa za to postavil, ale nebol schopný to svojou autoritou na vláde presadiť. Nebolo to jeho zlyhanie?

Minister zdravotníctva je súčasťou vlády, čo je kontext, ktorý určuje výsledok. Marek Krajčí je podľa mňa kompetentným ministrom, samozrejme, situácia je mimoriadna, urobil určite veľa chýb, ale aj veľa dobrého.

Ak sa vrátime k decembru, samozrejme, nešlo zďaleka len o chybu Krajčího, ktorý nie je dostatočne prierazný. Nad sebou má premiéra, ktorý vie riadne dupnúť oboma nohami ako pri presadzovaní celoplošných testovaní. Ale prečo sa vtedy za neho OĽaNO a premiér nepostavili?

To obdobie bolo veľmi silne ovplyvnené konfliktom premiéra a ministra hospodárstva, rácio išlo vtedy, žiaľ, bokom.

Ako ste ten konflikt vnímali?

Ako veľmi nešťastný, pretože veľmi silno brzdil nevyhnutné procesy.

Kto mal na ňom väčší podiel?

To je teraz otázka na mňa ako psychologičku? (Úsmev.)

Pokojne načrite aj do svojho odboru.

Ten konflikt súvisí s históriou vzťahov, aké si jej protagonisti nesú z minulosti, oni nie sú tabula rasa, ich vzťahy sú dlhoročné a kontaminované tým, čo sa v takých vzťahoch odohráva. Bolo tam veľa bolesti aj ponižovania, čo generuje ľudskú nenávisť aj závisť, to všetko saturuje tento konflikt. Preto sa obávam, že v dohľadnom čase sa nevyrieši. Je to ako v biblickom príbehu Kain a Ábel.

Tomu rozumieme, no takýchto príbehov je v politike veľa nielen u nás, ale aj v okolitých krajinách. Napriek tomu vidíme, že tí lídri sa v mene normálneho fungovania aj vo vlastnom záujme od toho vedia odosobniť, keďže inak je to paralyzujúce. Prečo to Matovič a Sulík nedokážu?

Proces odosobnenia si vyžaduje zrelú osobnosť, ktorá je schopná sebareflexie, odpustenia a prijatia.

Teraz vlastne hovoríte, že nám nevládnu zrelí ľudia.

Z pohľadu psychológa môžem povedať, že mnohí ľudia, ktorí nám vládnu, nie sú osobnostne zrelí ľudia.

Náš kolega Dag Daniš nedávno napísal, že Matovič sa dopúšťa voči Sulíkovi bossingu. Je to forma bossingu?

Túto otázku by som nechala bez komentára. Myslím, že silným faktorom, ktorý konflikt a vzťahy v koalícii ovplyvňuje, je fakt, že koalíciu tvoria nie úplne štandardné strany. Také, ktoré by mali svoju jasnú filozofiu, históriu, smerovanie a štruktúry.

Veľkou témou sporov je celoplošné testovanie antigénmi, o jeho plusoch aj rizikách ste sa určite veľa rozprávali aj ako členovia výboru, aká strana tohto sporu je vám bližšia?

Covid je respiračné ochorenie, špecifické tým, že po nakazení vírusom sú jeho šíritelia často asymptomatickí. Z tohto pohľadu je testovanie dobrým nástrojom, aby sa odchytili jeho nositelia. Je teda dôležité, aby bolo prístupné a bolo súčasťou diagnostiky, takto sa malo o tom komunikovať aj spolu s dôležitosťou prevencie a podobne.

Celoplošné testovanie, ktoré sa realizovalo na začiatku novembra, však stálo príliš veľa zdrojov, finančných aj ľudských, ktoré sa mohli využiť inak.

Tentoraz sa celoplošne netestuje počas víkendu, alebo v rámci takzvaného skríningu počas celého týždňa, čo si myslíte o zvolenom riešení?

Je dôležité, čo myslíme pod tou celoplošnosťou, či ide o testovanie od Tatier k Dunaju, alebo ohnísk, za čo by som sa osobne prihovárala. V tej debate nemáme celkom dobre definované pojmy. Samozrejme, covid je celoslovenský problém, nemáme okres, kde by ním nebol, ale vieme rozlíšiť, ktoré regióny sú postihnuté najviac a tomu prispôsobiť testovanie.

V tom teda súhlasíte s postojom strany Za ľudí, ktorá niečo podobné presadzovala a nepodporila prijaté riešenie.

Áno, ale zároveň to testovanie musí byť naozaj dobre prístupné všade, aj v okresoch, kde to až tak nevyskakuje.

Protiargument však znie, že bez celoplošného skríningu nemáme istotu, kde všetky tie ohniská sú.

Najexaktnejšími číslami sú hospitalizovaní v nemocniciach...

... tí sú však v jednotlivých nemocniciach zvážaní zo širšieho okolia.

Áno, zo širších regiónov, ale vieme uchopiť, ktoré sú viac postihnuté než priemer.

Nie sme však už ohniskom celá krajina, lebo preplnené nemocnice sú všade?

Opakujem, ak sa pod celoplošným testovaním myslí to, čo sme mali na začiatku novembra, nebolo by dobré ísť znovu tou cestou. Tento model je iný, jeho problém je, že v psychike ľudí zvolené riešenie vytvára domnelú nádej, že po otestovaní bude koniec. Dostanú potvrdenie, priepustku na slobodu. A to tak nie je. Pandemická situácia je otázkou ešte mnohých týždňov, preto musí byť testovanie kontinuálne a prístupné aj naďalej.

K tomu dodávam, že som za masívne a prístupné testovanie aj za neustále vysvetľovanie, čo znamená negatívny test. Len sa obávam zmätku v pojmoch, ktorý okolo toho prevládol.

Celé dva mesiace sa tu viedol aj kvôli celoplošnému testovaniu a nákupov testov deštrukčný spor medzi premiérom a jeho ministrom, ktorý ničil dôveru ľudí v opatrenia a priniesol za krátky čas málo vídaný úpadok autority vlády. Svoju zodpovednosť za nenormálnu eskaláciu však neniesli aj ľudia z vedenia OĽaNO? Aspoň zvonka sa zdá, že premiérovi zjavne chýba spätná väzba z vlastných radov.

(Ticho.) Dúfam, že od sebe najbližších ľudí dostáva spätnú väzbu.

Dúfate či tomu aj veríte?

Dúfam.

Foto: P. Rábara

Inzercia

Inzercia

Odporúčame